HISTÓRIA PODJAVORINSKÉHO MÚZEA

Podjavorinské múzeum sídli v barokovej budove, podľa jedného z majiteľov nazývanej Ghillányho dom alebo “Ghillányovec”, postavenej uprostred západnej strany námestia. Pravdepodobne využíva dve pôvodné stredoveké parcely.

Stavba tohto honosného štvorkrídlového objektu sa datuje do roku 1740. Generál Ján Ghillány (1687 – 1752) svoju vojenskú kariéru skončil v husárskom pluku na prelome rokov 1744/1745. Pravdepodobne v roku 1751, hoci bol už dôchodku, ho Mária Terézia povýšila za vojenské zásluhy do hodnosti generála jazdectva. Nie je známe, kedy začal Ghillány začal bývať v Novom Meste. Stavba Ghillányovca však pravdepodobne súvisí s jeho odchodom do penzie. V meste vlastnil aj ďalšie majetky, medzi ktoré patril napríklad tzv. Ghillányho mlyn, ktorého budova sa ešte dnes nachádza na Bzinskej ulici v Novom Meste nad Váhom.

V druhej polovici 19. storočia patril tento dom židovskej rodine Lackovcov. Herman Lacko bol posledným majiteľom domu z rodiny Lackovcov. 

V roku 1896 sa dostáva do vlastníctva židovskej rodiny Löwingerovcov. Ako vlastník bol do roku 1921 zapísaný novomestský liehovarník Armin  Löwinger spolu so svojou manželkou Amáliou, rod. Schenkovou. Po jeho smrti zdedila druhú polovicu domu a celú nehnuteľnosť vlastnila až do 21. apríla 1941. Vo vlastníctve ju nahradila jej dcéra Rozália Hilferdingová, rod. Löwingerová. V roku 1945 bola na dom uvalená národná správa.

V roku 1953 sa vlastníkom domu stal československý štát v správe Miestneho národného výboru v Novom Meste nad Váhom. V roku 1956 bolo okrem múzea v budove v podnájme 6 rodín. Po generálnej oprave budovy v roku 1961 múzeum postupne prevzalo do užívania všetky miestnosti budovy.

Podjavorinské múzeum je jedným z prvých múzeí, ktoré vznikli na Slovensku po roku 1945. Vzniklo 9. októbra 1950 ako Okresné múzeum v Novom Meste nad Váhom. Zriadením múzea bola poverená Okresná muzeálna spoločnosť. Jej členmi boli vedúca odboru kultúry Malvína Traviencová, inšpektor kultúry Pavol Valovič a ďalší zamestnanci bývalého Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom. Riešením úloh vedeckého charakteru bol poverený regionálny historik Dr. Július Ethey, ktorý musel neskôr pre dôkladne uplatňovanú kádrovú politiku z múzea odísť.

Prvá múzejná expozícia bola otvorená 1. mája 1953. Pripravil ju Rudolf Motola, ktorý mal zásluhy aj na odbornom vedení evidencie zbierok. Na jeho prácu nadviazala Katarína Závadová-Jančová. Jej zásluhou sa zbierkový fond múzea obohatil o umelecko-historické zbierkové predmety, ktoré pochádzali predovšetkým z bývalých šľachtických sídel a bola inštalovaná národopisná časť expozície. Bola autorkou prvej výstavy Ladislava Medňanského na Slovensku, rodáka z Beckova. Jozef Ondrejka do múzea nastúpil v roku 1960 a pôsobil tu do roku 1995. Vo funkcii ho vystriedal PhDr. Jozef Karlík, ktorý múzeum viedol 20 rokov.

Výrazným medzníkom v dejinách múzea je dátum 29. november 1969, kedy  došlo pri havárii vodovodu k podmáčaniu sprašového podložia pod celou budovou múzea, ktorá popraskala a došlo aj k narušeniu jej nosných konštrukcií. Expozičné priestory boli následne uzavreté a zbierky i pracovne premiestnené v náhradných priestoroch. Padli aj návrhy budovu zbúrať, čím by však došlo k ochudobneniu námestia o ďalší významný architektonický objekt, ktorý tvorí dominantu námestia. Jozef Ondrejka mal hlavné zásluhy pri rekonštrukcii budovy. Taktiež je autorom mnohých libriet a scenárov pre múzeá v okolí. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Novomestského spravodajcu a redigoval Vlastivedný časopis múzea.   

V roku 1971 bolo do organizačnej štruktúry Trenčianskeho múzea včlenené bývalé Okresné vlastivedné múzeum v Novom Meste nad Váhom ako oddelenie Trenčianskeho múzea. Svoju činnosť zameriava na historický vývoj Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia, ako aj literárnu históriu stredného Považia. Nachádzajú sa tu torzá šľachtických knižníc napr. zo Zemianskeho Podhradia, Kočoviec, významná je zbierka exlibrisov a ďalšie zbierky vlastivedného charakteru.

Zásluhu na bohatých výsledkoch činnosti múzea majú desiatky pracovníkov múzea, ktorí ho vo väčšej či menšej miere obohatili o svoj odborný, ale aj osobný prínos. V každom období im boli nápomocní zanietení nadšenci, súkromní zberatelia a priaznivci múzea.   

 

Zdroj:

KARLÍK, Jozef a kol.: Nové Mesto nad Váhom: vlastivedná monografia. 2. časť. Nové Mesto nad Váhom : Vydavateľstvo Tising, 2013, 192 s. ISBN 978-80-89501-12-0.

Ondrejka, Jozef – Žiaran, Ivan: K štyridsiatemu výročiu založenia múzea v Novom Meste nad Váhom. In Múzeum, 1990, 35, č. 4, s. 29-33.

 

Autor článku: Mgr. Kristína Danková, historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne, oddelenie Podjavorinské múzeum

Budova múzea v roku 1972

Budova múzea v roku 1972, Zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne

 

Pohľad na budovu múzea

Pohľad na budovu múzea, Zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne

 

Pohľad na nádvorenie Pojavorinského múzea, súčasnosť

Pohľad na nádvorenie Pojavorinského múzea, súčasnosť, Zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne