Profesor Bruno Ripka a tradícia trenčianskych literárnych štvrtkov

Profesor Bruno Ripka (1.5.1904 - 30.1.1983)  a tradícia trenčianskych literárnych štvrtkov.

Do galérie významných trenčianskych rodákov, ktorí sa vo veľkej miere zaslúžili o oživenie a pozdvihnutie kultúrneho a spoločenského života v Trenčíne v 30. a 40. rokoch 20. storočia, nespochybniteľne patrí aj stredoškolský profesor Bruno Ripka. Pochádzal zo starej trenčianskej rodiny, jeho otec Kamil Ripka, vrchný účtovný oficiál, bol členom a pokladníkom Vlastivednej spoločnosti múzea MUDr. Karola Brančíka. Mal dvoch bratov – Titusa, bankového úradníka, člena trenčianskeho skautingu a všestranného športovca Zoarda, tiež člena trenčianskeho skautingu, Klubu turistov, a nadšeného vodáka, ktorý sa zaslúžil o propagáciu vodáckeho športu v našom regióne.

     

Bratia Ripkovci, zľava Zoard, Bruno, Titus

      

Bruno Ripka navštevoval v Trenčíne ľudovú školu aj gymnázium, neskôr študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na univerzite v Krakove. Regionálne noviny Trenčan z 3.3.1928 uverejnili na svojich stránkach oznam o tom, že trenčiansky rodák Bruno Ripka odišiel po skončení filologických štúdií do Francúzska, kde bol na návrh československého ministerstva školstva a národnej osvety vymenovaný univerzitou v Štrasburgu za univerzitného lektora českého jazyka a literatúry na tamojšej filozofickej fakulte. Po návrate na Slovensko pôsobil ako profesor na viacerých gymnáziách, v školskom roku 1929-30 na R. katolíckom slovenskom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, od roku 1932 ako profesor slovenského a francúzskeho jazyka a literatúry na vtedajšom Štátnom československom reálnom gymnáziu Ľudevíta Štúra v Trenčíne. Svojim moderným pedagogickým prístupom, rozhľadenosťou a vynikajúcimi vedomosťami, si rýchlo získal úctu a sympatie študentov. Na škole založil recitačný a spevácky súbor, pripravoval programy študentských akadémií a nacvičoval divadelné vystúpenia. V období rokov  1935-37 viedol na škole chlapčenský oddiel katolíckych skautov. V rokoch 1938-45 vykonával funkciu riaditeľa Obchodnej akadémie v Trenčíne, od roku 1975 bol profesorom na Strednej ekonomickej škole v Poprade.

Jeho činnosť sa neobmedzovala len  na školské prostredie. Nie je ľahké zmapovať celú jeho všestrannú činnosť na poli kultúry, ale môžeme spomenúť aspoň časť jeho aktivít – predseda miestneho odboru Matice slovenskej a okresného osvetového zboru, podpredseda Slovenskej ligy v Trenčíne, člen Spolku profesorov Slovákov, člen Slovenského kruhu v Trenčíne, člen Vlastivednej spoločnosti Mestského múzea v Trenčíne, kronikár mesta Trenčína ( od 1.7.1933 bol prvým trenčianskym kronikárom ).

      

Profesor Bruno Ripka s bratom Zoardom

     

Zásluhou profesora Bruna Ripku vznikla v Trenčíne pekná tradícia „literárnych štvrtkov“, ktoré sa pravidelne organizovali vo veľkej dvorane hotela Tatra ( dnes Elizabeth ). Boli to literárno-výchovné podujatia MO Matice slovenskej a Kruhu priateľov umenia. Program týchto podujatí bol zameraný na významné kultúrne výročia, oboznámenie účastníkov o svetovom či domácom literárnom dianí, ale slúžil aj na popularizáciu tvorby miestnych autorov. Prvý literárny štvrtok z jeho iniciatívy bol usporiadaný 17. decembra 1936 a pozornosť mu venoval aj týždenník Trenčan ( 24.12.1936 ), ktorý podrobne informoval o priebehu podujatia. Na programe boli dva body: ocenenie básnického debutu Juraja Gönciho Trenčianskeho ( budúceho nestora slovenského knihovníctva ) Hluché ozveny a krátka rozprava o románe Jozefa Braneckého Fráter Johannes, so zreteľom na poľský preklad tohto diela.

Literárne štvrtky, ktoré uviedol do života profesor Bruno Ripka, sa stali veľmi populárnymi a vzbudzovali medzi trenčianskou verejnosťou veľký ohlas a záujem. Výnimočnú atmosféru mal 6. literárny štvrtok, usporiadaný 13.mája 1937, na ktorého programe boli „recitačné preteky“, pričom prihlásených bolo až 25 účastníkov. O udalosti opäť informovali noviny Trenčan ( 15.5.1937 ), podľa ktorých bola účasť enormná a kultúrny večer vynikal vysokou umeleckou úrovňou.

Programy literárnych štvrtkov boli pevne stanovené. Okrem domácich literátov sa prednášok zúčastňovali aj významné literárne osobnosti ako  napríklad Ján Smrek, Ladislav Novomeský, Ľudo Zúbek, Emil Boleslav Lukáč alebo Gejza Vámoš. Celkovo sa uskutočnilo 43 literárnych štvrtkov.

     

Bruno Ripka ako mladý študent na univerzite v Krakove.

     

V roku 1946 sa v Poprade spolupodieľal na založení ochotníckeho divadla Napred, v ktorom pôsobil 25 rokov ako režisér, dramaturg, herec, inšpicient a koncipient programových bulletinov. Režíroval viac ako 120 divadelných hier, pásiem poézie a literárnych programov.

Profesor Bruno Ripka zomrel 30.1.1983 v Poprade, pochovaný je v Bratislave. Jeho synom je významný slovenský jazykovedec, v rokoch 1995-1999 riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave,  profesor Ivor Ripka.

Za svoju záslužnú činnosť bol profesor Bruno Ripka vyznamenaný odznakom J. K.Tyla (1964) a ocenením Zaslúžilý učiteľ (1968).

 

Text pripravila: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne