Južné opevnenie

Trenčiansky hrad bol od svojho vzniku predovšetkým mocnou a nedobytnou pevnosťou. Nikdy nebol dobytý priamym útokom, iba dva razy kapitulovala jeho posádka s podmienkou čestného odchodu so zbraňou. V priebehu stáročí bol obliehaný a dobýjaný. Pri týchto akciách utrpel značné škody, niekoľkokrát vyhorel. Jeho obrana sa však až do 18. storočia vyvíjala a modernizovala.

Jedinou rozpoznateľnou slabinou obrany hradu bolo mierne sedlo na južnej strane, kde vrchol hradného brala naväzuje na hrebeň Breziny. V tomto mieste sa teda zákonite sústredili najrozsiahlejšie a najdôkladnejšie fortifikačné opatrenia. Unikátnym a v strednej Európe ojedinelým komplexom je tzv. Južné opevnenie, ktoré vznikalo na mieste starších drevozemných valov a hradieb od konca 15. až do 18. storočia. Pozostáva zo sústavy troch hradobných pásov oddelených dvoma suchými priekopami. V ose obrany sú umiestnené dve bašty slúžiace ako postavenia pre delá. Predsunutá Mlynská bašta je vzadu chránená Jeremiášovou baštou.

V 17. a 18. storočí boli v predpolí Južného opevnenia zrejme vybudované hviezdicové drevozemné opevnenia barokového bastionového typu, ale nezachovalo sa z nich nič. Sú však zachytené na viacerých plánoch Trenčianskeho hradu.

 

Prejsť na virtuálny pohľad .