Zápoľského palác

Najmladším palácom Trenčianskeho hradu je Palác Zápoľských. Dala ho postaviť manželka Štefana Zápoľského, kňažná Hedviga Tešínska začiatkom 16. storočia. Táto trojpodlažná budova hostí od r. 1994 najrozsiahlejšiu expozíciu na Trenčianskom hrade.

Expozícia Rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z ilešháziovských sídiel obsahuje v súčasnosti 94 obrazov, rozmiestnených na dvoch horných podlažiach paláca. Vystavené obrazy zahŕňajú časové obdobie od konca 16. storočia po prvú tretinu 19. storočia. V rôznom časovom období boli umiestnené v troch rodových sídlach Ilešháziovcov: na Trenčianskom hrade, kaštieli v Dubnici nad Váhom a v kaštieli v Rohovciach.

Rod Ilešháziovcov pochádzal zo Žitného ostrova. Štefan Ilešházi, zakladateľ trenčianskej vetvy, rodu získal Trenčiansky hrad v roku 1594 a s ním i titul hlavného a dedičného župana Trenčianskej stolice. Súčasne zastával hodnosť liptovského župana. Rod držal trenčianske panstvo a obe županské hodnosti až do roku 1834. Pochádzalo z neho osem dedičných a hlavných trenčianskych a liptovských županov. Ilešháziovci boli známi ako mecenáši umenia a vzdelania. Slovenský polyhistor Matej Bell ich nazval “milovníkmi reči slovenskej” a dubnický farár Ján Baltazár Magin dedikoval Jozefovi Ilešházimu, vtedajšej hlave rodu, svoju “Obranu” čiže Apológiu stavov Trenčianskej stolice. Ilešháziovci boli príbuzenskými zväzkami spriaznení s viacerými najvýznamnejšími šľachtickými rodmi Uhorska, Rakúska, medzi inými napríklad Pálfiovcami, Esterháziovcami, Séčiovcami, Abensbergovcami a ďalšími. Posledný člen rodu Štefan Ilešházi II. zomrel v roku 1838.

Ilešháziovskú obrazovú zbierku Trenčianske múzeum získalo v rokoch 1942 – 1952. Obrazy boli zachránené doslova v hodine dvanástej. Odvtedy až do súčasnosti prebieha ich reštaurovanie, ktoré si vyžiadalo miliónové náklady a značné finančné prostriedky ešte budú potrebné. Najpodstatnejšia časť súboru však už je reštaurovaná a mohla byť preto predstavená verejnosti.

Expozícia je rozdelená do niekoľkých žánrových okruhov. Na prvom podlaží návštevník uvidí portréty príslušníkov Ilešháziovského rodu a rodov spriaznených a spriatelených. Najstarší portrét, podobizeň krupinského kapitána, Jána Krušiča z Lipoglavy,je datovaná do roku 1580 - do obdobia renesancie. Veľkú pozornosť návštevníkov vzbudzuje i portrét “slovenskej svätice” Žofie Bošňákovej.

 

Prejsť na virtuálny pohľad tu .