Vedeli ste, že... ? V múzeu sa nachádzajú aj faksimile, kópie, repliky či rekonštrukcie

Vedeli ste, že...

v múzeu sa nachádzajú aj faksimile,  kópie, repliky či rekonštrukcie? Ich prítomnosť v  zbierkovom fonde sa dnes javí tak samozrejmá, ako budovanie fondu. Kópia sa stáva súčasťou múzeí, nekrčí sa niekde v kúte. Medzi ne patria napr.: rámy obrazov a zrkadiel, pseudohistorické brnenia alebo odevy, repliky celých stavieb alebo modely a diorámy prírodovedných expozícií. Na jednej strane sa replika stáva zdrojom ďalšieho reprodukovania ale tiež jej nenápadnosť spôsobuje nejedno nedorozumenie diváka, ktorý si myslí, že ide o originál. Ak ideme posudzovať pravosť a pôvodnosť zbierkového predmetu môžeme sa tiež stretnúť s tzv. falzom. Podľa filozofa Goodmana má na estetické vlastnosti falza negatívny dopad práve fakt, že originál a falzum boli vytvorené v rozdielnom kontexte, mimo danej kultúry. Problematikou kópií a falzifikátov archeologických nálezov v múzeu sa zaoberal aj kolega Tomáš Michalík

Prečo múzeá vystavujú neoriginálne zbierkové predmety? Dôvodov je veľa. Najčastejším dôvodom je potreba rozšíriť výpovednú hodnotu celku a tým vyzdvihnúť jej prínos v zbierkovom fonde aby bola ucelená a tým prínosnejšia ako jednotlivé predmety. Príbeh celku dorozprávajú následne falzá. Ďalším dôvodom môže byť, že predmet vlastní iné múzeum alebo sa predmet nedochoval, ale je dôležitý pre výpovednú hodnotu celku. Nemôžme opomenúť ani fakt ochrany originálu pred nepriaznivými vplyvmi prostredia ako napr. teplota, vlhkosť, svetlo, UV žiarenie a atmosférické znečistenie.     

Na obrázku môžeme vidieť príklad faksimile. Faksimile je najvernejšia napodobenina originálu. Pri jej zhotovovaní boli použité moderné technológie (chémia, technika a pod.), ale materiál sa zhoduje s originálom. Tvorca, prevažne reštaurátor alebo konzervátor, musí predviesť svoje majstrovstvo a zvládnuť všetky druhy písma, spracovanie pergamenu, techniky väzby, pečatí či šnúr. Návštevník expozície si môže prezrieť listinu, iluminovaný kódex, zatiaľ čo originál je bezpečne uložený v depozite múzea alebo galérie. V porovnaní s fotografickou reprodukciou sa faksimile môže nepatrne líšiť od originálu, ale jeho autenticita je vyššia. Musíme podotknúť, že tvorba faksimile nie je vôbec jednoduchá ani lacná.    

Autor textu a obrázku: Mgr. Viktória Dundová, konzervátor

Použitá literatúra:

Originál & kópia v múzeu. Zborník zo seminára a diskusného fóra. 2014. Dostupné na internete http://icom-slovakia.mini.icom.museum/wp-content/uploads/sites/45/2018/12/Original_and_copy__proceedings__session_I.pdf.

BRANDI, C. 2020. Teorie restaurování. Kutná hora: Tichá Byzanc, 2000. s. 141.  ISBN 80-86359-03-4.