Z klenotov našej knižnice: "Krása jazdeckého umenia v diele anglického šľachtica"

     Fond našej muzeálnej knižnice ukrýva nenápadný skvost v podobe knihy malého formátu, ktorá je však pozoruhodná nielen svojim obsahom, ale aj témou a autorom, ktorý bol považovaný za jedného z najuznávanejších mužov svoje éry.  Knižku s názvom  Die neueste lehr-Art und besondere Erfindung die Pferde zu dressiren oder abzurichten und zu arbeiten und zwar nach der Natur, welche durch subtile Kunst-Griffe zur Vollkommenheit gebracht wird napísal Wiliam Cavendish, prvý vojvoda z Newcastlu ( 1593-1676 ) a voľne ju môžeme preložiť ako „ Najnovší spôsob výučby a špeciálny objav výcviku koní a práce s nimi v súlade s prírodou, ktorý je vďaka jemnému umeniu dovedený k dokonalosti“. Prvýkrát vyšla kniha v roku 1657 vo francúzštine, keď žil autor v exile v Antverpách,  ako nám potvrdzujú prvé slová v predhovore knihy, adresovanom čitateľom ... „ als ich einen ziemlichen Theil meines Exilii in der Stadt Antwerpen hinbrachte, ....gab ich damals in französischen Sprache ein Buch von der Reit-Kunst ans Liecht“. Prvé vydanie v angličtine je z roku 1667,  u nás sa nachádza nemecké vydanie z roku 1729, zdobené kvalitnými medirytinovými ilustráciami a vytlačené v Norimbergu v kníhtlačiarskej dielni významného nakladateľa Paula Lochnera. Kníhtlačiarska rodina Lochnerovcov vlastnila v Norimbergu veľkú nakladateľskú firmu, ktorá sa v majetku rodiny udržala takmer tri storočia.

    

  

Ukážky medirytinovej ilustrácie.

     

      Ako uvádza poznámka nakladateľa na titulnom liste,  „ kniha bola do nemčiny preložená kvôli svoje jedinečnosti a osobitosti a v prospech tých, ktorí si nevedeli francúzštinu preložiť do nemčiny.“

     Toto klasické dielo je jednou z najkrajších kníh o jazdeckom umení a zásluhou autorovej veľkej znalosti psychológie koní a praktického pozorovania ich života predstavuje jeho kniha medzník vo vývoji jazdeckej techniky. Autor v knihe propaguje humánny výcvik jazdeckých koní, ktorý bol vo svojej dobe revolučný  a jeho učenie malo trvalý a ďalekosiahly vplyv na jazdecké umenie.

     Autor Wiliam Cavendish, prvý vojvoda z Newcastlu, bol obľúbeným dvoranom anglického kráľa Karola I., známym chovateľom koní a jedným z  najvýznamnejších jazdeckých majstrov 17. storočia. Svoje skúsenosti získaval aj v neapolskej jazdeckej škole ( založenej začiatkom 16. storočia ),keďže Taliansko bolo v tom období centrom jazdeckej vzdelanosti, vznikal tu veľký počet krytých jazdiarní a jazdeckých škôl.

     

Titulný list knihy s medirytinovým frontispisom.

       

     Bol zároveň veľkým mecenášom umenia, podporoval autorov aj hudobníkov a sám písal poéziu aj drámu. Ako uvádzajú dobové pramene, veľa času trávil obklopený filozofmi, básnikmi aj hudobníkmi, bol vlastníkom pomerne rozsiahlej knižnice, ktorá obsahovala  značnú zbierku anglických hudobnín. Preslávilo ho však práve jazdectvo a tejto téme venoval niekoľko svojich diel, okrem toho počas svojho exilu založil v Amsterdame jazdeckú školu, ktorá priťahovala študentov z celého kontinentu. Ku koncu života sa stiahol z verejného života na svoje rodinné sídlo v Nottinghamshire, kde žil pokojným rodinným životom a celý svoj čas venoval výcviku koní. Jeho život najlepšie charakterizuje motto, ktorým sa v živote riadil: „Umenie má vždy vychádzať z prírody a nikdy nesmie ísť proti nej“.

 

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Foto: Trenčianske múzeum v Trenčíne