Mestský ženský spolok v Trenčíne

Pred 150 rokmi bol v Trenčíne založený „Mestský ženský spolok“.

Pri jeho zrode stál budúci uhorský minister dopravy a obchodu Gabriel Baroš a manželka župana Irma Maršovská, jeho protektorkou bola grófka Filoména Chorinská - Niczky z Drietomského kaštieľa.

Členky Mestského ženského spolku, 30-te roky 20. storočia. ( Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne, foto M. Dukát )

O existencii a aktivitách tohoto starého trenčianskeho spolku sa zachovali už len informácie v staršej regionálnej tlači a niekoľko archívnych písomností, ktoré nám umožňujú vytvoriť si predstavu, aký bol spoločenský a kultúrny život v Trenčíne v období tzv. “Belle epoque“ a v prvých rokoch po skončení 1. svetovej vojny. Trenčiansky Mestský ženský spolok bol založený v roku 1873 a zvláštnu zásluhu na jeho vzniku mal vtedajší župný podnotár a budúci minister verejných prác, dopravy a obchodu Gabriel Baroš ( Baross, 1848 – 1892 ), ktorý sa stal tajomníkom spolku a prvá manželka trenčianskeho župana Irma Maršovská (Marsovszka), ktorá vykonávala funkciu 1. predsedníčky spolku. Tradícia, že na čele spolku stála spoločensky významná dáma a prácu tajomníka vykonával muž, sa udržala takmer počas celej existencie spolku. V rokoch 1881 – 1904 bola predsedníčkou spolku Adela Maršovská ( druhá županova manželka ) a tajomníkom bol trenčiansky farár Rudolf Misz. V roku 1911 to bola manželka trenčianskeho lekárnika Fanny Simonová, po nej funkciu prebrala Alžbeta Sztrechayová a podpredsedkyňou bola Paula Brančíková. V roku 1936 sa funkcie ujala manželka riaditeľa továrne Tiberghien Fils Oľga Spillerová, funkciu tajomníka vykonával advokát a hlavný súdny radca Ľudovít Janovský. V roku 1925 mal spolok 328 členiek a na podporu chudobných venoval 5981 korún, v roku 1926 suma činila 6208 korún.

Stanovy spolku ( Trenčín, 1877 ). Miesto uloženia: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Členstvo v spolku patrilo k istému spoločenskému postaveniu, jeho členky pochádzali z rodín známych mešťanov, podnikateľov, úradníkov či lekárov a jeho podporovateľkami boli dámy z tzv. vyšších kruhov. Ako píše Ľudovít Dohnány v rukopisnom diele „Dejiny hradu a mesta Trenčína“ ( 1944 ), medzi vplyvné podporovateľky patrila aj grófka Filoména Chorinská – Niczky, grófka Šarlota Hohenlohe alebo grófka Paula Königsegg.

Členky spolku na návšteve múzea, 30-te roky 20. storočia. ( Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne, foto J. Mjartan )

Správy o charitatívnej činnosti spolku sa uverejňovali v miestnej tlači, predovšetkým v novinách Trenčan a Trenčiansky obzor. Trenčan v čísle 4 z 22.1.1927 uverejnil príspevok, ktorý vyzdvihoval charitatívnu činnosť členiek spolku – hmotnú a duševnú podporu chudobných a biednych obyvateľov Trenčína a založenie chudobinca v roku 1903. Ako uvádzajú noviny „ ...trenčiansky chudobinec vystavil spolok na pamiatku 30-ročného svojho jestvovania a ktorý od toho času aj udržuje a týmto spôsobom tvorí stály dobročinný ústav, akého niet na širokom okolí vzhľadom na veľkosť a jasnosť jeho miestností a na panujúcu čistotu“. Mestský ženský chudobinec ( v súčasnosti budova Colného úradu na Partizánskej ulici v Trenčíne ) postavili za vtedajších 30 000 korún, plány vyhotovil staviteľ Jozef Dieter a budovu postavil Jozef Hinner. Zásluhu na postavení chudobinca mala druhá županova manželka Adela Maršovská a trenčiansky farár Rudolf Misz. V chudobinci bolo 17 miestností, byt dozorcu, 2 kúpeľne a bývalo v ňom 31 žien. Neskôr v roku 1941 sa zásluhou Oľgy Spillerovej pristavalo k budove nové krídlo, ktoré vysvätil opát Rudolf Misz za účasti provinciála Jozefa Braneckého. Vysviacka novej prístavby chudobinca bola 23. 11. 1941, deň predtým usporiadal spolok v hoteli Tatra večierok, ktorého čistý zisk sa venoval na prístavbu chudobinca.

Oznam v novinách Trenčan, 1. 1. 1941, s. 5.

Na Vianoce rozdával spolok peňažné podpory a naturálie, napríklad na Vianoce v roku 1926 rozdelil spolok medzi chudobných 1500 československých korún, na vojnové Vianoce 1944 medzi chovankyne chudobinca rozdelil 9 000 slovenských korún a pre chudobných v meste ďalších 15 880 korún.

Spolok vlastným nákladom vydal aj kuchárske knihy ( v roku 1944 a 1948 ), ktoré sú dnes súčasťou fondu našej muzeálnej knižnice.

Kuchárska kniha vydaná spolkom v roku 1944. Miesto uloženia: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Spolok bol aktívny aj v čase 2. svetovej vojny, vykonával naďalej charitatívnu a sociálnu činnosť, avšak zmena režimu v roku 1948 ukončila jeho činnosť a spolok už nebol obnovený.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Zdroj: Dobová periodická tlač z rokov 1873 – 1945: Vágvölgyi Lap, Trenčanské noviny, Trenčan, Trenčiansky obzor.