Hlavná stránka / Blog / 100 rokov Alexandera Dubčeka

100 rokov Alexandera Dubčeka

Alexander Dubček 

Narodil sa 27. novembra 1921 v Uhrovci, onedlho potom, čo sa jeho rodičia Štefan a Pavlína vrátili z USA. 

Po relatívne krátkom pobyte v ČSR sa Dubčekovci prihlásili za členov družstva s názvom Interhelpo a v roku 1925 našli svoj domov v mestečku Pišpek v Kirgizsku. V jednom z transportov s kolonistami dorazila aj budúca Alexandrova manželka Anna Ondrisová. Prvé spomienky tu začal získavať aj samotný Alexander Dubček, ktorý tu v ôsmich rokoch nastúpil do školy.

Kvôli čoraz ťažším podmienkam v Kirgizsku sa manželia Dubčekovci v roku 1933 rozhodli pre odchod do mesta Gorkij (dnešný Nižnij Novgorod). Alexander tu bol, spolu s bratom Júliusom, prijatý na strednú školu. V roku 1935 sa Július s matkou vrátili na Slovensko. Alexander spolu s otcom Štefanom ich nasledovali v roku 1938 a celá rodina sa následne na istý čas presunula do Trenčína. 

Rodný dom

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci v októbri 1982. Autor fotografie: Gloss, zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne.

Alexander prežil obdobie druhej svetovej vojny ako mladý robotník, radový príslušník komunistickej ilegality na najnižšej úrovni a neskôr ako bojovník v SNP. Počas bojov bol dvakrát zranený. Po vojne sa Dubček usadil v Trenčíne a založil si rodinu. Zamestnal sa v miestnej droždiarni ako údržbár a operátor destilačného systému. Od roku 1949 pôsobil v rôznych politických funkciách.

Od polovice roka 1949 začal pracovať ako organizačný tajomník Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska (OV KSS) v Trenčíne. Po návrate z vojenského cvičenia v marci 1950 sa dozvedel, že bol vymenovaný za vedúceho tajomníka OV KSS v Trenčíne. V októbri 1951 bol preložený do Bratislavy, keď sa stal funkcionárom organizačného oddelenia Ústredného výboru KSS (ÚV KSS). Koncom roka 1951 sa Dubček stal aj poslancom Národného zhromaždenia za okres Trenčín.

V januári 1953 nastúpil na pozíciu vedúceho tajomníka Krajského výboru KSS (KV KSS) v Banskej Bystrici. Následne ho na zjazde KSS v júni 1953 zvolili za kandidáta ÚV KSS. Po návrate zo štúdia v Moskve na Vysokej škole politickej v roku 1958 nastúpil na pozíciu vedúceho tajomníka KV KSS v Bratislave. Ešte predtým bol na zjazde KSS v máji 1958 v neprítomnosti zvolený za člena ÚV KSS a kandidáta Byra ÚV KSS. Na zjazde KSČ v júni 1958 sa stal členom ÚV KSČ.

Dňa 7. júla 1960 bol Alexander Dubček preložený na pozíciu tajomníka ÚV KSČ pre priemysel. Spolu so straníckym postupom a oboznamovaním sa so systémom, začal Dubček zisťovať, že sa prestáva identifikovať s oficiálnou politickou líniou KSČ, a to aj vo vzťahu k Slovensku. Veľmi rýchlo sa preto dostal do konfliktu s Antonínom Novotným, prvým tajomníkom ÚV KSČ.

A. Dubček. Zdroj: SNM - Historické múzeum v Bratislave

Alexander Dubček v roku 1968. Zdroj: SNM - Historické múzeum v Bratislave

To malo za následok Dubčekove degradovanie z tajomníka ÚV KSČ na tajomníka ÚV KSS. Veľký spoločenský tlak na vysporiadanie sa s politickými procesmi z konca 40. a začiatku 50. rokov, Chruščovov tlak i veľké ekonomické problémy v krajine spôsobili, že Novotný musel obetovať funkcionárov, najviac zodpovedných za neprávosti odohrávajúce sa počas 50. rokov. Jedným z dôsledkov bolo odstúpenie prvého tajomníka ÚV KSS K. Bacílka na zasadaní ÚV KSS v apríli 1963. Na jeho miesto bol zvolený práve Alexander Dubček. 

Jeho spor s Novotným vyvrcholil na zasadnutí ÚV KSČ v januári 1968, keď Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka a na jeho miesto bol zvolený Dubček. Ten sa postupne pretváral na reformného politika, uvedomujúceho si potrebu zmien socialistického systému. Alexander Dubček sa preto postavil na čelo obrodného procesu v Československu, ktorý bol definovaný v tzv. Akčnom programe.

V dôsledku toho sa v spoločnosti začali prejavovať demokratizačné procesy, ľudia sa začali angažovať aj mimo KSČ, zrušila sa cenzúra, médiá začali otvorene kritizovať všetky problémy v spoločnosti, začala sa obnovovať sociálna demokracia, pripravovala sa ekonomická reforma a iné. Tento reformný proces násilne prerušila až invázia vojsk Varšavskej zmluvy, ktorá  začala pred polnocou 20. augusta 1968.

Dubček, spolu s ďalšími reformnými politikmi, bol internovaný na území Sovietskeho zväzu a zúčastnil sa rokovaní v Moskve, ktoré vyústili prijatím tzv. Moskovského protokolu, ktorý nakoniec Dubček podpísal a ktorý znamenal ideové popretie reformného procesu, prijatie „bratskej pomoci ZSSR“ a otvorenie cesty k budúcej tzv. normalizácii. V najvyššej straníckej funkcii sa udržal do apríla 1969.

A. Dubček a L. Svoboda

A. Dubček a L. Svoboda na titulnej strane Národných novín v roku 1968. Zdroj: SNM - Historické múzeum v Bratislave.

Následne bol presunutý do funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia, z ktorej titulu podpísal aj tzv. obuškový zákon, ktorý udeľoval Zboru národnej bezpečnosti mimoriadne právomoci na perzekúciu oponentov režimu. Po krátkom pôsobení na poste veľvyslanca v Turecku bol Dubček postupne vylúčený z politického i verejného života. Nastúpil do zamestnania v Západoslovenských štátnych lesoch a v časoch tzv. normalizácie zostával v nútenej izolácii, keď bol sledovaný ŠtB.  

Po páde totalitného režimu v Československu v novembri 1989 bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia. Na jar 1992 sa stal predsedom Sociálno-demokratickej strany Slovenska. 

Alexandrovi Dubčekovi sa ešte za jeho života dostalo mnohých cien a vyznamenaní, medzi ktorými boli napríklad čestné doktoráty Univerzity v Bologni, Madride, Washingtone, Bruseli, Dubline a Bratislave. 

Na služobnej ceste z Bratislavy do Prahy 1. septembra 1992 Alexander Dubček utrpel pri autonehode ťažké zranenia, na následky ktorých 7. novembra 1992 zomrel.

A. Dubček

Alexander Dubček ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1990. Zdroj: Trenčianske múzeum.

Použitá literatúra:

BANÁŠ, Jozef. Zastavte Dubčeka! Príbeh človeka, ktorý prekážal mocným. Bratislava : Ikar, 2009. 359 s. ISBN 978-80-551-2107-9.

DUBČEK, Alexander. Nádej zomiera posledná - z pamätí. Bratislava : Nová Práca, 1998. 289 s. ISBN 80-967857-7-X.

LONDÁK, Miroslav – MICHÁLEK, Slavomír a kol. (eds.) Dubček. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV : Historický ústav SAV, v. v. i., 2018. 530 s. ISBN 978-80-224-1651-1.

Autor článku: Mgr. Adrián Drobňák

 



 

Sledujte nás

FacebookTwitterGoogle+

Rýchly kontakt

Trenčianske múzeum
v Trenčíne

Tel.č.: +421 32 / 743 44 31

E-mail:
sekretariát: info@muzeumtn.sk

informácie pre médiá: marketing@muzeumtn.sk

Trenčiansky hrad

Mobil: +421 901 918 825
E-mail: hrad@muzeumtn.sk

Svadobné obrady

Tel.č.: +421 901 918 825
E-mail: hrad@muzeumtn.sk

Prenájom hradných priestorov

Tel.č.: +421 901 918 832
E-mail

Hrad info

Múzem info

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok:
9:00 – 16:30 hod.

Vstupné:

Stála expozícia
Dospelí 1 €
Deti od 15 rokov, študenti do 26 rokov, ZŤP, ZŤP-S, dôchodcovia 0,60 €

Deti od 3 do 15 rokov

0,10 €

Deti do 3 rokov

zdarma 

Deti s kultúrnym poukazom

1 kultúrny poukaz v hodnote 1 €

Svadby - obrad

50 € (3 € el. energia, 2 € voda, 45 € prenájom)

Svadby - fotenie

20 €



Výstavná sieň

Dospelí 1 €
Deti od 15 rokov, študenti do 26 rokov, ŤZP, ŤZP-S, dôchodcovia  0,60 €
Deti od 3 do 15 rokov 0,10 €
Deti do 3 rokov zdarma 
Deti s kultúrnym poukazom  1 kultúrny poukaz v hodnote 1 €

INFO MAILOM

Registrujte sa pre bezplatný odber noviniek z diania v múzeu.

Kalendár podujatí

Predchádzajúci mesiac November 2021 Nasledujúci mesiac
Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30