Zápoľského palác
Expozícia Rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z ilešháziovských sídiel obsahuje v súčasnosti 94 obrazov, rozmiestnených na dvoch horných podlažiach paláca. Vystavené obrazy zahŕňajú časové obdobie od konca 16. storočia po prvú tretinu 19. storočia. V rôznom časovom období boli umiestnené v troch rodových sídlach Ilešháziovcov: na Trenčianskom hrade, kaštieli v Dubnici nad Váhom a v kaštieli v Rohovciach.
Rod Ilešháziovcov pochádzal zo Žitného ostrova. Štefan Ilešházi, zakladateľ trenčianskej vetvy, rodu získal Trenčiansky hrad v roku 1594 a s ním i titul hlavného a dedičného župana Trenčianskej stolice. Súčasne zastával hodnosť liptovského župana. Rod držal trenčianske panstvo a obe županské hodnosti až do roku 1834. Pochádzalo z neho osem dedičných a hlavných trenčianskych a liptovských županov. Ilešháziovci boli známi ako mecenáši umenia a vzdelania. Slovenský polyhistor Matej Bell ich nazval “milovníkmi reči slovenskej” a dubnický farár Ján Baltazár Magin dedikoval Jozefovi Ilešházimu, vtedajšej hlave rodu, svoju “Obranu” čiže Apológiu stavov Trenčianskej stolice. Ilešháziovci boli príbuzenskými zväzkami spriaznení s viacerými najvýznamnejšími šľachtickými rodmi Uhorska a Rakúska. Medzi inými napríklad Pálfiovcami, Esterháziovcami, Séčiovcami, Abensbergovcami a ďalšími. Posledný člen rodu Štefan Ilešházi II. zomrel v roku 1838.
Ilešháziovskú obrazovú zbierku Trenčianske múzeum získalo v rokoch 1942 – 1952. Odvtedy až
Expozícia je rozdelená do niekoľkých žánrových okruhov. Na prvom podlaží návštevník uvidí portréty príslušníkov Ilešháziovského rodu a rodov spriaznených a spriatelených. Najstarší portrét je podobizeň krupinského kapitána Jána Krušiča z Lipoglavy. Datovaný je do roku 1580 - do obdobia renesancie. Veľkú pozornosť návštevníkov vzbudzuje i portrét “slovenskej svätice” Žofie Bošňákovej.