Blog

Neskorogotický palcát spod Trenčianskeho hradu

Súčasťou našej rozsiahlej zbierky militárií je aj zaujímavý palcát, ktorý bol náhodne objavený na Brezine pri Katovej studničke pod Trenčianskym hradom. Tento železný neskorogotický palcát je bohato zdobený prepletaným rastlinným motívom v kombinácii s imitáciou povrazového pletenia.

Rímsky nápis „Laugaricio“ v dobovej spisbe

Na brale Trenčianskeho hradu sa nachádza významná epigrafická pamiatka zo záveru staršej doby rímskej. Ide o oslavný nápis, ktorý bol vyhotovený na pamiatku víťazstva vojsk. Preklad nápisu: „Víťazstvu cisárov vojsko, ktoré sídlilo v Laugariciu, 855 vojakov druhej légie, Marcus Valerianus Maximianus, veliteľ II. pomocnej...

Svadobné spomienky cez objektív času v zbierkach Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Vznik fotografie súvisel s ľudskou snahou zachytiť a uchovať podobu sveta okolo seba. Medzi prvých priekopníkov fotografie patrí francúzsky vynálezca Joseph Nicéphore Niépce, ktorý približne v roku 1826 vytvoril najstaršiu zachovanú fotografiu pomocou procesu nazývaného heliografia. Pri tejto technike využíval svetlocitlivý...

Kniha Idea principis christiano-politici a jej posolstvo o moci a zodpovednosti panovníka

Skutočná autorita nevychádza z titulu, ale z charakteru Kniha Idea principis christiano-politici a jej posolstvo o moci a zodpovednosti panovníka - dielo mimoriadnej obsahovej a vizuálnej hodnoty.

IV. Mária Holoubková-Urbasiówna a jej nezabudnuteľný príbeh - záverečná časť

V období po druhej svetovej vojne pôsobili v rade Mestského národného výboru iba dve ženy, a to Pavlína Dubčeková, mama Alexandra Dubčeka a Mária Holoubková. Práve na schôdzach výboru sa bližšie spoznali a postupne sa z nich stali dobré priateľky. Po zasadnutiach sa často prechádzali a Mária zvykla svoju dobrú kolegyňu...

III. Mária Holoubková-Urbasiówna a jej nezabudnuteľný príbeh

V roku 1932 sa Mária Holoubková vydala za akademického maliara Jozefa Holoubka, ktorý sa počas svojej vojenskej služby dostal do Trenčína. Mesto i mladá fotografka mu učarovali až tak, že sa tu usadil natrvalo. Ich manželstvo sa stalo základom spoločného života naplneného umením a vzájomnou podporou.

Postrannica z konského postroja - neskorá doba bronzová až počiatok doby železnej

Archeologický nález postrannice pochádza z areálu Trenčianskeho hradu. Je vyrobený z bronzu technológiou odlievania do formy. Celková dĺžka predmetu je 15,7 cm. Na boku má tri kruhové otvory a na zakončení spodnej strany sa na povrchu bronzu zachoval odtlačok štruktúry tkaniny, viditeľný ako mriežkový vzor.

Renesančný hodinový stroj z Dolnej mestskej brány

Tento renesančný hodinový stroj v zbierkach Trenčianskeho múzea v Trenčíne je unikátnym technickým skvostom, ktorého existencia je v písomných prameňoch doložená už v roku 1561. Bol ručne kovaný miestnym kováčom (označený zachovanou značkou BHD) a po vyhotovení umiestnený na Dolnej (Tureckej) mestskej bráne v Trenčíne.

Trenčín v rokoch 1857 – 1860: sprievodca Trenchiner Wegweiser odhaľuje každodenný život mesta

Ako vyzeral každodenný život v Trenčíne v polovici 19. storočia? Kto v meste vyrábal zápalky, ihly či klobúky, kde si bolo možné požičať knihy a kto sa staral o chod mestských úradov? A u koho sa dal kúpiť najlepší tabak či opraviť hodinky? Odpovede na tieto otázky ponúka dobový sprievodca Trenchiner Wegweiser, ktorý dnes...

Kostnica / Karner sv. Michala v Trenčíne

Karner sv. Michala je okrem Trenčianskeho hradu jedinou plne zachovanou gotickou stavbou v meste Trenčín. Karner je menšia stavba, určená na uloženie kostrových pozostatkov zo starých hrobov. Obvykle sa jedná o dvojpodlažnú stavbu s kostnicou, ktorá sa nachádzala v podzemí a kaplnkou na úrovni terénu.