Blog

Skôr než budeme nasledovať Ľudovítove kroky do Halle sa však pozrime, ako vlastne vyzeralo jeho pôsobenie v štruktúrach školy. J. M. Hurban spomína, že mal v tomto období veľa zodpovednosti. Na jednej strane síce ešte študent, ktorý učí mladšie ročníky, vo voľnom čase študujúci rôznu literatúru.

Kaštieľ v Zemianskom Podhradí bol v 18. a 19. storočí významným centrom spoločenského a kultúrneho života miestnej šľachty. Jeho ozdobou bola knižnica rodiny Príleských, ktorá sa stala jednou z najvýznamnejších šľachtických knižníc na Považí. Medzi jej návštevníkov patril aj polyhistor Matej Bel alebo slovenský...

Po výstupe na Devín sa vraciame k bežným študentským činnostiam. Školský rok 1836 zakončil Ľudovít Štúr v júni úspešným zložením skúšok z teológie. V lete sa vybral spolu s priateľmi na cestu po trnavskom a nitrianskom kraji.

Po dokončení tohto stretnutia sa mladíci pobrali na obed naspäť do hostinca. Mladíci napokon oslávili výstup v neplánovane hojnom štýle. Z organizátorov bol poverený P. Čendekovič, aby zabezpečil v hostinci pohostenie. Že malo byť skromné už asi hostinský nepochopil správne.

Stúpame smerom k ruinám hradu a atmosféru slnečného jarného dňa nám dotvára opis prírody pri výstupe: „Z temna hradu otvárajú sa najrozkošnejšie výhľady na západ, sever a juh. Od východu čnie lysá Kobyla, vysoká Homola a od nej smerom severným tiahnu sa Malé Karpaty; pod nohami vpadá mútna Morava do valného Dunaja.

V roku 1836 sa vraciame späť do Bratislavy, kde skupina študentov zo Spoločnosti pripravuje výlet na Devín. Rolu výletov približuje J. M. Hurban: „Výlety do hôr, na „Kozí vrch“, na „Batzenhäusle“, ku „Červenému krížu“...boli predsa už tak zovšeobecnené a známe, že ani Štúr nemal za potrebné zachovávať dáku...

V našej muzeálnej knižnici uchovávame jedinečný dokument, ktorý priamo zachytáva korunováciu cisára Karola VI. za uhorského kráľa v roku 1712 v Bratislave.

Podobne ako Ľudovít Štúr aj my sa po letnej prázdninovej prestávke vraciame späť do Bratislavy. Do lavíc evanjelického lýcea sa neprenesieme začiatkom školského, avšak na začiatok kalendárneho roku 1835.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tympanón je trojuholníkový štít, ktorý býva súčasťou portálu, čiže vstupu do objektu. V zbierkach Trenčianskeho múzea sa nachádza tympanón s erbom šľachtického rodu Stiborovcov. Pôvodne bol predmet na Beckovskom hrade, ako súčasť portálu paláca, ktorý je v hornej časti hradu...

Umiestňovanie zosnulých členov rodu do rodinnej hrobky v minulosti plnilo významnú funkciu upevňovania rodovej identity. Príslušnosť k aristokracii prinášala množstvo výsad, ktoré sa týkali nielen života, ale aj smrti. Pohrebné miesta, ktoré šľachtické rody spravovali po celé stáročia, predstavovali priestor, kde sa...