⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 7.diel ⚜️

Ľudovít Štúr. Reprodukcia z knihy J. Botto: Krátka história Slovákov. T. Sv. Martin, 1914. Trenčianske múzeum v Trenčíne.

Skôr než budeme pokračovať späť do Bratislavy, si v úvode tejto časti priblížime, ako vyzerala finančná situácia rodiny Štúrovcov v čase, keď rodičia Ľudovíta zavolali pracovať do Uhrovca.

Ľudovítov otec Samuel Štúr dostával na svoju dobu neprimerane nízky plat. Hoci sa rodičom darilo vyžiť, ba dokonca i posielať deti na štúdiá, je to predovšetkým vizitka ich skromnosti a obety v prospech detí. Aj tak si Samuel musel peniaze požičiavať, čo ho zadlžovalo. V období, keď Ľudovít prišiel na post pisára dostával Samuel ročne asi 41 zlatých. Pre porovnanie, slobodný učiteľ na maďarskej škole v Uhrovci dostával ročne 100 zlatých. Ľudovít si ako pisár prilepšil za 7 mesiacov o viac než 170 zlatých. Jeho ročný plat bol určený na 325 zlatých. Keby odpracoval celý rok, dostal by takmer 8-násobok otcovho ročného platu.[1] Samuel mal tiež okrem fixného platu dostávať 1 zlatý za dieťa za rok výučby. Tento poplatok sa však v praxi ťažko vymáhal. V liste predstaviteľom evanjelickej cirkvi sa Samuel sťažuje, že rodičia ešte nezaplatili školský poplatok za deti, ktoré sa už stihli oženiť, či dokonca zomrieť. Okrem toho mal sporadické príjmy (prevažne naturálie) zo spievania v kostole, koledovania a milodarov. V kontexte doby tento učiteľský plat patril skôr do minulého storočia.

Listina popisujúca živobytie učiteľa uhroveckej školy Samuela Štúra st. z 2. októbra 1812.  MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Ľudovít sa dostal naspäť do Bratislavy na konci leta 1834. Úspešne zložil skúšky z vymeškaného učiva a bolo mu umožnené pokračovať v štúdiu. Do ďalšieho ročníka sa vrhol plný elánu a odhodlania. 22. októbra 1834 vystúpil s básňou Znělky, ktorú ostatní členovia považovali za mimoriadne kvalitnú. Recenzent Samuel Vanko po výpočte drobných chýb odporučil, aby ju  Štúr prepísal do pamätnej knihy najlepších prác Spoločnosti. Neskôr bola jednou zo 4 prác Ľudovíta, ktoré boli v roku 1836 zverejnené v zborníku Plody.

Blahowěké o! wy časy staré,
Kam ste zašli? Kde wás hledati?
Tak hle zřjme wšecko padati!
Zhasli ste gak hasne rannj záře.

Kde ste dáwných otcůw sjly garé?
U wnukůw snad giž šly dřjmati?
Tak widjme wšecko klesati!
Měniti se gak swět swoge twáře.

Kam se waše sláwa krage děla?
Giž snad nenj možné zkřjsiti!
Ana dewět sto let w prachu tlela.

Než nač zaužjm? spáti slunce gelo
Po snu zas snad bude swjtiti:
Kéžby dlauho nade Tatrau bdělo!

Ľ. Štúr – Znělky
Časť básne Znělky, ktorú prezentoval Ľ. Štúr 22. októbra 1835 pred členmi Spoločnosti. 

V decembri 1834 bol Ľudovít zvolený za tajomníka spoločnosti, čo bola druhá najvyššia funkcia, ktorú mohol študent lýcea zastávať. O mesiac neskôr (od januára 1835) už bol zvolený za podpredsedu. Ako podpredseda vystúpil s programovou rečou pre nasledujúci rok. Fungovanie Spoločnosti a vzdelávanie sa členov tu prepája s povinnosťou každého vzdelanca k národu. Skutočného vlastenca tu predstavuje ako osobu, ktorá sa nevzdeláva iba pre osobné potreby, akou je dobre ohodnotené zamestnanie. Podľa neho má skutočný vlastenec pracovať na osvete národa a prebúdzaní národného povedomia.

Pohľad na chodbu v interiéri starého evanjelického lýcea v roku 2025.

Ako podpredseda aktívne vyzýval členov Spoločnosti k „...vlasteneckej slovanskej aktivite...“. Toto mohlo nadväzovať na letnú snahu bývalých členov Spoločnosti začleniť ju do siete vzájomne spolupracujúcich národných hnutí. Úvodným krokom mala byť bližšia spolupráca zástupcov českých, poľských a slovenských hnutí a výmena literatúry. Ako to mohlo pred prázdninami prebiehať v praxi približujú Hurbanove slová: „Každému bolo za povinnosť uložené vyhľadávať talenty a volať ich do Bratislavy k ďalšiemu vzdelávaniu sa...nadpriadať priateľstvo s neznámymi a dať im okusovať známosti nové, rečniť im básne výtečné slovanské a upozorňovať ich na tieto kráže[2] malebné, do ktorých rozkoš je vojsť a znať sa byť členom tak vznešených a velikých ideí.“ Práve v tomto roku sa Ľudovítovi podarilo pre vlasteneckú prácu získať J.M. Hurbana, ktorý bol po zvyšok života jeho blízkym spolupracovníkom a priateľom. Jeho slová nám toto obdobie sprítomňujú po celý tento cyklus.

Pohľad na zadnú stranu budovy starého evanjelického lýcea z vnútornej záhrady v roku 2025.

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] Nadpriemerne vysoký plat mu určil inšpektor panstva Bobok v snahe takýmto spôsobom pomôcť rodine Štúrovcov.
[2] Vplyv.

Zdroje:

CHALUPKA, Samo et al. Plody zboru učenců řeči Českoslowanské Prešporského. Prešpork: Landerer, 1836, p. 87-89.
Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:be0700f7-c01c-4bc0-8333-ce027d42944d 

HORVÁTH, Pavel. Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Bratislava: Tatran, 1988, 185 s. 

HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.
Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.

MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila.  Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.

ROSENBAUM, Karol. Ľudovít Štúr na evanjelickom lýceu v Bratislave v rokoch 1829-1836. In: SEDLÁK, Imrich (zost.). Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti. Martin: Matica slovenská, 1997. 395 s. ISBN 80-7090-404-6.