⚜️ „Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 5.diel ⚜️
Pamätný dub na lesnej cestičke z Uhrovca do Dubničky, pod ktorým sedával Ľ. Štúr. HUČKO Ján. Život a dielo Ľudovíta Štúra. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Lyceálny školský rok sa začínal v septembri a trval do júna. Počas letných mesiacov mali študenti prázdniny, na ktoré v húfoch domov cestovali. Nebol ani Ľudovít výnimkou a o tom ako sa cestovalo do alebo zo školy spomína opäť J.M. Hurban: „Viem sa rozpamätať, že už od r. 1832/3 chodievali sme my Trenčania spoločne na dvoch veľkých vozoch pod kapitánom a vicekapitánom [1] na prázdniny domov. To bývali veselé, národným oduševnením kypiace družiny. Nitrania z tamtej strany Bielych hôr schádzali z „korábov“ svojich v Čachticiach a Novom Meste nad Váhom, Trenčania kdektorý na dolnom Považí trenčianskom, až posledných vozkovia zložili v Trenčíne, skadiaľ poberal sa každý na svoju stranu...“ Na prázdniny sa opäť vrátil domov, kde spolu s rovesníkmi chodili do prírody v okolí Uhrovca a tu oddychovali pod akýmsi starým dubom.
Diskutovali o literatúre, prednášali Slávy dcéru a Ľudovít kamarátom opisoval, ako vyzerá štúdium a život v Prešporku. Ľudovít bol zanietený a presvedčivý, na prešporské lýceum ho onedlho nasledovali obaja spolužiaci zo štúdia v Rábe – Kiš aj Melfelber. Na zlepšovanie rečníckeho aj písaného prejavu bol na evanjelickom lýceu pre študentov prístupný študijný spolok, ktorý spoluzakladal Ľudovítov starší brat Karol. Ľudovít sa do jeho činnosti zapojil hneď po príchode do Prešporku. Teraz si bližšie predstavíme tento spolok a jeho činnosť.
Kollárova Slávy dcéra bola dielom, na ktorom si často študenti cvičili prednes. Trenčianske múzeum v Trenčíne.
V dvadsiatych rokoch sa začali formovať v habsburskej monarchii vzdelávacie študentské spolky. Dávali si za cieľ vzdelávať svojich členov v materinskej reči, podporovať ich v rozvoji vlastnej tvorby a budovať si knižnice, z ktorých sa členovia môžu vzdelávať. Takzvaná „Spoločnosť česko-slovanská“ vznikla oficiálne už v roku 1827, no predchádzalo tomu niekoľkoročné získavanie kníh do spolkovej knižnice. Zakladali ju najstarší študenti, medzi inými Karol Štúr, Samo Chalupka či Michal Miloslav Hodža. Vo svojej podstate fungovala ako samovzdelávací klub – študenti sa navzájom trénovali v biblickej češtine, diskutovali o literárnych dielach a prednášali svoje prvé literárne počiny. Mladý Ľudovít začal byť čoskoro činný. Už v januári ďalšieho roku vystupuje v Spoločnosti s vlastným výstupom. V Spoločnosti pôsobil mladší Štúr spočiatku ako „...recitátor, autor pôvodných i preložených prác, posudzovateľ prác členov Spoločnosti...“, neskôr vyšiel po stupienkoch funkcií cez zapisovateľa, tajomníka až na podpredsedu.[2] Podľa záznamov hodnotení v zápisniciach vieme sledovať jeho postupné zlepšovanie sa v tvorbe príspevkov, gramatike biblickej češtiny, prednese a taktiež v reči tela. Ľudovítova študentská tvorba mala široký záber, venoval sa poézii, próze a v jednom prípade aj prekladu Iliady. Diela, ktoré boli členmi Spoločnosti považované za dostatočne dobré bývali zapísané do zápisnice. Ľudovít pôsobil ako posudzovateľ aj po ukončení štúdia na lýceu, keď už pôsobil ako námestník prof. Palkoviča.
Knihy vystavené v Rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci. Trenčianske múzeum v Trenčíne.
Ako podpredseda mal záujem o šírenie poznania slovanských jazykov a dejín slovanských národov. Následkom toho sa ťažisko prác presúva z interpretácie a výkladu Slávy dcéry od J. Kollára. Do popredia sa dostávajú otázky slovenské, resp. slovanské. Spájala ich predovšetkým historická tematika. Spomínajú sa: Veľkomoravské kráľovstvo, Zobor, Devín, Ján Hus, Biela hora, Ján III. Sobiesky a iné témy spojené s historickými udalosťami, miestami či osobnosťami slovanských krajín. O dejinách vo svojom poslednom študentskom roku aj prednášal. Prednášky mali historicko-jazykovedný charakter. Dokopy mal 9 prednášok a vychádzal najmä z dobových diel J. Kollára a P. J. Šafárika.[3] V záujme cieleného posilňovania literárnej tvorby v národnom jazyku vyšli v roku 1836 v almanachu Plody najlepšie práce bývalých aj súčasných členov Spoločnosti.
CHALUPKA, Samo et al. Plody zboru učenců řeči Českoslowanské Prešporského. Prešpork: Landerer, 1836, p. [x]. Dostupné tiež z: [https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:283cb00e-7b64-4cb5-8eda-cecaf6bbde97]
Autor: Mgr. Martin Štepo
[1] Tajomník a podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej.
[2] Podpredseda bola najvyššia možná rola, ktorú mohol v Spoločnosti zastávať študent. Predsedom spoločnosti býval jeden z lyceálnych profesorov.
[3] „Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach aller Mundarten“ (Šafárik, 1826) poslúžilo svojimi názvami kapitol ako základná osnova na štruktúrovanie prednášok.
Zdroje:
HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.
Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.
MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila. Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6.
PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.
REZNÍK, Jaroslav. Ľudovít Štúr: génius národa a Európy. Bratislava: SLOVART, 2021. 239 s. ISBN 978-80-556-5358-7.
ROSENBAUM, Karol. Ľudovít Štúr na evanjelickom lýceu v Bratislave v rokoch 1829-1836. In: SEDLÁK, Imrich (zost.). Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti. Martin: Matica slovenská, 1997. 395 s. ISBN 80-7090-404-6.
SEDLÁK, Imrich. Ľudovít Štúr a slovenské študentské hnutie. In: SEDLÁK, Imrich (zost.). Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti. Martin: Matica slovenská, 1997. 395 s. ISBN 80-7090-404-6.
