⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 2.diel ⚜️
Zápis v matrike uhroveckej evanjelickej cirkvi o pokrstení Ľ. Štúra v riadku 95. HUČKO, Ján. Život a dielo Ľudovíta Štúra. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra [1] 1815 v Uhrovci. Celé svoje detstvo prežil práve tu, azda tráviac čas detským skúmaním okolia, hrami so svojimi rovesníkmi, starším bratom Karolom a neskôr s mladšími súrodencami. Zaiste ho však trávil častými prechádzkami do okolitej prírody. Uhrovec obklopený Strážovskými vrchmi, lesmi a lúkami považoval Ľudovít odmalička za jedno z najkrajších miest na svete.
Nielen neďaleký vrch Jankov vŕšok no tiež Rokoš, majestátne sa týčiaci nad Uhrovcom, bývali jeho obľúbenou výletnou destináciou. V neskoršom veku inšpirovalo toto prírodné prostredie obklopujúce Uhrovec Ľudovítovu tvorbu. O jeho útlom detstve sa nám mnoho správ nezachovalo, táto téma je len zriedka zmieňovaná aj v jeho korešpondencii s priateľmi. Prísni no láskaví rodičia svojim deťom predávali všestranné vzdelanie, tu príbehy a piesne z úst matky, tam školské znalosti z úst otca. Oficiálne nastúpil Ľudovít do školy v Uhrovci v roku 1821, na pár rokov súčasne so starším bratom Karolom. Ľudovú školu navštevoval do roku 1827.
Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Zadná časť domu zároveň slúžila ako škola. HUČKO, Ján. Život a dielo Ľudovíta Štúra. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Rokoši, vrchův uhrovských vývodo!
Ty do úvalů a dolin sezíráš,
sedlisk našich rodin,
ty zrak na mnohé hory upínáš,
výšky drahé země.
A mezi těmi Inovec se modrá
nad Matouše sídlem
i kolmý v dálce tam se Zobor čeří
nade svatou Nitrou.
Rokoši, dávné stařiny svědku!
Jak si ode mne stokrát šťastnější,
ode mne mlada!!
Tys' slyšel zpěvy v dolinách okolních,
neznajecí vzdechů -
mne dojímají zpěvy, jak by nyla
opuštěná světem;
tys' viděl svatou Nitru osloněnou -
a já Nitry svleky!
Ľ. Štúr – Dumky večerní 5.
Báseň z cyklu Dumky večerní, ktorý na pokračovanie uverejňoval v českom časopise Květy.
Rokoš – častý cieľ výletov Ľudovíta Štúra, inšpirácia pre tvorbu. Autor fotografie: Vladimír Mikuš (https://hiking.dennikn.sk/ar/6708/majovy_rokos_cez_predny_rokos.html)
Koncom augusta 1827 spolu so spolužiakmi z Uhrovca cestovali na nižšie gymnázium v Rábe (dnešný Győr). Takúto cestu absolvovali koncom augusta na veľkom voze Samuel Štúr, Ján Kiš (mäsiar) a Samuel Melfelber (garbiar) so svojimi synmi a paholkom. Voz bol naložený truhličkami a batohmi so šatami, perinami, a inými vecami tvoriacimi výbavu študentov. Cesta trvala 4 dni a 4 noci, po príchode zaviedol Samuel Štúr celú skupinu za profesorom a evanjelickým farárom Leopoldom Petzom, u ktorého chlapcov zapísali do školy. Následne im našli a zaplatili ubytovanie. Ľudovít a Janko Kiš skončili spolu v jednom byte s jednou posteľou u debnárskeho majstra Raka, Samko Melfelber bol ubytovaný v inom byte.
Győr v 19. storočí. MIHALKOVIČOVÁ Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta.
Nižšie gymnázium v Rábe už Samuel Štúr poznal, chodil tam aj jeho starší syn Karol, zaiste bol teda spokojný s Petzovou výučbou. Nesmieme zabudnúť, že jedným z hlavných dôvodov bolo naučiť sa po maďarsky. Je taktiež pravdepodobné, že Samuel svojich synov pripravoval na štúdium výučbou predmetov (napr. latinčiny) nad rámec rozsahu, v ktorom sa obyčajne na ľudovej škole učila. Ako príklad by sme mohli uviesť fakt, že svojich mladších synov Samuela ml. a Janka naučil latinčinu tak dobre, že dokázali ísť z ľudovej školy rovno na evanjelické lýceum v Bratislave.
Autor: Mgr. Martin Štepo
[1] Odborná diskusia o datovaní Ľudovítovho narodenia medzi 28. a 29. október pretrváva od minulého storočia. Zápis z matriky dokazuje krst 29. októbra, no J.M.Hurban vo svojom spomienkovom diele uvádza 28. októbra ako dátum narodenia odvolávajúc sa na rukopisnú rodinnú kroniku Štúrovcov, ktorá sa nám žiaľ nezachovala.
Zdroje:
HORVÁTH, Pavel. Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Bratislava: Tatran, 1988, 185 s.
HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959, 961 s.
Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.
MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila. Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014, 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6
MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3
