⚜️ „Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 6.diel ⚜️
Podobizeň Ľudovíta Štúra, olejomaľba, 1873. KLEMENS, Jozef Božetech (Zo zbierok Múzea Ľudovíta Štúra v Modre).
Počas lyceálnych rokov nastala aj krátka prestávka v štúdiu. Začiatkom roku 1834 sa Ľudovít vrátil naspäť do Uhrovca, kde nastúpil ako panský úradník v službách Karola Zaya. Dôvodom boli zhoršujúce sa rodinné financie – skromný učiteľský plat nestačil na vydržiavanie oboch najstarších synov. Karol, ktorý práve ukončil svoje lyceálne štúdium, začal pracovať ako súkromný vychovávateľ a čoskoro nato odcestoval na štúdiá na univerzitu v Berlíne.
Kaštieľ Zayovcov v Uhrovci na začiatku 20. storočia. MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Ľudovít sa zatiaľ musel vrátiť domov, aby pomohol živiť rodinu. Pred svojím odchodom napísal členom Spoločnosti: „...že ačkoliv tělem vzdálen, duchem vždycky jí přítomen bude; pročež jí o to žádal, aby jej budúcně co svého člena považovala a práce, jež prozatím doručí, posouditi...“ V tomto bode sa už otec veľmi dobre poznal so správcami Zayovských majetkov. Aj keď starý gróf Imrich zomrel v roku 1831 na choleru, úradnícky aparát sa nezmenil. Vďaka jeho známostiam vybavil Ľudovítovi miesto hospodárskeho úradníka – pisára. Samuel Štúr vraj pri tejto príležitosti povedal synovi: „Vzdelanosti a učenosti máš, syn môj milý dosť, a pomoc nám i mladším bratom a sestre bude to znamenitá, keď nám ubudnú nákladky![1]“
Kaštieľ v Uhrovci v súčasnosti. MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Pravdepodobne vo februári teda Ľudovít odchádza naspäť do Uhrovca. Tu vstupuje do služieb správneho aparátu inšpektora panstva Boboka. Šikovný mladík si rýchlo osvojoval povinnosti pisára. Užíval si čas, keď ho práca zaviedla do prírody a medzi ľudí, ktorých vďaka blízkemu kontaktu hlbšie spoznával. Rád sa s nimi srdečne pozhováral. V lese kontroloval drevorubačov a pri prácach na poliach dozeral na priebeh robôt. Popritom rád počúval a tiež si zapisoval uhrovské ľudové piesne. Jedinou činnosťou, ktorá sa mu protivila, bolo dozeranie na panské pálenice. Nevôľa vychádzala z Ľudovítovho silného protialkoholického presvedčenia, ktoré v nich už od detstva pestoval ich otec, ktorý v Uhrovci založil spolok miernosti. Alkohol nazýval „pálenkový mor“. Ľudovít v tomto období pil alkohol iba veľmi príležitostne, neskôr viedol aj on aktívnu osvetu o spolkoch miernosti. A ako asi tušíme, pri potulkách panstvom nesmela v jeho vrecku chýbať knižka na skrátenie dlhej chvíle.[2]
Ľudovít so sebou nosil na pochôdzkach panstvom vo vrecku vždy knihu. Trenčianske múzeum v Trenčíne.
Hoci zarobil veľmi slušne, Ľudovíta to stále ťahalo späť do Bratislavy. Zaiste k jeho rozhodnutiu pomáhala aj čulá korešpondencia, ktorú udržiaval s členmi Spoločnosti.
Po debatách s rodičmi nakoniec privolili, aby sa Ľudovít vrátil na štúdium. Hlavné slovo mal otec, pozerajúci sa na vec z perspektívy odovzdaného kresťana: „I nech sa stane božia vôľa...veď my ľudia i tak málo vystaráme...a kto vie, či by Lajoš našiel tu svoje šťastie! Veď Pán Boh opatrí.“[3] Takto podľa Hurbana uvažoval otec Samuel, keď na Ľudovítovi videl jeho rozhodné presvedčenie odísť. Udalosti tak nabrali rýchly spád a len niečo vyše pol roka museli opäť prosiť inšpektora Boboka, aby Ľudovíta zase zo služby uvoľnil. No napriek hrozbe problémov s vrchnosťou to z lásky k synovi vykonali. Pri odchode im Ľudovít sľúbil, že si od nich nebude pýtať nijakú pomoc na vyžitie. Na štúdium si zarobí sám ako súkromný učiteľ u bohatých mešťanov. Dokonca sľúbil, že bude aj pomáhať so starostlivosťou a vydržiavaním mladších súrodencov. Ako neskôr uvidíme, tento sľub aj splní.
Ukážka z rukopisu Ľudovíta Štúra. HORVÁTH, Pavel. Trenčín a rodina Štúrovcov: pôvod rodiny Ľudovíta Štúra. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Autor: Mgr. Martin Štepo
[1] Náklady.
[2] Podľa Hurbana to mohla byť napríklad stará známa, obľúbená, Slávy dcéra.
[3] Tieto slová mu vkladá do úst J. M. Hurban s odstupom dekád, treba mať na pamäti retrospektívnu idealizáciu postáv.
Zdroje:
HORVÁTH, Pavel. Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Bratislava: Tatran, 1988, 185 s.
HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.
Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.
MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014. 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.
SEDLÁK, Imrich. Ľudovít Štúr a slovenské študentské hnutie. In: SEDLÁK, Imrich (zost.). Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti. Martin: Matica slovenská, 1997. 395 s. ISBN 80-7090-404-6.
