Ohlas o založení Slovenských národných novín

Fotografia: Úvodný list ohlasu o Slovenskích národňích novinách. Zdroj: Slovenskje národňje novini: Ohlas o Slovenskích národňích novinách. Prešpork: K. F. Wiganda, 1845(1), p. [1]. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:d16044fc-fa66-4a9b-8ecb-eb5560a5c266

15.6.1845 vydáva Ľ.Štúr ohlas o vydávaní Slovenskích národňích novín s prílohou Orol tatránski

Pred 180 rokmi, 15. júna 1845 bola nedeľa, rovnako ako tento rok. Pre Ľudovíta Štúra a jeho spolupracovníkov nebola len obyčajnou nedeľou, ale vyvrcholením trojročného úsilia. Práve vtedy v Bratislave vyšiel Ohlas o založení Slovenských národných novín – prvý krok k pravidelnému vydávaniu prvých politických novín v slovenskom jazyku. Začiatky snahy o vydávanie novín boli poznačené dlhým a zložitým procesom, ktorému sa žiadne noviny v tomto období nemohli vyhnúť – zisku úradného povolenia na ich vydávanie.

Myšlienka vydávať politické noviny sa zrodila u Ľ. Štúra v lete 1840, krátko po jeho návrate z univerzitného štúdia v Halle. Už o rok neskôr sa spolu so svojimi spolupracovníkmi snažili vymyslieť najlepší spôsob, ako mohli v získaní povolenia postupovať. Nakoniec tento proces kvôli rozličným obštrukciám trval až tri roky a vyžadoval si päť samostatných žiadostí.

Prvú žiadosť podal Ľudovít Štúr 29. mája 1842. V tom čase sa rátalo s tým, že noviny budú vychádzať v češtine a bernolákovčine. Mali sa volať „Slovenské národní noviny“  a ich príloha „Orel tatranský“. Prílohou žiadosti bol detailný program, odporúčacie listy, a tiež potvrdenie o zložení kaucie, ktorú poskytol Gašpar Féjerpataky-Belopotocký. Pre nečinnosť úradov poslali 2. októbra 1842 druhú, pripomienkovú žiadosť. Ani tá však nepriniesla želaný výsledok – v novembri prišla len zamietavá odpoveď.

Medzitým v Štúrovej skupine dozrievala myšlienka novej spisovnej slovenčiny. Keď bola 21. februára 1843 podaná tretia žiadosť, noviny už mali vychádzať práve v tejto novoformovanej slovenčine. Ani tentoraz sa úrady neponáhľali. Pre nečinnosť Uhorskej miestodržiteľskej rady v Budíne sa Štúr s ďalšou žiadosťou obrátil v júni 1843 na Uhorskú dvorskú kanceláriu vo Viedni. Tá však rozhodnutie opäť odkladala. Až v novembri 1843 nariadila grófovi Karolovi Zayovi vypracovať posudok o politickom a mravnom profile Ľ. Štúra. Zay síce patril medzi jeho politických oponentov, najmä kvôli národnostným otázkam, no vo svojom hodnotení napokon ocenil Štúrove vysoké morálne kvality. Toto hodnotenie však uhorské úrady odoslali do Viedne až vo februári 1844 – teda o niekoľko mesiacov neskôr.

Čakajúci Ľ. Štúr medzitým v januári 1844 podal v poradí piatu žiadosť, a tentokrát priamo panovníckemu dvoru vo Viedni. Po dlhých mesiacoch došlo k predbežnému povoleniu 31. októbra 1844. V ceste už stál iba posledný krok, získať kladný policajný posudok. Ten bol spracovaný v závere roka a 2. januára 1845 úradníci navrhli panovníkovi, aby vydávanie novín povolil. Ferdinand V. návrh podpísal 15. januára 1845.

Hoci Štúr plánoval spustiť vydávanie už v júli, opäť sa musel zmieriť s byrokratickým zdržaním. Tentoraz sa čakalo na pridelenie cenzorského úradníka. V liste priateľovi M. M. Hodžovi z 14. apríla 1845 si Štúr povzdychol: „Muoj ohlas o novinách preto ňevichádza a vísť ňemuože že ňemám ešťe censora menuvanjeho. Druhí censori mi to ňechcejú censuruvať...Každí krok sa musí mozolňe vidobívať.“ [1] Ohlas napokon vyšiel 15. júna v Bratislave a štúrovskí spolupracovníci ho rozširovali po celom Slovensku. Prvé číslo novín vyšlo 1. augusta 1845.

Fotografia: Záver ohlasu o Slovenskích národňích novinách. Zdroj: Slovenskje národňje novini: Ohlas o Slovenskích národňích novinách. Prešpork: K. F. Wiganda, 1845(1), p. [4]. Dostupné tiež z: [https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:d16044fc-fa66-4a9b-8ecb-eb5560a5c266]

Autor: Mgr. Martin Štepo

 [1] Listy II., List 205, Michalovi Miloslavovi Hodžovi, s. 75.

Zdroje:

Slovenskje národňje novini: Ohlas o Slovenskích národňích novinách. Prešpork: K. F. Wiganda, 1845(1), p. [1]. Dostupné na internete: [https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:d16044fc-fa66-4a9b-8ecb-eb5560a5c266]

ROSENBAUM, Karol. Listy Ľudovíta Štúra II. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956. 566 s.

VYVÍJALOVÁ, Mária. Slovenské národňje novini boje o ich povolenie: (Štúdia a dokumenty). Martin: Osveta, 1972. 307 s.