Noc na hrade

Zažiť noc medzi múrmi stredovekého hradu, hrať sa, tancovať, odhaľovať tajomstvá, alebo skoro ráno vyjsť na Matúšovu vežu a vítať slnko. To všetko na vlastnej koži v premiére zažilo päťdesiatosem detí vo veku od osem do dvanásť rokov. Trenčianske múzeum v Trenčíne prvýkrát sprístupnilo nočný hrad pre malých návštevníkov v rámci podujatia „Noc na Trenčianskom hrade“.
Myšlienka otvoriť Matúšovo sídlo pre deti vznikla spontánne pri príprave letného programu. „Ak ponúkame na hrade nočné prehliadky, tak tie nie sú väčšinou vhodné pre deti, preto sme sa rozhodli vytvoriť túto detskú zážitkovú alternatívu,“ vysvetľuje zámer organizátora Ľuboš Hamaj z referátu marketingu a komunikácie Trenčianskeho múzea. Podľa jeho slov nemalo ísť len o prvoplánové „strašenie“, ale do programu podujatia zakomponovali aj náučnú, či tvorivú zložku.
Noc na Trenčianskom hrade začala v piatok 18. augusta podvečer. Päťdesiatosem detí vyzbrojených „spacákmi“, „karimatkami“, no najmä odvahou sa zhromaždilo v hradnom amfiteátri, kde ich privítal kráľ v historickom kostýme. Nasledovalo predstavenie sokoliarskeho umenia s letovými ukážkami dravcov. „Deti sa na okamih premenili na malých sokoliarov sa vyskúšali si na vlastnej koži prílet dravého vtáka,“ hovorí Ľ. Hamaj. Po večeri sa už noční návštevníci hradu už zabávali v dobovom tábore sokoliarov Aquila, ktorí počas leta táboria na Trenčianskom hrade. „Deti vyskúšali streľbu z luku, presnosť si cibrili pri hode venčekom na meč zabodnutý do zeme, alebo si zahrali stredoveké kolky,“ hovorí Jozef Tomík, vedúci bojnických sokoliarov.
Každý z troch tímov, do ktorých boli deti rozdelené si vytvoril vlastný bojový pokrik. Kým jedným stačilo rytmické tlieskanie iní svoju vôľu zvíťaziť často i nad vlastným strachom prejavovali hlasným krikom. „My sme mali v tíme samých kráľov, rytierov a princezné a pretože sú všetci super, tak sme boli superhrdinovia,“ prezrádza Mário Paholek, jeden zo skupinových vedúcich.
Program pokračoval po zotmení v dobovom priestore delovej bašty, kde si deti mohli vytvoriť vlastné erby. Inšpirovali sa aktuálnou výstavou „Erbové beštie“. Do výstavných priestorov v podzemí delovej bašty sa dostali tajným vchodom, čo bolo pre mnohých veľkým dobrodružstvom. Výtvarnú aktivitu vystriedala tanečná, keď približne dve hodiny pred polnocou sa priestranstvo pri Studni lásky zmenilo na veľký stredoveký tanečný parket. „Deti boli fantastické, či menšie alebo väčšie, všetky sa učili dobové tance,“ hovorí s nadšením Ľ. Hamaj. Najšikovnejší tanečný pár dostal na záver ako odmenu dve nádherné vtáčie pierka, priamo z hradnej sokoliarne.
Potom sa už dominanta mesta ponorila do tmy a začala veľká nočná pátracia hra. Jej cieľom bolo nájsť stratený kľúč, ktorý deti privedie do priestorov horného hradu a umožní im výstup až na najvyššiu, Matúšovu vežu. Deti po skupinách prechádzali hradom a hľadali tajné indície, ktoré im mali napovedať, kde sa stratený kľúč nachádza. Tma a priestory hradu boli dokonalou kulisou tejto pátracej hry, obzvlášť, keď sa sem a tam z tmavých zákutí hradu vynárali postavy zahalené do tmavých plášťov. „Deti sa so svojimi vedúcimi navzájom povzbudzovali, no z času načas sa hradom ozývali aj nejaké, „drobné“ prejavy strachu,“ s úsmevom sa priznáva Ľuboš Hamaj. Stratený kľúč sa nakoniec podarilo aj nájsť a tak mohli deti vystúpiť na nočnú Matúšovu vežu. Okolo polnoci už na mnohých dopadla únava a spánok zatváral oči a to bol neklamný znak toho, že sa treba uložiť na nočný spánok. Prízemie hradnej kasárne sa premenilo na jednu veľkú spálňu. Pred spaním si každá skupina pripravila pre ostatných ešte krátku hranú rozprávku a potom už nasledoval nočný odpočinok. Ten však netrval dlho, pretože mnohí z malých zvedavcov si nechceli nechať ujsť východ slnka z Matúšovej veže. Po krátkom spánku museli za šera zdolať ešte výstup na horný hrad a stoštyridsaťšesť schodov do Matúšovej veže. „Aj keď pracujem na hrade ešte sa mi nepodarilo vidieť východ slnka z hradnej veže,“ hovorí vedúca, Dominka Letková. Potom už prišlo na rad balenie, upratovanie a raňajky. „Nikdy som nenamazal toľko vianočiek a rožkov ako práve teraz,“ smeje sa hradný sprievodca, inak vedúci jednej zo skupín Zdenko Kopunec. Keďže príprava raňajok bola poväčšine v „chlapskej“ réžii, chýbali servítky a príbory, ale deťom o to viac chutilo.
Vrcholom programu bolo pasovanie za rytierov a dvorné dámy Trenčianskeho hradu. Na tomto slávnostnom ceremoniáli nechýbali ani rodičia detí. „Šimonko odchádzal so slzami v očiach a pýtal sa ma, že prečo sa to už skončilo,“ reagovala na premiérovú noc na Trenčianskom hrade Hedviga Bohušová.
Premiéra detského zážitkového podujatia dopadla dobre aj podľa Petra Martiniska, riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne: „Som rád, že sa hrad pomaly mení z klasického múzea na živé, interaktívne, ktoré ponúka svojim návštevníkom množstvo netradičných zážitkov.“
Leto na Trenčianskom hrade ešte nekončí. V stredu 23. augusta sa návštevníci môžu tešiť na komentovanú prehliadku výstavy „Valaská kolonizácia... samostatne a pritom spoločne“ a po nej vyvrcholí „Letná remeselná školička“ tvorivými dielňami s majstrom remenárom Jozefom Ďuráčim. V sobotu 26. augusta čaká na návštevníkov, ešte rodinné podujatie s názvom „Rozprávkový hrad“. Deň plný hier, súťaží, ozvláštnia aj sprievodcovia v dobových kostýmoch, vystúpenia sokoliarov či možnosť pripraviť si na dolnom nádvorí rodinný piknik.