Výstava Svet z drôtu vs. Príbehy drotárov

Výstava Svet z drôtu vs. Príbehy drotárov, ktorú organizuje v priestoroch kasárne Trenčianskeho hradu Trenčianske múzeum v Trenčíne v spolupráci s Občianskym združením Galéria drôtu spája nadšencov drôtovania z radov amatérov, ale i profesionálnych tvorcov úžitkových predmetov, filigránskych šperkov či veľkých sôch. Prevažná väčšina autorov je z Bratislavy a blízkeho okolia, ktorí spolupracujú s drotármi z celého Slovenska a Čiech. Pochváliť sa môžu napríklad pravidelnými výstavami s veľkým medzinárodným ohlasom v priestoroch Primaciálneho Paláca v Bratislave.

„Na výstave môžu návštevníci vidieť najkrajšie diela zo súkromných aj vlastných zbierok samotných autorov. Dominantou výstavy je veľký 2,5-metrový strom - lipa. Na jeho tvorbe sa podieľal scénický výtvarník, kováč a asi 25 rôznych autorov/drotárov.Okrem tohto nádherného ústredného exponátu malí i veľkí nadšenci ocenia veľmi atraktívnu tzv. drôtenú Zoo, kde bude vystavené veľké množstvo zástupcov našej rôznorodej živočíšnej ríše. Dospelí môžu obdivovať modely domov,kostolov či dopravných prostriedkov. Ženy naopak potešíme tvorbou v oblasti drôtených šperkov.“, upresnil kurátor výstavy p. Jozef Šabo.

Príbehy drotárov–história a súčasnosť. Vznik tohto vandrovného zamestnania v 18. a 19. storočí podnietili hospodársko-sociálne pomery v najchudobnejších kopaničiarskych oblastiach Slovenska. Kolískou drotárstva bolo okolie Trenčína a Kysuce, odkiaľ v 18. storočí odchádzali muži za prácou do železných hút v Čechách a Sliezsku. Tam získané vedomosti o vlastnostiach drôtu neskôr využili pri drôtovaní. Podľa štatistiky bolo na Slovenskuroku 1884 až 1 110 drotárov, roku 1910 ich bolo 985 a roku 1930 trochu menej – 887. Ich počet sa v čase najväčšieho rozmachu drotárstva odhaduje na 5 000 – 10 000 osôb. Spôsob života v drotárskych obciach poznačila absencia mužov v hospodárskom, spoločenskom i rodinnom živote, lebo drotári prichádzali domov z vandroviek po cudzine len raz za dva-tri roky (ťažké poľnohospodárske práce vykonávali často ženy). Drotárstvo ovplyvňovalo i charakter obradov: veľa obyčajov a magických úkonov sa viazalo k odchodu drotárov do sveta a k zaručeniu úspechu vandrovky. Koncom 19. storočia bolo na severozápadnom Slovensku viac než 150 drotárskych obcí. Okrem nich sa nachádzali drotárske obce i na Spiši, v Šariši a v okolí Nitry. Pôvodne drotári opravovali hrnčiarsky riad haftovaním – prevlečením drôtu cez dierky. Venovali sa opravám hlineného a plechového riadu, neskôr aj výrobe pascí na myši, košíkov z drôtu, rôznych doplnkov do kuchyne a bývania či výrobkom z plechu. V súvislosti s výrobou nosných konštrukcií kvetinových výzdob pri pohreboch, slávnostiach i v parkovej úprave sa rozvinula aj výroba objektov, ktoré sa zdokonaľovaním techník vyvinuli na samostatný výtvarný prejav špecifický pre slovenské drotárstvo. Touto činnosťou sa zaoberali najmä na Kysuciach a v podjavorníckych obciach na Považí.

Drotárstvo a plechárstvo bolo v minulosti doplnkovým, ale niekedy aj hlavným zamestnaním v niektorých obciach severného Spiša.V medzivojnovom období drotárstvo postupne upadalo a po II. svetovej vojne zmenou spoločenských pomerov (znárodňovanie ) takmer úplne zaniklo. Zač. 70.-tych rokov 20. storočia sa drotárstvo zásluhou Ladislava Jurovatého st. obnovilo. Z pôvodnej remeselnej výroby sa pretavilo do umeleckej podoby – šperky, sochy a pod. Na Slovensku sa mu venuje niekoľko desiatok nadšených amatérov i drotárskych profesionálov, čo dokazuje aj práve pripravovaná výstava Trenčianskeho múzea na Trenčianskom hrade. Krásu tohto jedinečného umeleckého remesla môžete obdivovať od 1. marca do konca apríla 2019. Slovenské drotárstvo je vo svete výnimočným fenoménom. Z tradičného remesla potulných drotárov v súčasnosti prerástlo do umeleckej podoby. Príďte sa aj vy o tom presvedčiť.

Srdečne Vás pozývame.

Reportáže si môžete pozrieť na týchto odkazoch:

Trenčiansky Terajšok

Impulz press