Kostnica / Karner sv. Michala v Trenčíne

Vynímajúc Trenčiansky hrad, Karner sv. Michala je jedinou plne zachovanou gotickou stavbou v meste Trenčín.

Karner je menšia stavba, určená na uloženie kostrových pozostatkov zo starých, spravidla zaniknutých hrobov. Obvykle ide o dvojpodlažnú stavbu s kostnicou, ktorá sa nachádzala v podzemí a kaplnkou na úrovni terénu. Najčastejšie sa vyskytujú karnery centrálneho pôdorysu, ale v období gotiky mohla byť dispozícia aj pozdĺžna, tak ako pri trenčianskom karneri.

Počas storočí sa vzhľad aj využitie trenčianskeho karneru menili. Prvotne išlo o stavbu sepulkrálnu, neskôr sakrálnu (v prvej polovici 16. storočia dočasne nahrádzal vyhorený farský kostol, ktorý sa nachádza v jeho bezprostrednej blízkosti), obrannú (slúžil ako obranný bod aj ako zbrojnica), a nakoniec plnil niekoľko utilitárnych funkcií (sýpka, skladisko).

Impulzom pre vybudovanie kostnice bola malá kapacita cintorína Farského kostola Narodenia Panny Márie. Ako bolo v minulosti obvyklé, kostol a cintorín tvorili jeden celok, zvyčajne ohradený múrom. Inak tomu nebolo ani v Trenčíne. Keďže cintorín mal pevne stanovené hranice a nemohol sa zväčšovať, priestor na pochovávanie bol obmedzený. Po vybudovaní kostnice v rohu cintorína sa sem preniesli ostatky zo starých hrobov, čím sa uvoľnilo miesto pre nové. Vtedy išlo iba o kostnicu, teda podzemnú časť. Vybudovaná bola niekedy v druhej tretine 15. storočia. Nadzemná kaplnka vznikla neskôr, na prelome 15. a 16. storočia.

Trenčiansky karner, teda kostnicu s nadzemnou kaplnkou, podobne ako mnohé ďalšie zasvätili sv. Michalovi. Archanjel Michal je v kresťanstve chápaný ako sprievodca duší zomrelých do neba a tiež ochranca proti zlu.

V roku 1528, v čase dobýjania mesta generálom Katzianerom, veliteľom vojska cisára Ferdinanda I. Habsburského, zachvátil celé mesto požiar a vyhorel tiež Kostol Narodenia Panny Márie aj s pôvodnou kaplnkou sv. Michala, ktorú začiatkom 16. storočia nad kostnicu nadstavili. Keďže oprava kostola značne poškodeného požiarom bola zdĺhavá, ale aj finančne náročná, pristúpilo sa k rýchlejšej obnove kaplnky. Po požiari sa karner stal na viac ako 30 rokov jediným sakrálnym objektom mesta. Na strechu kaplnky bola pristavaná drevená vežička s malým zvonom, na ktorú neskôr pripevnili aj hodiny a v interiéri bola vybudovaná organová empora. Keďže drevená vežička uniesla iba malý zvon, medzi kaplnkou a kostolom postavili samostatne stojacu drevenú konštrukciu, kde bol umiestnený väčší zvon. Kostol, kaplnku aj zvonicu zachytáva najstaršia veduta mesta Trenčín z obdobia okolo roku 1580.

Pod hrozbou tureckých vpádov bola v roku 1560 kostnica zmenená na mestskú zbrojnicu s kovolejárskou pecou. Zmenu funkcie objektu potvrdili aj vyškrabané nápisy a letopočty viažuce sa k tejto udalosti, ktoré sa pri výskume pamiatky objavili v exteriérových špaletách gotických okien. V súvislosti so zmenou funkcie objektu boli vysoké okná zamurované a pôvodný drevený trámový strop nad kostnicou bol nahradený mohutnejšou a nosnejšou valenou klenbou. Odlievali sa tu gule do diel, mažiarov a muškiet a vyrábali zbrane ako kopije, piky a provizórne tesáky (typ kratšej sečnej zbrane).

Predpokladá sa, že sa tu vypaľovali aj tehly, z ktorých bola stavaná klenba vyhoreného farského – vtedy evanjelického – kostola. Mohli tu byť tiež odliate zvony pre farský kostol. Karner sa uvádza ako miesto, kde s povolením superintendenta Zachariáša Lániho odlial zvonolejársky majster Nicolas Bezot najväčší zo štyroch zvonov z veže farského kostola. Zvony však neprežili veľký požiar mesta v roku 1790 – žiar ohňa bol taký silný, že sa zvony roztavili.

V suteréne môžeme dodnes vidieť archeologickým výskumom odkryté zvyšky renesančnej tavnej pece a odlievacej jamy.

Okrem výrobne slúžil karner aj ako významný obranný prvok. Napojenie na hradobný múr a vyvýšená poloha boli ideálnym miestom na pozorovanie, ale aj obranu. Na obranu slúžilo okno v severnej stene, situované vo výške cimburia hradobného múru. Okenné špalety sú šikmo skosené tak, aby sa z neho dal dobre ostreľovať úsek hradieb pred karnerom. Fortifikačnú funkciu plnilo aj podkrovie, kde sa nachádzala veľká strieľňa orientovaná na Brezinu. Z vyobrazení zo 17. – 19. storočia vieme, že menšie strieľne boli orientované aj smerom na mesto. Šírka múru priľahlého k hradbám je úctyhodných 180 centimetrov, zvyšné tri múry sú široké 130 centimetrov. Tzv. Marienburg (Kostol Narodenia Panny Márie s areálom, dnes Mariánske námestie) sa nachádza na vyvýšenej terase, ktorú v smere od mesta ohraničuje vysoký múr, podopretý viacerými mohutnými opornými piliermi.

V nepokojnom 16. storočí vznikli neďaleko karneru aj kryté renesančné schody, známe ako Farské schody. Boli postavené v roku 1568 a plnili dôležitú funkciu – prepájali Marienburg a námestie pred tzv. Tureckou bránou, ktorá bola jedným z dvoch hlavných vstupov do mesta. Zaručovali obrancom rýchly a chránený prístup k časti hradieb medzi karnerom a hradom. Obranu Marienburgu a priľahlého úseku hradieb mali na starosti príslušníci mestských cechov. Vytvorenie takejto krytej komunikácie bolo kľúčové nielen z hľadiska pohybu obrancov, ale aj transportu kovolejárskych výrobkov distribuovaných do kľúčových obranných stanovíšť po celom meste.

Maľovaný štít z 18. storočia zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne, kde môžeme vidieť prvé vyobrazenie krytých schodov spájajúcich Marienburg s mestom.

Farské schody tvorí približne 120 schodov, ktoré prekonávajú výškový rozdiel 25 metrov. Boli postavené v mieste, kde predtým viedol strmý chodník. Pri veľkom požiari mesta v roku 1708 boli schody zničené a po obnove stratili svoju pôvodnú funkciu. Dodnes sa používajú ako verejná komunikácia prepájajúca centrum mesta s Mariánskym námestím, hradom a lesoparkom Brezina.

Z 18. storočia nemáme o využívaní karneru takmer žiadne informácie. Po obrovskom požiari hradu a celého mesta v roku 1790 sa z neho stala sýpka. Toto využitie sa uvádza aj v kanonickej vizitácii z 19. storočia, kedy budova plnila funkciu skladiska a sýpky. Pre efektívnejšie využitie vysokého priestoru bola nadzemná kaplnka predelená trámovým stropom na dve podlažia. Pri tejto adaptácii z konca 18. storočia vznikla aj prístavba pri juhovýchodnom múre, ktorá zanikla v  40. rokoch 20. storočia.

Pohľad na Karner sv. Michala v prvej polovici 20. storočia s ešte vtedy stojacou prístavbou. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Priestor kostnice bol v minulosti postupne zasypávaný a v roku 1944 bol zasypaný až po klenbu. Po odstránení násypu dosiahla výška suterénu viac ako 6 metrov. V nižšej vrstve zásypu sa našli aj opracované kamenné články z gotickej klenby – prieniky rebier jednoduchého profilu a dva značne poškodené fragmenty rozetových svorníkov. S istotou možno povedať že tieto kamenné články neboli súčasťou architektúry karnera. Vzhľadom k ich dekoratívnosti pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z farského kostola zničeného požiarom v roku 1528. Časti takýchto kamenných článkov boli použité aj v sekundárne zamurovaných častiach karnera.

Priestor nadzemnej kaplnky je zaklenutý dvoma poliami gotickej krížovej rebrovej klenby bez svorníkov. Z obdobia neskorej gotiky za zachovali aj okná s kružbami na južnej, východnej a severnej strane. Fragment jednej z kružieb sa našiel neďaleko karnera a je súčasťou expozície. Gotickú podobu má aj lomený vstupný portál.

Po ukončení výskumov predostreli Ing. arch. Ivan Gojdič a Dr. Silvia Paulusová myšlienku využitia karnera pre expozičné účely. V suteréne navrhovali prezentovať dve roviny využívania tohto priestoru, a to ako kostnice, tak aj mestskej zbrojnice. Prízemie sa im vzhľadom k svojim vysokým architektonickým hodnotám a komornosti priestoru javilo najvhodnejšie na prezentáciu gotického umenia trenčianskeho regiónu. S malými odchýlkami sa táto ich idea naplnila.

Od roku 2007 objekt spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne a nachádza sa tu stála expozícia, prístupná pre návštevníkov počas sezóny od začiatku apríla do konca októbra. V suteréne, v priestore bývalej kostnice, je možné vidieť spomínanú pec a jamu na odlievanie. Priestory sú tu odkryté tak, ako sa našli pri archeologickom výskume a boli reštaurované.

Pohľad do podzemnej časti kostnice. Návštevníci sa môžu prejsť ponad archeologicky odkrytými pozostatkami pece a odlievacej jamy.