Kostnica /Karner sv. Michala

Je jedinou podstatne neporušenou gotickou stavbou v meste mimo Trenčianskeho hradu. Postavený bol v druhej tretine 15. storočia ako kostnica v blízkosti Farského kostola. Zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie. Začiatkom 16. storočia nadstavili dnešnú nadzemnú časť, ktorá po požiari kostola v roku 1528 slúžila istý čas ako kaplnka. V rokoch 1529 -1530 sa v mestských účtoch spomínajú výdaje na jeho opravu. Až do opravy Farského kostola dočasne slúžil ako miesto bohoslužieb. V roku 1560 bol v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom zmenený na mestskú zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. Neskôr budova schátrala a po rekonštrukcii v rokoch 1973-1989 dnes patrí Trenčianskemu múzeu.

Na ploche približne 70m2 v tomto neveľkom, ale veľmi pôsobivom priestore Vám ponúkame kolekciu sakrálneho umenia zo zbierok Trenčianskeho múzea. Táto neveľká, ale pôsobivá kolekcia združuje prierez fragmentov oltárnych komplexov. Časť tzv. podlužanského oltára - Snímanie z kríža z 1. pol. 15. stor., kde v jedinečnej kompozícii sledujeme tragédiu okamihu v dokonalých gestách zúčastnených. Pokojná a vyrovnaná Madona s Ježiškom s pôvodnou polychrómiou a vedľa Krásnej Madony v typickej gotickej kompozícii pochádzajúcej pravdepodobne z dielne rakúskych (alebo nemeckých) majstrov dáva presvedčivé svedectvo o kvalite pôvodných oltárnych celkov, ich kvalite a dobe vzniku. Figúra, resp. torzo - sv. Alžbety Uhorskej (Durínskej) i keď jej chýbajú gestá rúk pre obdobie nastupujúceho baroka tak typické, je veľmi pôsobivá a vidíme, že v atmosfére sakrálneho priestoru bývalého karnera svojim gestom stále dynamizuje a rozochvieva okolie. Bola to významná pomocnica chorých, patrónka nevinne prenasledovaných a trpiacich núdzou, dcéra uhorského kráľa Ondreja II., narodená v Bratislave, zomrela ako 24-ročná.

Pokojný pohľad oranta akoby z vysokých tónov ušľachtilosti i tragédie, upokojoval pozorovateľa a upozorňoval na oltárny obraz Sv. Františka Xaverského - zakladateľa a generála rádu jezuitov s vyobrazením Trenčianskeho hradu. Sochy Františkánov pozerajúci sa na nás z väčších výšok dotvárajú kompozíciu v objeme , ktorý slúžil i ako kaplnka sv. Michala a určitú dobu - pri vyhorení farského kostola v roku 1528. Snaha vyzdvihnúť a nechať vyznieť silu výrazov a gesta možno pozorovať i v rozhodnosti pózy sv. Františka s Pauly - patróna pustovníkov, okrem iného i neplodných manželstiev. Pochádza z obdobia z konca 18. stor. Sochy Sv. Ján Krstiteľa - patróna rehoľného života a špitálnikov vo svojom výraze, nesú posolstvo, oddanosti a vyrovnanosti na pozadí barokového interiéru kostola Sv. Františka Xaverského v Trenčíne. Majstri do ich výrazu zakódovali pokoj a mier, napriek dynamike doby a tregédie následností.

Vo výklenkoch oproti vstupu je niekoľko fragmentov sakrálnej architektúry - sochy zlátených anjelíkov - putti a niekoľko sošiek svätcov, pochádzajúcich zo 17., 18. a 19. stor. Oltárny obraz Sv. Martina biskupa z Tours svojou uzatvára priestor a tvorí pandant k výškam v kompozícii celku. Predstavuje patróna o.i. žobrákov, zajatcov, abstinentov.

V textovom a panelovom súbore máte možnosť vidieť niekoľko informácií súvisiacich s pohnutými dejinami farského kostola Narodenia Panny Márie na tzv. Marienbergu - či Mariánskom vŕšku. Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachoval fragment malého prenosného oltárika okolo roku 1420 a dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 do zbierok Národnej galérie v Budapešti. Ich zväčšenú ilustráciu uvidíte na paneli.

Kompletné informácie si môžete aj stiahnuť tu.