KAROL BRANČÍK - 105. výročie úmrtia

KAROL BRANČÍK  (13.3.1842 – 17.11.1915)

V týchto dňoch si pripomíname 105. výročie úmrtia prírodovedca, múzejníka a lekára MUDr. Karola Brančíka. V rokoch 1886 – 1911 bol predsedom Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a v rokoch 1912 – 1915 riaditeľom Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Menej známa je skutočnosť, že Karol Brančík položil aj základy knižnice Prírodovedného spolku župy Trenčianskej ( PSŽT ). História knižnice, ktorá nesie prívlastok „Brančíkova knižnica“,  sa začala písať v januári 1879, dva roky po založení Spolku. Po splynutí Spolku s Muzeálnou spoločnosťou Trenčianskej župy 1. 1. 1912, sa táto knižnica stala súčasťou muzeálnej knižnice a dodnes tvorí základ knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Považuje sa jednu z najunikátnejších prírodovedných knižníc na Slovensku a v Čechách. MUDr. Karol Brančík založil knižnicu s cieľom aktívneho propagovania histórie, kultúry a vedecko – výskumnej činnosti. Daroval knižnici časť svojej osobnej knižnej zbierky a jeho príklad nasledovali ďalší členovia spolku. K prvým darcom patril aj  botanik a historik Jozef Ľudovít Holuby, beckovský rodák a riaditeľ Ríšskeho geologického inštitútu vo Viedni Dionýz Štúr, jeden z najväčších uhorských botanikov 19. storočia Mikuláš Szontágh a početná miestna inteligencia. Môžeme spomenúť mená ako Ladislav Janovszky – profesor zemepisu a dejepisu na hlavnom gymnáziu v Trenčíne a člen municipálneho výboru Trenčianskej župy, Vojtech Simon – lekárnik a neskôr riaditeľ sporiteľne v Trenčíne, Móric Maršovský – trenčiansky podžupan a predseda PSŽT, Ladislav Udránszky – rodák zo Žiliny a neskorší profesor biológie na univerzite v Kluži a Budapešti, Artur Petrogalli – prírodovedec a profesor trenčianskeho piaristického gymnázia alebo Ľudovít Pazmány – knihovník Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne a zároveň stoličný a župný archivár v Trenčíne.

Prvými knihami, ktoré Spolok zakúpil do knižnice, bola produkcia Kráľovskej uhorskej prírodovednej spoločnosti z rokov 1872-1874. Táto spoločnosť so sídlom v Pešti iniciovala aj cyklické podujatia Magyar Orvosok Természetvizsgálók Vándorgyűlései ( Putovné zhromaždenia uhorských lekárov a bádateľov prírody ), ktorých publikačné výstupy z rokov 1896-1901 sa nachádzajú v pôvodnej Brančíkovej knižnici. Zásluhou Karola Brančíka Spolok vydával svoju vlastnú publikáciu A Trencsén megyei természettudományi egylet évkönyve – Jahresheft des Naturwissenschaftlichen Vereines des Trencsiner Komitates, neskôr A Trencsén vármegyei természettudományi egylet évkönyve – Jahresheft des Naturwissenschaftlichen Vereines des Trencséner Comitates. Ročenku si vymieňal so 126 tuzemskými a európskymi vedeckými inštitúciami, z toho 32 bolo mimoeurópskych. Táto výmena položila základ veľkej odbornej knižnice, ktorá sa z roka na rok rozrastala o nové prírodovedné zborníky a publikácie.

Podľa dostupných záznamov Dr. Karol Brančík zaevidoval 2927 kníh a po splynutí

Prírodovedného spolku so Župnou muzeálnou spoločnosťou v roku 1912, mala knižnica 3365 exemplárov. O stave knižnice informoval Dr. Brančík na valnom zhromaždení Muzeálnej spoločnosti 23.11.1913. Podľa tejto správy sa knižnica rozrástla o 251 kníh odborných a o 260 kníh rôzneho obsahu. Po roku 1918 sa knižnica a zbierky PSŽT často sťahovali, čo sa prejavilo na ich stave a počte. Dr. Karol Brančík neúnavne upozorňoval na alarmujúci stav, že knihy sú doslova zasypané prachom a vnútro kníh ohrozuje pleseň. Boli uložené v nevyhovujúcich priestoroch, na jednej polici sa tiesnili až v troch radoch. Zachovalo sa z nich necelých 3000 kusov.

Smrť Dr. Karola Brančíka v roku 1915 a prebiehajúca svetová vojna zastavili akúkoľvek činnosť Spolku a osud knižnice ostal nejasný.  Spolu s prírodovednými zbierkami bola knižnica presťahovaná do dvoch miestností v Brančíkovom dome na Farskej ulici v Trenčíne. V povojnovej núdzi vdova po Brančíkovi  bola nútená predať časť manželovej knižnej zbierky a zvyšok kníh putoval po provizórnych priestoroch. Koncom roku 1921 vznikla Vlastivedná spoločnosť Dr. Karola Brančíka, ktorá sa ujala zbierok a kníh, ktoré sa zachovali. Nasledovali časté sťahovania, ktoré neprospeli ani zbierkam ani knižnici - z Brančíkovho domu na Farskej ulici do záhradného pavilónu Štátneho reálneho gymnázia ( rok 1922 ), v roku 1927 do miestností nad mestskou kaviarňou na rohu Mierového námestia a Farskej ulice,  v roku 1932 na 2. poschodie novostavby pošty na dnešnom Mierovom námestí a v roku 1932 zasa do zadného traktu novej poštovej budovy.                                                                                                                                                                                                                              Vhodné podmienky sa našli až po presťahovaní múzea do budovy Župného domu, kde dnes sídli Trenčianske múzeum. Starostlivosť o knižnicu však bola kvôli dôležitejším povinnostiam odsúvaná do úzadia až do roku 1951, kedy múzeum prijalo stálych zamestnancov, ktorí začali so základnou evidenciou knižnice. V roku 1987 nastúpil do múzea na polovičný úväzok bývalý riaditeľ múzea a jeho dlhoročný pracovník, profesor Štefan Pozdišovský ( 1906-2007 ), ktorý bol poverený pasportizáciou a analýzou  cudzojazyčnej literatúry pôvodného fondu „Brančíkovej knižnice“.

Autor článku: Alica Krištofová, knihovníčka Trenčianskeho múzea v Trenčíne

MUDr. Karol Brančík

Titulný list ročenky Botanického spolku  v Landshute, fond PSŽT

Titulný list Katalógu zbierky drevín Rakúskeho lekárnického spolku vo Viedni, fond PSŽT

Ukážka z pôvodnej prírastkovej knihy „Brančíkovej knižnice“, [rok 1912]

Dvojzväzková práca Charlesa Darwina ( 1809-1882 ) „O pôvode druhov“, ktorá je súčasťou

 pôvodného fondu knižnice Prírodovedného spolku župy Trenčianskej

Venovanie autora doktorovi Karolovi Brančíkovi ako hlavnému lekárovi a kráľovskému radcovi. Kniha je tiež súčasťou pôvodného fondu knižnice.