Hlavná stránka / Blog / Prírodovedný spolok župy Trenčianskej

Prírodovedný spolok župy Trenčianskej

     Už v roku 1873 sa na zasadnutí župného zastupiteľstva Trenčianskej župy zaoberali myšlienkou na založenie vedeckej spoločnosti zameranej na zber predmetov národopisnej, historickej alebo prírodnej hodnoty.[1] K jej uskutočneniu však došlo až na návrh Dr. Karola Brančíka v roku 1877. Výzvu pre potenciálnych záujemcov uverejnili členovia správneho výboru pri župe v apríli toho roku a už 12. júna sa v Trenčíne konalo zakladajúce valné zhromaždenie. Stanovy spolku boli schválené v decembri toho istého roku.[2]

  

    Dr. Karol Brančík

    

Hlavnými cieľmi spolku bolo vzbudiť záujem o prírodné vedy a viesť vlastný výskum, ktorý by bol zameraný na odkrývanie prírodného bohatstva Trenčianskej župy. Stanovené ciele napĺňali členovia spolku prostredníctvom prednášok, publikačnou činnosťou, výstavami, zhromažďovaním prírodovedných zbierok, ktoré sprístupňovali aj verejnosti, budovaním knižnice, ale napríklad aj stavbou botanickej záhrady.[3] Od začiatku 80. rokov 19. stor. sa začalo v spolku uvažovať o rozšírení pôsobnosti na oblasť turistiky. Tento zámer bol napokon zakotvený aj do stanov. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov však spolok v tejto oblasti veľa nevykonal, no zaslúžil sa napríklad o usporiadanie viacerých výletov na Považí, označenie turistickej trasy medzi Trenčínom a Trenčianskymi Teplicami, postavenie útulní na území župy a sprístupnenie jaskyne v Pružine zjazdnou cestou.[4]

     V spolku sa združovali záujemcovia o prírodné vedy, predovšetkým úradníci župnej správy, právnici, veľkostatkári, učitelia, lekári, lekárnici, duchovní, ale aj vojenskí dôstojníci, obchodníci, remeselníci a iní. Stojí za pozornosť, že vo výzve na získavanie nových členov sa objavil apel aj na ženy. Väčšina členov pochádzala z územia župy, no k spolku patrilo aj niekoľko osobností zo zahraničia. V poslednom publikovanom zozname členov z roku 1895 sa členská základňa skladala z 276 ľudí.[5]

    

Dr. Jozef Ľudovít Holuby

    

   Na začiatku boli zbierky spolku zlúčené s gymnaziálnymi zbierkami vyššieho gymnázia, v ktorého budove boli aj uložené. Neskôr boli presunuté do domu Karola Brančíka, ktorý ich usporiadal a sprístupnil verejnosti. Napokon prešli zbierky pod správu Muzeálnej spoločnosti župy Trenčianskej a vytvorili základ zbierok dnešného Trenčianskeho múzea. Pri budovaní knižnice sa výtlačky získavali najmä kúpou alebo darom, prípadne si publikácie vymieňali s príbuznými inštitúciami.[6]

     O spolkovej činnosti a výsledkoch výskumnej práce informovali členovia v pravidelnej ročenke, ktorá bola vydávaná od roku 1878. Celkový počet vydaných ročníkov sa zastavil na čísle 33.[7]

     Spolok tiež postupne nadviazal spoluprácu so 126 podobnými vedeckými spoločnosťami nielen z domáceho prostredia, ale aj zo zahraničia. Neboli to inštitúcie len z Európy, ale aj zo Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie a Indie.[8]

    

    Budova piaristického gymnázia, kde boli uložené zbierky spolku od založenia do roku 1908

(fotografia z roku 1960).

       

     Medzi najvýznamnejšie osobnosti spolku patril iniciátor jeho založenia, tajomník, podpredseda a neskorší predseda Dr. Karol Brančík. Ďalším významným predstaviteľom bol evanjelický kňaz zo Zemianskeho Podhradia Jozef Ľudovít Holuby, ktorý sa angažoval najmä v botanickom výskume. Aktívnymi členmi spolku boli učitelia z piaristického gymnázia, medzi nimi Artur Petrogalli, Benedikt Telbisz, Ladislav Janovský (Janovszky) a Anton Pfeiffer.[9] Istý čas v Trenčíne pôsobil riaditeľ gymnázia a piarista Viliam Rappensberger, ktorý sa tiež zapojil do spolkovej činnosti. Výraznou osobnosťou spolku bol nemecký šľachtic Emil  F. J. Hoenning O´Caroll, ktorý sa usadil v Púchove a venoval sa archeológii. Práve jeho zásluhou sa do archeológie zaviedol pojem „púchovská kultúra“. Koloman Martiny, ktorý v Trenčíne pracoval najprv ako primár chirurgického oddelenia a neskôr ako riaditeľ nemocnice, zase dosiahol úspechy vo výskume v oblasti medicíny.[10]

    

Súkromný dom Dr. Karola Brančíka, v ktorom boli umiestnené zbierky spolku od roku 1908 do roku 1922

(fotografia z roku 1960)

    

     Ako už bolo spomínané, už pred vznikom spolku existovala požiadavka na vytvorenie župnej inštitúcie zameranej na ochranu historických pamiatok, organizáciu výskumu a propagáciu nielen prírodných, ale aj spoločenských vied. Nakoniec sa po iniciatíve hlavného župana Trenčianskej stolice, Júliusa Szalavského, podarilo založiť v roku 1911 Muzeálnu spoločnosť župy Trenčianskej. Nakoľko činnosť Prírodovedného spolku pre nedostatok aktívnych spolupracovníkov v tom čase upadala, Karol Brančík sám podal návrh na vplynutie do novovzniknutej Muzeálnej spoločnosti, kde boli predpoklady pre pokračovanie v aktívnej činnosti priaznivejšie. Návrh bol jednomyseľne prijatý a splynutie obidvoch spoločností sa nakoniec uskutočnilo 1. januára 1912. Väčšina členstva, zbierky a vedecké kontakty prešli do novej spoločnosti.[11]

 



[1] HRABOVEC, Ivan. Prírodovedný spolok župy Trenčianskej (1877-1911). Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1960, s. 6.; ŠIŠMIŠ, Milan. Stále živý odkaz Prírodovedného spolku župy Trenčianskej. In Trenčianske noviny, 1977, roč. 18, č. 42, s. 6.

[2] PEKAŘOVÁ, Katarína. Prírodovedné a lekárske spolky na území Slovenska (1850 – 1918) so zvláštnym zreteľom na zdravotnícku-medicínsku tematiku a biologické vedy v ich publikačných aktivitách. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2010, s. 67. Dostupné na internete: http://forumhistoriae.sk/sites/default/files/pekarova.pdf  

[3] PEKAŘOVÁ, Katarína. c.d., s. 69.

[4] HRABOVEC, Ivan. c.d., s. 19-21.; PEKAŘOVÁ, Katarína. c.d., s. 69-71.

[5] HRABOVEC, Ivan. c.d., s. 32.

[6] PEKAŘOVÁ, Katarína. c.d., s. 71.

[7] ŠIŠMIŠ, Milan. c. d., s 6.

[8] HRABOVEC, Ivan. c.d., s. 28.

[9] PEKAŘOVÁ, Katarína. c.d., s. 73.; ŠIŠMIŠ, Milan. c. d., s 6.

[10] PEKAŘOVÁ, Katarína. c.d., s. 73-74.

[11] MICHÁLIK, Jaroslav. c.d., s. 237.

     

FOTO: HRABOVEC, Ivan. Prírodovedný spolok župy Trenčianskej (1877-1911). Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1960, 64 s.

      

Autor: Mgr. Adrán Drobňák


 

Sledujte nás

FacebookTwitterGoogle+

Rýchly kontakt

Trenčianske múzeum
v Trenčíne

Tel.č.: +421 32 / 743 44 32

Tel.č.: +421 32 / 743 44 33

E-mail:
sekretariát: info@muzeumtn.sk

informácie pre médiá: marketing@muzeumtn.sk

Trenčiansky hrad

Tel. č.: +421 032/743 56 57

Mobil: +421 901 918 825
E-mail: hrad@muzeumtn.sk

Svadobné obrady

Tel.č.: +421 901 918 825
E-mail: hrad@muzeumtn.sk

Prenájom hradných priestorov

Tel.č.: +421 901 918 832
E-mail

Hrad info

Múzem info

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Otváracie hodiny:
Pondelok - Piatok:
9:00 – 16:30 hod.

Vstupné:

Stála expozícia
Dospelí 1 €
Deti od 15 rokov, študenti do 26 rokov, ZŤP, ZŤP-S, dôchodcovia 0,60 €

Deti od 3 do 15 rokov

0,10 €

Deti do 3 rokov

zdarma 

Deti s kultúrnym poukazom

1 kultúrny poukaz v hodnote 1 €

Svadby - obrad

50 € (3 € el. energia, 2 € voda, 45 € prenájom)

Svadby - fotenie

20 €



Výstavná sieň

Dospelí 1 €
Deti od 15 rokov, študenti do 26 rokov, ŤZP, ŤZP-S, dôchodcovia  0,60 €
Deti od 3 do 15 rokov 0,10 €
Deti do 3 rokov zdarma 
Deti s kultúrnym poukazom  1 kultúrny poukaz v hodnote 1 €

INFO MAILOM

Registrujte sa pre bezplatný odber noviniek z diania v múzeu.

Kalendár podujatí

Predchádzajúci mesiac December 2022 Nasledujúci mesiac
Po Ut St Št Pi So Ne
  1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31