„Spolok židovských žien“ bol jedným z najaktívnejších trenčianskych spolkov
V medzivojnovom období kolorit Trenčína dotvárali aj židovské spolky, o ktorých existencii a činnosti sa môžeme dozvedieť už iba zo stránok staršej regionálnej tlače.
V roku 1921 žilo v Trenčíne 1 624 Židov, čo predstavovalo približne 15 % z celkového počtu obyvateľov mesta, a pôsobilo tu viacero židovských dobročinných, kultúrnych, náboženských a športových spolkov, ktoré vyvíjali aktívnu činnosť. V miestnych novinách Trenčanské noviny a Trenčan sa pravidelne uverejňovali oznamy o aktivitách trenčianskych židovských spolkov, pripravovaných kultúrnych podujatiach a zápisoch do židovskej ľudovej školy. Do kultúrnej činnosti sa zapájala aj židovská školská mládež, ktorá pravidelne organizovala detské divadelné predstavenia.
Trenčianska židovská náboženská obec patrila v minulosti k najusporiadanejším náboženským obciam na Slovensku.
Najaktívnejšiu činnosť v kultúrno – spoločenskej oblasti vyvíjal Spolok židovských žien, ktorý fungoval už v roku 1893. Spolku väčšinou predsedala manželka rabína, v roku 1925 to bola manželka trenčianskeho rabína Benjamína Fischera, neskôr manželka Adolfa Lichtensteina. Medzi spolkové aktivity patrili čajové večierky s hudobným sprievodom, ktoré sa uskutočňovali v priestoroch hotela Tatra ( Alžbeta, dnes Elisabeth ) a Mestskej kaviarne, prednášky, maškarné plesy či letné zábavy a záhradné slávnosti, ktoré sa vždy tešili veľkému záujmu aj u nežidovského obyvateľstva mesta.
Hotel Alžbeta ( Tatra, dnes Elisabeth ), v ktorom sa pravidelne konali podujatia Spolku židovských žien.
Tieto slávnosti a večierky predstavovali pre spolky dôležitý zdroj príjmov, z ktorých financovali jednak svoju činnosť a zároveň prispievali aj na charitu. Okrem samotného vstupného sa návštevníci snažili prispieť na činnosť spolku aj určitou sumou navyše. Každý dar bol prijatý s vďakou a menoslov darcov sa vždy uverejňoval v miestnej tlači. Vyzbieranú sumu z charitatívnych večierkov venoval spolok napríklad na podporu chudobných obyvateľov Trenčína, ošatenie sirôt a chudobných školopovinných detí bez ohľadu na vierovyznanie, zabezpečenie stravy a kuriva na zimu pre chudobné rodiny, ale aj na zakúpenie učebných pomôcok a kníh pre židovskú ľudovú školu.
Z množstva charitatívnych akcií spolku, ktoré zaznamenala miestna tlač, vyberieme aspoň niektoré:
23. 1. 1921 usporiadal Spolok židovských žien vo veľkej dvorane hotela Alžbeta veľký symfonický koncert za spoluúčinkovania vojenskej hudby pešieho pluku č. 17, ktorý bol spojený s tanečnou zábavou v prospech pomocnej pokladnice. Účasť bola vysoká a takisto suma, ktorá sa počas koncertu vyzbierala. Poďakovanie a zoznam darcov uverejnili noviny v nasledujúcom čísle, pričom počet „nadplatiteľov“ bol viac ako 130 a medzi štedrými darcami uvádzali noviny aj právnika Dr. Karola Štúra alebo riaditeľa trenčianskej Meštianskej banky, neskôr filiálky Tatrabanky Igora Pietora. 2. 4. 1922 uverejnili noviny Trenčan verejné poďakovanie Spolku židovských žien, ktoré venovali 1000 korún na pomoc hladujúcim v Rusku a pre miestny spolok Červeného kríža 500 korún. 24. 11. 1924 usporiadal spolok v Bio-Zore „dobročinné kino – predstavenie“, z ktorého čistý výťažok venoval na ošatenie chudobných detí. 17. 1. 1925 bol pod záštitou Spolku židovských žien zorganizovaný opäť úspešný večierok, ktorého čistý zisk sa venoval na zlepšenie zimného stravovania a zaopatrenia kuriva pre chudobných obyvateľov Trenčína.
28. 1. 1928 usporiadal spolok v prospech svojej pokladnice čajový večierok spojený s tancom a so sprievodom vojenskej kapely. Spolok prosil ctené obecenstvo o hojnú účasť a podporu charitatívnej akcie, ktorej finančný výťažok venujú „ mestskej chudobe bez ohľadu vierovyznania“.
30. 9. 1929 pripravil spolok dobročinné predstavenie, ktorého čistý zisk venoval na ošatenie chudobnej študujúcej mládeže bez ohľadu na náboženstvo. Začiatkom roku 1931 zorganizoval Spolok židovských žien večer s umeleckým programom, ktorého čistý zisk venoval na oslavu 80-ročného jubilea prezidenta T. G. Masaryka. Vo februári 1933 prispel spolok 300 korunami na kuchyňu chudobných a 200 korún venoval na mliečnu akciu detí – sumu vyzbierala medzi židovskými rodinami predsedníčka spolku pani Gizela Schlesingerová ( v roku 1935 pôsobila aj ako podpredsedníčka miestneho odboru Červeného kríža ).
V Trenčíne pôsobili aj ďalšie židovské spolky, či už náboženské ( Chevra kadisha ) alebo športové ( Makabi, židovskí skauti ), ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou života nášho mesta. Svoju činnosť nútene ukončili v roku 1940, keď boli na základe vládneho nariadenia č. 234 zo dňa 26. 9. 1940 zrušené všetky židovské spolky a organizácie.
Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
