IV. Mária Holoubková-Urbasiówna a jej nezabudnuteľný príbeh - záverečná časť

Negatív – zľava Hugo Gross, Gregor Medvecký a J. Holoubek v byte rodiny Holoubkovcov v Trenčíne. foto: Mária Holoubková, 40. roky 20. storočia.

V období po druhej svetovej vojne pôsobili v rade Mestského národného výboru iba dve ženy, a to Pavlína Dubčeková, mama Alexandra Dubčeka a Mária Holoubková. Práve na schôdzach výboru sa bližšie spoznali a postupne sa z nich stali dobré priateľky. Po zasadnutiach sa často prechádzali a Mária zvykla svoju dobrú kolegyňu vyprevádzať domov. Udržiavali vzájomný kontakt a ich priateľstvo pretrvalo aj po skončení spoločného pôsobenia vo výbore.

Jednou z nezabudnuteľných chvíľ jej života bolo, že sa ešte ako mladá prostredníctvom svojho brata zoznámila s mladým kňazom Karolom Wojtyłom. Vtedy ho vnímala predovšetkým ako básnika zanieteného pre písanie a literatúru. Toto stretnutie neskôr získalo osobitný význam, z mladého kňaza sa stal budúci pápež Ján Pavol II. O to väčšiu radosť prežívala v roku 2002, keď sa jej výstava konala v Krakove práve v čase, keď Karol mesto navštívil už ako pápež. Vďaka ich skoršiemu poznaniu si našiel čas výstavu osobne pozrieť, čo pre ňu znamenalo mimoriadne silný a symbolický okamih.

Počas svojho dlhého života spoznala množstvo zaujímavých ľudí z rôznych oblastí spoločenského, kultúrneho aj verejného života. S mnohými z nich ju spájalo osobné priateľstvo a viacerí sa dokonca ocitli pred jej objektívom. Fotografii sa venovala intenzívne až do roku 1955. V tom čase sa od nej očakával vstup do Komunistickej strany, no ona sa ako 57-ročná rozhodla tento krok odmietnuť.

Jedným z dôvodov odmietnutia, po ktorom jej bola odobratá živnosť, bol aj jej zhoršený zrak. Ten bol dôsledkom dlhoročnej práce vo fotografickej komore. Po tejto udalosti darovala rozsiahlu zbierku sklenených negatívov archívu Mestského národného výboru v Trenčíne. Odtiaľ bola zbierka presunutá do Štátneho archívu v Trenčíne, ktorý ju v roku 1981 odovzdal Trenčianskemu múzeu v Trenčíne. Tento cenný súbor dnes tvorí významnú súčasť zbierkového fondu múzea a predstavuje dôležité svedectvo o jej živote a umeleckej práci.

V zbierkach múzea je dnes kompletne zdigitalizovaná kolekcia sklenených fotografických platní, ktorých je približne 600, ako aj súbor pohľadníc pozostávajúci z viac než 300 položiek. Tento rok prebieha reštaurovanie vybraných platní v rámci projektu Fondu na podporu umenia (FPU). Poškodené exempláre dostávajú odbornú konzervátorskú starostlivosť, ktorá zabezpečuje ich stabilitu a predlžuje ich životnosť. Múzeum plánuje v týchto aktivitách pokračovať aj v budúcnosti, systematicky obnovovať a reštaurovať zbierky s cieľom ich dlhodobej ochrany a sprístupnenia pre odbornú a verejnú prezentáciu.

Sklenená fotografická platňa – pohľad na dnešné Mierové námestie s hradom v pozadí, foto: Mária Holoubková, rok 1936

Po zrušení jej živnosti v roku 1955 sa Mária Holoubková s manželom presťahovali do domu na dnešnom Mierovom námestí č. 33. Na fasáde domu bola osadená pamätná tabuľa na pamiatku Jozefa Holoubka. Po jeho smrti v roku 1967 zostala sama a viedla skromný život, pretože ako bývalá živnostníčka mala nízky dôchodok. Napriek tomu ju to stále ťahalo za rodinou do Poľska. Aby si mohla dovoliť cestovať za blízkymi, často musela do múzea predávať niektoré svoje veci, či už z pracovného, alebo osobného života.

Práve tieto predmety dnes tvoria dôležitú súčasť zbierkového fondu múzea. Ide o autentické technické a pracovné pomôcky, ktoré používala pri fotografickej tvorbe. Zachovali sa napríklad spínacie hodiny na výrobu pohľadníc, fotografický zväčšovák z rokov 1917 – 1918, ktorý sama aktívne používala, či červená lampa do tmavej komory. Tieto predmety ukazujú, ako vyzerala jej každodenná práca a aké postupy sa používali pri fotografovaní v prvej polovici 20. storočia.

Fotografia - Mária Holoubková počas výstavy usporiadanej k jej storočnici v Trenčianskom múzeu v Trenčíne, 1998. Archív: J. Karlíková

K najvzácnejším zbierkovým predmetom však patria jej osobné fotoaparáty, ktoré zohrávali zásadnú úlohu počas celej jej tvorivej dráhy. Múzeum uchováva tri fotografické prístroje z jej vlastníctva, a to výsuvný mechový fotoaparát s uzávierkou VARIO značky Gauthier z prvej polovice 20. storočia, výsuvný mechový fotoaparát značky ICA a ateliérový fotoaparát na drevenom statíve zo začiatku 20. storočia. Práve prostredníctvom tohto ateliérového prístroja vznikli jej najcennejšie sklenené fotografické platne, ktoré dnes tvoria významnú súčasť múzejnej zbierky.

Okrem predmetov dokumentujúcich jej pracovnú činnosť sa v zbierkovom fonde múzea nachádzajú aj artefakty späté s osobným a každodenným životom Márie Holoubkovej, ktoré dopĺňajú obraz jej osobnosti nad rámec profesionálnej fotografickej praxe. Tieto predmety poskytujú cenný pohľad na jej životný štýl, estetické preferencie a materiálne prostredie, v ktorom žila a tvorila.

Osobitnú skupinu tvoria predmety späté s domácnosťou a prípravou pokrmov. Mimoriadne zaujímavá je kolekcia plechových formičiek na drobné a vykrajované pečivo v rozmanitých tvaroch, ako napríklad bochník, ornamentálny list, ozdobná miska, rybka, rožok, ako aj formičky v tvare prasiatka a kruhu. Súbor dopĺňajú aj špecializované nástroje, medzi ktoré patrí dávkovač na zdobenie zákuskov z kombinácie plechu a dreva, krájač cesta s drevenou rúčkou a náhradné diely k nástrojom na vykrajovanie cesta.

Významnú časť zbierky tvoria odevné súčasti, ktoré odkrývajú osobný vkus Márie Holoubkovej a jej spoločenské postavenie. Zachovali sa dámske spoločenské šaty z 20. storočia z fialového zamatu s doplnkami zo zlatožltého organtínu, ako aj pokrývky hlavy z 20. rokov. Medzi nimi vyniká elegantný čierny klobúk zdobený kožušinou z nutrie a ozdobnou mašľou, určený na slávnostné príležitosti a ľahký modrý letný tzv. slamák vhodný na každodenné nosenie počas teplejších mesiacov. Tieto odevné doplnky poskytujú živé svedectvo o dobovej móde a estetických normách svojej doby.

Zbierku dopĺňajú aj dekoratívne predmety zo skla, ako váza, džbán a karafa z priehľadného bezfarebného skla s geometrickým a ornamentálnym dekórom, ako aj poháre s nízkou stopkou, zdobené maľovaným rastlinným motívom alebo ponechané v čistej, transparentnej podobe. Spolu tieto predmety vytvárajú ucelený obraz každodenného života a osobného prostredia Márie Holoubkovej a významne prispievajú k lepšiemu pochopeniu jej osobnosti v širšom kultúrno-historickom kontexte.

Múzeum uchováva aj originálne dokumenty, ktoré svedčia o aktívnej spoločenskej a politickej činnosti Márie Holoubkovej v Trenčíne. Medzi nimi sú napríklad rozpočty mesta Trenčína z rokov 1944 a 1948, pozvánky na viaceré zasadnutia pléna poslancov Mestského národného výboru v Trenčíne v roku 1947 či menovanie za člena Stálej komisie národných výborov. Súčasťou zbierky sú aj doklady jej účasti na kultúrnych a spoločenských podujatiach, ako je Katalóg výstavy akademických maliarov Huga Grossa a Jozefa Holoubka v roku 1947 alebo pozvanie na Manifestačný celoštátny zjazd československých žien v Prahe v roku 1946. Zbierku dopĺňajú členské legitimácie významných organizácií – Telocvičnej jednoty Sokol Trenčín, Zväzu priateľov ZSSR na Slovensku či Zväzu československého a sovietskeho priateľstva. Tieto dokumenty spolu vytvárajú konkrétnu ukážku jej aktívneho pôsobenia v spoločnosti.

Fotografia zbierkového predmetu zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne – Členská legitimácia Márie Holoubkovej – od roku 1939 členka Klubu slovenských turistov a lyžiarov

Posledné roky života strávila v Dome opatrovateľskej služby v Trenčíne. Mária Holoubková patrila k výnimočným ľuďom, ako jedna z mála sa mohla pochváliť tým, že žila počas troch storočí. Zomrela 24. mája 2004 v Trenčíne vo veku 106 rokov. Medzi jej posledné priania patrilo, aby sa na ňu nezabudlo, aby sa zachovala spomienka na jej život a tvorbu. Je úlohou zamestnancov múzea a teraz aj mojou, aby som pripomenula túto výnimočnú ženu, jej celoživotné dielo a zásluhy, vďaka ktorým sa rozvíjal kultúrny život nášho mesta. Jej odkaz zostáva aj naďalej živý v každom zachovanom artefakte a dokumente, ktorý svedčí o jej vášni, zanietení a láske k umeniu a mestu, ktoré tak milovala.

ZDROJE:

KARLÍKOVA, Jana: Mária Urbasiówna – Holoubková FOTOGRAFIE. Bratislava: Poľský klub, 2002.

KARLÍKOVÁ, Jana: Zrástla so slovenským ľudom – Mária Urbasiówna – Holoubková. In Trenčianske rozhľady, 1983, roč. 4, č. 4, s. 9 – 11.

KARLÍKOVÁ, Jana: Z dejín trenčianskeho Tatrafilmu. In Trenčianske rozhľady, 1983, roč. 4, č. 1, s. 14 – 16.

KARLÍKOVÁ, Jana: Životné jubileum fotografky Márie Holoubkovej. Tvorkyňa nezabudnuteľných hodnôt. In Trenčianske rozhľady, 1988, roč. 9, č. 6, s. 13 – 15.

KARLÍKOVÁ, Jana: Fotografka Mária Holoubková-Urbasiówna storočná. In Považie, 1998,  roč. 8, č. 4, s. 1, 9.

KARLÍKOVÁ, Jana: Mária Urbasiówna-Holoubková jubiluje. In Vlastivedný časopis, 1983, roč. 32, č. 4, s. 185-186.

KARLÍKOVÁ, Jana: Dáma, ktorá maľovala svetlom a srdcom. In Trenčianske noviny, roč. 39, č. 14 (31.3.1998), s. 1, 12.