⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 13.diel ⚜️

Na nábreží Dunaja, olejomaľba, 1950. Autor: Gejza Kiesellbach.

Skôr než budeme nasledovať Ľudovítove kroky do Halle sa však pozrime, ako vlastne vyzeralo jeho pôsobenie v štruktúrach školy. J. M. Hurban spomína, že mal v tomto období veľa zodpovednosti. Na jednej strane síce ešte študent, ktorý učí mladšie ročníky, vo voľnom čase študujúci rôznu literatúru. Na strane druhej bývalý podpredseda študentskej spoločnosti, ktorý intenzívne komunikoval s už nadobudnutými kontaktmi medzi vzdelancami, bývalými členmi, či zahraničnými korešpondentmi. A popri tom si ešte privyrábal doučovaním detí v meštianskych rodinách. Hoci s možným spomienkovým nadsadením, predsa Hurban píše o jeho charizme, ktorou dokázal zaujať poslucháčov. „Okolo triedy v ktorej Štúr vykladal, mohol človek kedykoľvek ísť, žiadneho hlásku iného nepočul, iba zvonovitý, rozliehajúci sa až po ambitoch lýcea hlas Ľudovítov.“ Zrejme sa boli jeho prednášky pútavé, „...ba nejeden raz profesor dvoranu tú v následnej hodine zaujať majúci upozorniť musel mimoriadneho suplenta[1] na odbitú hodinu, a vtedy rozchodila sa mládež...“.

Veduta Bratislavy zo severozápadu, 1820. Jozef Anton Lántz, Carl Gerolds, Ansicht der Königt Frey-Stadt Preszburg. Galéria mesta Bratislavy.

Jeho ľudskú stránku zas pripomína, že hoci bol v týchto činnostiach plne angažovaný, predsa len „...pera si ukrojiť nevedel...“, hoci býval elegantne oblečený „...ale ručník na hrdle si uviazať nevedel...“. S týmito činnosťami mu pomáhali priatelia, Kalinčiaka[2] nazýva „...dlhé časy takýmto jeho ceremonialistom.“ Mal aj svoje neresti, ktoré mu pomáhali vyrovnávať sa s týmto pracovným nasadením. Opäť spomína Hurban: „Fajka a čierna káva pomáhali mu premáhať sen nočný, ktorého miesto zaujímali obšírne korešpondencie s vonkovskými priateľmi a poézia.“ Svoju korešpondenciu si Ľudovít, podľa spomienok spolužiaka Ladislava Paulínyho, nosil so sebou. „Dopisoval na všetky strany a nosieval obyčajne všetky listy v kabáte. Neraz ich toľko mal, že mu ich bolo poznať ako by tam mal zo päť ručníkov.“

Veduta Bratislavy z obdobia 1830-1835. Jakob Alt, Stadt Pressburg. Galéria mesta Bratislavy.

Nikoho neprekvapí, že pred odchodom na univerzitné štúdiá sa Ľudovít v lete 1838 prišiel zotaviť do Uhrovca. V hlave mu vírili myšlienky na nadchádzajúce štúdium. Vydať sa po stopách staršieho brata a ísť študovať do Berlína, alebo sa prispôsobiť skromnejším podmienkam. Možno aj tento mentálny tlak spôsobil, že Ľudovít cez prázdniny ochorel. Jeho odchod spomína v svojich pamätiach najmladší brat Janko. „...bolože to dojímavé lúčenie i s jeho miláčikmi vrchmi, dolinu Uhrovskú otáčajúcimi, pri odchode jeho do Nemecka...Bol som s ním tam ako 12-ročný chlapec, ale posiaľ mi utkvel v pamäti jeho...zádumčivý pohľad...“. Bratislavský mestský senát mu totižto vystavil cestný pas platný na tri roky. Destináciou, kam mal Ľudovít namieriť, bol  Berlín. Už pár dní po získaní pasu píše Ľudovít v liste: „Od těch peněz závisela budoucnost rozličnosti mé, která nyní bezpochyby v strastnou se promění, nebo já pouze těmi penězmi s dráhy mé strhnut ne více do Berlína, nýbrž někam jinam se obrátiti musím...Na Berlin mi ani mysliti nelze při náramné drahotě tam panující, půjdu tedy nucen do Hally...“ Z listu vyplýva neúspešná snaha zabezpečiť si pôžičku  na štúdium.

Veduta Prahy z obdobia 1807-1876. Karl Würbs,  Louise Kotz,Prag. Slovenská národná galéria.

Keď sa mu na to nepodarilo vyzbierať finančné prostriedky ani v Prahe, kde sa cestou zastavil, pragmaticky sa rozhodol študovať v Halle. Počas tejto zastávky začal vydávať cyklus básní Dumky večerní, ktorý sme už spomínali. V Halle sa zapísal 21. novembra 1838 na štúdium teológie. Ako aj v Bratislave, aj v Halle sa pustil do štúdia s takým nasadením, že čoskoro ochorel. Diagnóza lekárov znela jasne: „prílišné napínanie síl ducha“, alebo moc intenzívne štúdium. Zaujímavou z dnešného pohľadu sa môže javiť naordinovaná liečba. Hurban spomínal, že „Predpísali...Ľudovítovi čo najprísnejšie držanie rozumnej miery v štúdiách, časté, pravidelné gymnastikovanie, šermovanie, koňmo jazdenie a hojné v prázdninách cestovanie.“ A čo vlastne Ľudovít študoval? Históriu, filozofiu, jazykovedu, kameralistiku[3] a iné disciplíny spojené so štúdiom teológie a politiky.

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] Mimoriadny suplent = Ľudovít Štúr
[2] Kalinčiak = Ján Kalinčiak, spisovateľ, literárny kritik a pedagóg pochádzajúci z Turca.
[3] Kameralistika = administratívne činnosti spojené s vykonávaním napr. úradníckeho povolania.

Zdroje: 

AMBRUŠ, Jozef (ed.) Listy Ľudovíta Štúra I. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, 639 s.HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.
Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.
MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila.  Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6.
MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.
PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.