⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 9.diel ⚜️

Ľudovít Štúr, litografia, 1861, autor: František Kolář

V roku 1836 sa vraciame späť do Bratislavy, kde skupina študentov zo Spoločnosti pripravuje výlet na Devín. Rolu výletov približuje J. M. Hurban: „Výlety do hôr, na „Kozí vrch“, na „Batzenhäusle“, ku „Červenému krížu“...boli predsa už tak zovšeobecnené a známe, že ani Štúr nemal za potrebné zachovávať dáku mimoriadnu opatrnosť. Považoval ich ako obyčajné spevokoly...Ale Štúrov ustavične tvoriaci duch prišiel tu zrazu na nový spôsob „výletov na hroby dávnej slávy.“[1]

Veduta Bratislavy z obdobia 1830-1835. Jakob Alt, Stadt Pressburg. Galéria mesta Bratislavy.

Nahliadnuc do listov Ľ. Štúra, 4. apríla 1836 písal Michalovi Godrovi. Godra, absolvent evanjelického lýcea v Bratislave, vyštudoval vo Viedni teológiu a v roku 1835 pôsobil v Pešti ako vychovávateľ a taktiež spoluredaktor almanachu Zora (kam posielal Ľ. Štúr najlepšie príspevky členov Spoločnosti). V liste Ľ. Štúr tieto sľúbené práce do almanachu spomína: „...nezadlouho Vám práce naše k soudu odešleme.“ Na konci listu píše: „Slyšte nyní, co za svátek národní světiti budeme. Půjdeme o několik dnů my starší na Děvína zpustlé rumy, kde památku samostatnosti naší obnovíme a nad ní plakati budeme. Držeti se bude řeč, říkati Elegia a oda, zpívati pak zpěvy k tomuto svátku složené. Přijdou snad i z Vídně.“ Načrtáva program stretnutia a tiež vyjadruje svoju nádej vo vyššiu účasť aj bývalých členov Spoločnosti.

Veduta hradu Devín z obdobia 1830-1850. Jakob Alt, Zweite Ansicht von Theben. Galéria mesta Bratislavy.

V ďalšom liste z 10. apríla 1836 píše z pozície podpredsedu Spoločnosti Františkovi Palackému. Popri informáciách o vydaných a pripravovaných zborníkoch (Plody, Zora, Hronka), spomína aj situáciu v Spoločnosti „...jest nás nyní 51, mezi nimiž se nalézají i někteří oddáleni.“ a tiež jazykovú otázku na lýceu: „...prof. Šröer...ponuknul své žáky, aby se v materčinách vzdělávali.“  Pridáva aj vlastnú skúsenosť po tom, ako ho profesor Šröer poveril výučbou mladších ročníkov: „V týdnu mám dvě hodiny, v nichž přednáším pravidla písemného jazyka, dovádím vyňatky z dějepisu..., dávám jim kusy národní k řečnění a. t. d...“. Na záver hovorí aj o vychádzke na Devín: „Strojíme se nezadlouho světiti svátek národní na Děvíně.“

Stretnutie na Devíne sa konalo v nedeľu 24. apríla 1836. Ako sme sa dočítali v listoch, bolo plánované už vopred, no jediný kto vedel celý priebeh stretnutia boli organizátori Ľ. Štúr, C. Zoch a B. Červenák. Až do momentu kedy sa vybraní študenti[2] nestretli mimo mesta sa dodržiavalo akési „informačné embargo“. Študenti o sebe vedeli iba v dvojiciach alebo trojiciach a v týchto skupinkách mali nepravidelne vychádzať z mesta. Všetky skupinky sa stretli až za Bratislavou, odkiaľ sa spolu vybrali na Devín. Sprevádzať nás budú spomienky J. M. Hurbana: „Až za Bratislavou so smiechom a radosťou podávali si ruky a v tešení sa na výjavy dnešné poberali sa ku Devínu...Spev veselý, túžby plný sladil a obživoval pochod mladoňov, v hrudi svojej zápaly veľkotvorné nesúcich.“

Veduta hradu Devín z obdobia 1840 – 1850. Franz Josef Sandmann, Carl Gerolds, Ruine des Schlosses Theben. Slovenská národná galéria.

Stretli sa v záhrade hostinca pod Devínom okolo ôsmej hodiny ráno. Odtiaľto vyrazili na Devín. Atmosféra bola podľa Hurbana: “Srdce v hrudi všetkých bilo nepokojne, túžba, vrelý cit lásky k neznámej, ale z hlbín duše ctenej minulosti slovenského národa zaplavili celú bytnosť oduševnenej tejto mládeže slovenskej. „Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,” ozývalo sa vo všetkých dušiach slovo Kollárovo, a my skutočne sotva dýchali sme, aby sme i dychom neurazili sväté pamiatky tu pozostalé po otcoch slávy a deja plných. Zo spoločnosti s uvädlým srdcom, cítili sme sa tu ako čarovným prútom preložení do spoločnosti dávno zašlých duchov, ktorých srdce živé tĺklo za veci pospolité národa celého a jeho bytu na svete. Nevysloviteľné city prelievali sa srdcami našimi a myseľ naša vznášala sa len v minulosti.“

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] Miesta z Veľkomoravskej ríše, medzi ktoré patril aj Devín

[2] Celkovo sa zúčastnili minimálne: Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctiboh Zoch, Gustáv Grossmann, August Horislav Škultéty, Pavol Čendekovič, Benjamín Pravoslav Červenák, Daniel Jaroslav Bórik, Karol Frndák, Juraj Záborský, Pavol Košacký, Daniel Krnúch, Ján Maróthy, Ján Bysterský, Ján Majer a Karol Rafanides. Niektorí pamätníci uvádzajú, že sa zúčastnili aj ďalší.

Zdroje:

AMBRUŠ, Jozef (ed.) Listy Ľudovíta Štúra I. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, 639 s.

HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.

Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.

MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila.  Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6. 

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.

PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.