Postrannica z konského postroja

Obr. 1 – bronzová postrannica

(neskorá doba bronzová – počiatok doby železnej)

 Archeologický nález postrannice pochádza z areálu Trenčianskeho hradu. Je vyrobený z bronzu technológiou odlievania do formy. Celková dĺžka predmetu je 15,7 cm. Na boku má tri kruhové otvory a na zakončení spodnej strany sa na povrchu bronzu zachoval odtlačok štruktúry tkaniny, viditeľný ako mriežkový vzor (obr. 1, 2).

Obr. 2 – bronzová postrannica 

Postrannica bola súčasťou konského postroja (obr. 3). Patrí k postranniciam typu Kamyševacha, ktoré sú charakteristické širokým hríbovitým zakončením. Ich výskyt je sústredený najmä na Balkáne a v oblasti Kaukazu.

Obr. 3 – schematické zobrazenie konského postroja s postrannicou, zubadlom a remeňmi s prevliečkou, doplnené o kruhovú faléru umiestnenú na vrchu hlavy koňa (upravené, podľa: Mírová 2019)

Datujeme ich do 9.–8. stor. p. n. l., teda na záver doby bronzovej, až do počiatku doby železnej. Región Považia bol v tomto období osídlený ľudom tzv. lužickej kultúry. V oblasti dnešného Trenčína ide o import, teda predmet, ktorý bol dovezený z iného regiónu alebo kultúrneho prostredia. Poukazuje na obchodné či kultúrne vplyvy a kontakty medzi súdobými komunitami. Geografický pôvod bronzovej postrannice môže byť z prostredia kultúry mezöcsát, ktorá bola rozšírená v severovýchodnom Maďarsku. V kultúre mezöcsát pochovávali svojich mŕtvych kostrovým pohrebným rítom, teda nespálených. Na rozdiel od súdobých kultúr tzv. popolnicových polí, ku ktorým patrí aj lužická kultúra, kde bol žiarový pohrebný rítus, čiže kremácia.

Opísaný archeologický nález z časového hľadiska spadá do tzv. trácko-kimmerskeho horizontu bronzových predmetov. V oblasti Strednej Európy ide o prelom doby bronzovej až počiatok staršej doby železnej. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že už starovekí grécki historiografi identifikovali dnešnú oblasť severného Bulharska ako sídelnú oblasť Trákov. Naproti tomu severné čiernomorské oblasti a severný Kaukaz boli pripisované kimmerskemu etniku.

Pripravil: Mgr. Peter Schreiber, archeológ Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Literatúra:

Brunovský/Fiala/Nešporová/Šišmiš 1991 – F. Brunoský/A. Fiala/T. Nešporová/M. Šišmiš: Trenčiansky hrad. Trenčín 1991.

Mírová 2019 – Z. Mírová: Kůň v době bronzové, halštatské a laténské na Moravě. Magisterská diplomová práce. Univerzita Palackého v Olomouci, 2019.

Metzner-Nebelsick 2002 – C. Metzner-Nebelsick: Der „Thrako-Kimmerische“ Formenkreis aus der Sicht der Urnenfelder-und Hallstattzeit im südöstlichen Pannonien. Teil 1, 2. Rahden/Westf.