Príbeh našej knižnice: stáli za ňou ľudia, pre ktorých boli knihy poslaním

Pohľad na bývalé priestory knižnice múzea v Župnom dome v Trenčíne

Za každou starou knihou v našom fonde sa skrýva príbeh – príbeh ľudí, ktorí verili, že poznanie a kultúrna pamäť si zaslúžia ochranu. Vďaka nim je naša knižnica miestom, kde knihy nielen pretrvávajú, ale naďalej sprostredkúvajú múdrosť a skúsenosti minulých generácií.

Od svojho založenia v roku 1879 prešla múzejná knižnica dlhým vývojom. Na jej budovaní sa podieľali viaceré osobnosti verejného a kultúrneho života, ktorých záujem o vzdelanosť, históriu a regionálne dedičstvo prispel k vytváraniu a rozširovaniu knižničného fondu. Ten dnes predstavuje významnú súčasť odborného zázemia múzea a zároveň cenné svedectvo o dejinách regiónu.

Medzi ľudí, ktorí stáli pri formovaní knižnice a jej zbierok, patrili osobnosti rôzneho spoločenského postavenia – vzdelanci, učitelia, úradníci či nadšenci regionálnej histórie. Ich dary, iniciatíva a dlhodobý záujem o rozvoj múzea postupne vytvárali základ knižničného fondu, ktorý sa zachoval až do súčasnosti. Popri nich pôsobili aj ďalší, dnes možno už neznámi vzdelanci a zberatelia z nášho regiónu.

Na začiatku stál Dr. Karol Brančík, zakladateľ Prírodovedného spolku župy Trenčianskej (PSŽT) a prvý riaditeľ Trenčianskeho múzea, ktorý vznikajúcej knižnici daroval časť kníh zo svojej súkromnej zbierky. Toto veľkorysé gesto položilo základ budúceho knižničného fondu, ktorý sa postupne rozrastal najmä vďaka štedrosti členov spolku a neskôr aj priaznivcov múzea. Medzi prvými zakúpenými knihami boli publikácie Kráľovskej uhorskej prírodovednej spoločnosti z rokov 1872 – 1874, významného vedeckého spolku založeného v roku 1841 v Pešti, ktorý sa venoval rozvoju prírodovedného výskumu a vydávaniu odborných publikácií.

V regionálnych novinách Vágvölgyi Lap sa pravidelne objavovali mená darcov, ktorých príspevky v podobe historických predmetov a kníh obohacovali zbierkový fond múzea a svedčili o aktívnej podpore múzea zo strany trenčianskej verejnosti. Vďaka týmto informáciám dnes poznáme osobnosti, ktoré prispeli k budovaniu vznikajúcej knižnice: Móric Marsovszky, predseda PSŽT a kráľovský ministerský radca, advokát Anton Schwertner, majiteľ tehelne Edmund Brix, mestský architekt Leo Kubinszky, právnik B. Szádeczky-Kardoss alebo členovia židovskej podnikateľskej rodiny Kácserovcov. Okrem nich medzi darcami kníh nájdeme aj profesorov vtedajšieho trenčianskeho gymnázia, ako aj podporovateľov múzea z radov miestnej inteligencie.

Trenčiansky architekt Leo Kubinszky, darca kníh a starých tlačí, ktoré obohatili knižnicu na začiatku 20. storočia
Zdroj: Knižnica Trenčianskeho múzea

Trenčiansky právnik B. Szádeczky-Kardoss daroval múzeu v roku 1913 viacero odborných kníh, ktoré sú dnes súčasťou historického fondu knižnice
Zdroj: Knižnica Trenčianskeho múzea

Medzi významných podporovateľov múzea patril aj trenčiansky hlavný župan Július Szalavszky. Časť jeho osobnej knižnice, pozostávajúca z viac ako 130 exemplárov, predstavovala významný dar, ktorý dnes tvorí súčasť historického fondu knižnice. Július Szalavszky sa zaslúžil o založenie Muzeálnej spoločnosti župy Trenčianskej v roku 1911, stal sa jej predsedom a zároveň bol čestným členom Vlastivednej spoločnosti Dr. Karola Brančíka. Počas pôsobenia vo funkcii župana aktívne podporoval múzeum a jeho rozhodnutia významne prispeli k rozvoju kultúrneho a vedeckého života regiónu.

Trenčiansky župan, barón Július Szalavszky (1846-1936) bol veľký podporovateľ múzea, knižnici daroval časť svojej osobnej knižnej zbierky
Zo zbierok Trenčianskeho múzea

Knižnicu obohatil aj regionálny historik, spisovateľ a provinciál rehole piaristov Jozef Branecký. Jeho zásluhou sa do knižnice dostal napríklad vzácny misál zo 17. storočia, pôvodne patriaci trenčianskym jezuitom, ako aj ďalšie staré tlače, ktoré venoval múzeu.

V rokoch 1951 – 1958 viedol múzeum profesor Štefan Pozdišovský a toto obdobie sa považuje za jedno z najvýznamnejších v dejinách našej inštitúcie. Svoj život zasvätil práci v múzeu a na celé desaťročia sa stal jeho zosobnením. Výrazne prispel k tomu, že z pôvodne malého mestského múzea s jediným zamestnancom vyrástla rešpektovaná inštitúcia s vysokým odborným kreditom.

Už v roku 1940, keď sa stal kustódom múzea, prevzal aj knižnicu ako neoddeliteľnú súčasť múzea. Od začiatku si uvedomoval jej hodnotu a význam a aktívne sa podieľal na odbornom profilovaní fondu. V rokoch 1987 – 1990, už ako dôchodca, sa venoval pasportizácii a analýze najstaršieho knižničného fondu múzea zo 16. a 17. storočia.

Profesor Pozdišovský disponoval širokými jazykovými znalosťami, ktoré plne využil pri tvorbe cudzojazyčných záznamov. Knihy boli písané najmä v latinčine, starej nemčine, maďarčine, taliančine a francúzštine, no v rámci kníh bývalého Prírodovedného spolku župy Trenčianskej sa stretol aj s menej používanými jazykmi, ako napríklad portugalčinou, švédčinou, fínčinou, nórčinou či rumunčinou.

Profesor Štefan Pozdišovský (1906–2007) mal veľkú zásluhu na rozvoji knižnice
Zo zbierok Trenčianskeho múzea

Jeho zásluhou bol najstarší fond knižnice vyhlásený Ministerstvom kultúry SR za Historický knižničný fond. Zásadnú úlohu zohral aj pri záchrane vzácneho fragmentu knižnice talianskej grófskej rodiny Sizzo von Noris z Adamovského kaštieľa, ktorý sa v čase konfiškácií šľachtických sídiel dostal do Trenčianskeho múzea a zachoval sa tak pre budúce generácie.

V ďalšom období sa o rozvoj knižnice významne zaslúžil PhDr. Milan Šišmiš, ktorý v rokoch 1967 – 1972 pôsobil ako riaditeľ Trenčianskeho múzea. Bol výraznou osobnosťou neoddeliteľne spojenou s Trenčínom a jeho históriou. Pokračoval v práci svojich predchodcov a upevnil postavenie knižnice ako dôležitej súčasti múzea. Odbornú knižnicu považoval za „srdce“ múzea, pretože si uvedomoval nesmiernu hodnotu kníh a informácií, ktoré obsahujú.

Jeho zásluhou sa historický fond obohatil napríklad o rodovú knižnicu zemianskej rodiny Zamarovských zo Zamaroviec, pozostávajúcu z viac ako 4 300 exemplárov, ako aj o tlače kartografa Jána Lipského zo Sedličnej, ktoré dnes tvoria súčasť zbierkového fondu múzea.

Historické tlače v našej knižnici sú dôkazom toho, že každá generácia môže prispieť k uchovaniu kultúrneho dedičstva. Každý zväzok v sebe nesie ducha svojej doby a predstavuje vzácny prameň poznania o živote regiónu.

Knižnica aj dnes predstavuje srdce múzea a poskytuje cenné zdroje pre výskum aj odbornú prax. Jej fond zahŕňa odbornú literatúru z oblasti histórie, archeológie, etnológie, numizmatiky, dejín umenia i regionálnych dejín, ako aj staršie tlače dokumentujúce minulosť nášho regiónu. Slúži predovšetkým pracovníkom múzea, bádateľom a študentom, ktorí v nej nachádzajú hodnotné informácie pre svoju výskumnú prácu. Knižnica zároveň pokračuje v systematickom dopĺňaní a spracúvaní fondu, aby mohla aj naďalej prispievať k uchovávaniu a sprístupňovaniu písomného dedičstva.

Keď dnes vstupujeme do priestorov knižnice alebo listujeme v starých knihách, vstupujeme do tichého dialógu s tými, ktorí ju budovali. Ich práca – často nenápadná a vykonávaná aj v nepriaznivých časoch – umožnila zachovať dokumenty, ktoré dnes považujeme za vzácne.

Naša múzejná knižnica je preto nielen miestom uchovávania kníh, ale aj pamätníkom ľudí – známych i neznámych –, ktorí verili, že poznanie má trvalú hodnotu a že kultúrne dedičstvo si zaslúži starostlivosť a úctu. Naša knižnica prežila generácie vďaka konkrétnym menám, ich rozhodnutiam a odvahe uchovávať kultúrnu pamäť regiónu aj v neľahkých časoch.

Aj vďaka nim môže dodnes rozprávať svoj príbeh.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne