Trenčín v rokoch 1857 – 1860: sprievodca Trenchiner Wegweiser odhaľuje každodenný život mesta

Trenčín v polovici 19. storočia. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

V čase, keď sa Trenčín postupne zaraďoval medzi významnejšie mestá a stával sa cieľom návštevníkov i kúpeľných hostí, vznikol tento nemecky písaný sprievodca, vydávaný v Trnave tlačiarom Sigmundom Winterom. Vychádzal v rokoch 1857 – 1860 a jeho zostavovateľom bol historik a kňaz Ľudovít Stárek (1803 – 1863).

Každý ročník prinášal zoznam predstaviteľov mestskej, cirkevnej a župnej správy, ako aj prehľad remeselníkov, živnostníkov a inštitúcií pôsobiacich v meste v konkrétnom roku. Zachovaný viazaný zväzok z rokov 1857 až 1860 predstavuje dnes pozoruhodný historický prameň.

Jeho súčasťou je aj text Geschichte Trenchins od Ľudovíta Stárka – jeden z prvých pokusov o systematické spracovanie dejín mesta do roku 1600. Autor spája opis významných udalostí, osobností a mestských pamiatok, čím dielo predstavuje cenné svedectvo o tom, ako sa v 19. storočí formoval obraz minulosti Trenčína.

Titulný list sprievodcu mestom Trenčín z roku 1860.

Sprievodca zároveň umožňuje nahliadnuť do každodenného života mesta prostredníctvom konkrétnych ľudí a ich povolaní. Ožívajú v ňom remeselníci, obchodníci a poskytovatelia služieb:

• Ignác Lewenbein – výrobca zápaliek
• Heinrich Ranst – výrobca ihiel
• Nathan Schlesinger – mydlár
• Mathias Lehotzky – klobučník
• Ester Kornhauser, Františka Szedlatsek – modistky
• Johann Paskal – lotériový výberca (predaj žrebov)
• Michael Viktory – šnúrkarský majster
• Pavol Lange – povrazník a lanár
• Adam Tehlár, Juraj Zongor – výrobcovia kočiarov a kolári
• Juraj Wawrečka – puškár
• František Inda, Karol Skrabal, Vincent Kopriwa – mestskí dozorcovia väzňov
• Anna Haszlinszky, Antónia Kornhauser, Karolína Weiss – pôrodné babice
• Karol a Hermann Meissel – požičovňa kníh (Leihbibliothek)
• F. J. Schindler – antikvariát
• Andrej Junga, František Hlavatý, Anton Hubert – hodinári
• Hermann Knepflmacher, Karol Meissel, Jozef Kacser, Samson Stark – predajcovia tabaku
• Jozef Kress – pivovarník
• Jakub Toscano – kominár
• Karol a Gabriel Gavora – pernikári

Podobne detailný obraz ponúka sprievodca aj o správe mesta. Magistrát kráľovského mesta Trenčín tvorili napríklad starosta František Girschik, magistrátny radca Jozef Kamin, mestský notár Jozef Gálik, ekonóm Daniel Thurzo, župný archivár Ladislav Novotka či radca urbariálneho súdu Alois Mednyánszky. V meste pôsobili aj advokáti Anton Schwertner, Štefan Zamaróczy a Ladislav Szadeczky, ktorí zabezpečovali právny chod verejného života.

Dôležitou súčasťou mesta boli zdravotnícke a sociálne inštitúcie. Okrem župnej nemocnice sa tu nachádzal občiansky špitál Bürger-Spital zur St. Anna, kde sa liečili zranení a infekčne chorí. V Trenčíne pôsobili aj vojenské inštitúcie – veliteľstvo stanice, žandárstva, vojenské kasárne či invalidovňa pre vyslúžilých vojakov.

Popri tejto pestrej sieti remesiel a služieb zohrávali dôležitú úlohu aj miesta spoločenského stretávania. Sprievodca z roku 1857 uvádza viacero hostincov, ktoré slúžili nielen ako pohostinstvá pre miestnych obyvateľov, ale aj ako zázemie pre návštevníkov mesta. Medzi najvýznamnejšie patrili hostince K čiernemu orlovi, K červenej hviezde a K zlatej hviezde. Tieto podniky predstavovali prirodzené centrá spoločenského života, kde sa stretávali obyvatelia rôznych vrstiev, vymieňali si informácie a nadväzovali obchodné i osobné kontakty.

Sprievodca zachytáva aj duchovný život mesta, ktorý bol jeho neoddeliteľnou súčasťou. Pri farskom kostole pôsobil mestský farár, opát a dekan Ľudovít Stárek spolu so zvonárom Jozefom Putzom a organistom Jánom Scheffelom. Pri Kostolíku sv. Anny pôsobil kaplán Ján Ondrissik, evanjelickú cirkev zastupoval farár Karol Cserno, židovskú náboženskú obec rabín Samuel Löwy a kantorom bol David Kohn. Tento prehľad dokladá konfesijnú rôznorodosť mesta aj konkrétnych ľudí, ktorí stáli v jeho duchovnom živote.

Ukážka zo sprievodcu zachytávajúca prehľad župných úradov, úradníkov a cirkevných predstaviteľov, ktorí formovali správu a život mesta.

Skutočnosť, že sa ročníky 1857 až 1860 zachovali v jednom viazanom zväzku, nie je náhodná. V minulosti bolo bežné, že si majitelia dávali jednotlivé ročníky periodík alebo príležitostných tlačí dodatočne zväzovať do knižnej podoby. Náš zväzok vykazuje viaceré provenienčné znaky – na titulnej strane z roku 1857 sa nachádza pečiatka knižnice trenčianskeho gymnázia („Könyvtár Főgymnazium Trencsén“), v ročníkoch 1859 a 1860 pečiatka trenčianskeho kníhkupca Pavla Barteka a na všetkých zväzkoch podpis provinciála Jozefa Braneckého.

Ľudovít Stárek (1803 – 1863). Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Trenchiner Wegweiser tak nie je len praktickým sprievodcom svojej doby. Predstavuje predovšetkým cenný historický dokument, ktorý nám umožňuje spoznať Trenčín prostredníctvom konkrétnych ľudí – tých, ktorí v ňom žili, pracovali a formovali jeho každodenný život.

 
Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Zdroj: Starek, Ludwig. Trenchiner Wegweiser für 1857 – 1860. Tirnau: Druck von Sigismund Winter.