Tympanón s erbom Stiborovcov

Obr. 1: Tympanón s erbom Stiborovcov. Foto: D. Krajčová, akad. maliarka

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tympanón je trojuholníkový štít, ktorý býva súčasťou portálu, čiže vstupu do objektu.

 V zbierkach Trenčianskeho múzea sa nachádza tympanón s erbom šľachtického rodu Stiborovcov. Pôvodne bol predmet na Beckovskom hrade, ako súčasť portálu paláca, ktorý je v hornej časti hradu (Bóna/Matejka 2013). V staršej literatúre sa uvádza jeho alternatívne umiestnenie v rámci objektu hradnej kaplnky (Kodoňová 1995). V roku 1884 došlo k zrúteniu hradného múru v mieste kde bol tympanón umiestnený, po tejto udalosti si predmet do úschovy zobral barón Eduard Medňanský (Ethey 1926). Roku 1935 ho dala Margita Medňaská preniesť do kaštieľa v Strážkach, v súčasnosti miestna časť obce Spišská Belá. Späť bo Beckova sa tympanón vrátil na začiatku 70. rokov 20. storočia (Palusová 2006).

Obr. 2: Klenot erbu s drakom, ktorý je umiestnený na helme. Foto: D. Krajčová, akad. maliarka

Grafická reprodukcia tympanónu je publikovaná už v práci od J. Könyökiho z konca 19. storočia, obr. 4 (Váline-Pogány 2000). Reprodukcia nesprávne interpretuje hlavu v klenote erbu, ako vtáčiu hlavu (v skutočnosti ide o hlavu draka). Ďalej je nesprávne interpretovaný lev s ľudskou tvárou, v skutočnosti ide o leviu hlavu.

Obr. 3: Sediaci lev. Foto: D. Krajčová, akad. maliarka

Predmet – tympanón je vyrobený z kameňa, pieskovca (obr. 1). V štíte erbu sú dva odvrátené polmesiace, nad ktorými sa nachádza malý kríž. Nad štítom je umiestnená turnajová helma. Tento typ helmy môžeme datovať do prelomu 14. a 15. storočia. Na helme v klenote erbu sa nachádza dračia hlava, ktorá chrlí plamene (obr. 2). Na pravej strane sa zachovalo vyobrazenie prikrývadiel, ktoré na ľavej strane chýbajú. Ľavá strana je poškodená, chýba tu povrchová vrstva reliéfu erbu. V pravom dolnom rohu je sediaci lev (obr. 3). Na ľavej strane je bližšie neurčené vyobrazenie, pravdepodobne ľudská postava v tunike, môže ísť o postavu Panny Márie (?).

Datovanie tympanónu s erbom by mohlo rámcove spadať od záveru 14. stor. až do prvej polovice 15. storočia.

Obr. 4: Grafická reprodukcia tympanónu z konca 19. stor. Podľa: Váline-Pogány, 2000.

Vojvoda Stibor zo Stiboríc si svoj erb priviezol z Poľska, jednoduchosť heraldickej štruktúry by mala poukazovať na poľský pôvod. Jednoduché znaky typické pre poľskú heraldiku sa pravdepodobne vyvinuli zo severských rún (Dvořáková 2003, 2006).

Obr. 5: Jedna z podôb erbu Stiborovcov. V klenote erbu sú pávie perá. Podľa: Dvořáková, 2006.

Hrad Beckov prešiel roku 1388 do vlastníctva Stibora zo Stiboríc. V prvej polovici 15. storočia bol hrad prestavaný na jedno z najhonosnejších šľachtických sídiel na území dnešného Slovenska, ale aj Strednej Európy (Plaček/Bóna 2007). Po smrti Stibora mladšieho, r. 1434 sa hrad dostal vydajom jeho dcéry do majetku šľachtického rodu Bánfiovcov.

Autor: Mgr. Peter Schreiber, archeológ

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Literatúra:

Bóna, M. – Matejka, M.: Hrad Beckov. Sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava 2013.

Dvořáková, D.: Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého uhorského šľachtica s osobitým zreteľom na územie Slovenska. Budmerice 2003.

Dvořáková, D.: Beckovské hradné panstvo za Stiborovcov a prvých Bánfiovcov. In: Karlík (zost.): Beckov 1. Dejiny obce do roku 1918. Nové Mesto nad Váhom 2006.

Ethey, G.: Vágujhely története a ezomszédos várak. Nitra 1926.

Kodoňová, M. – Tóthová, Š: Hrad Beckov. Bratislava, Pamiatkový ústav 1995.

Paulusová, S.: Kultúrne dedičstvo Beckova. In: Karlík (zost.): Beckov 1. Dejiny obce do roku 1918. Nové Mesto nad Váhom 2006.

Plaček, M. – Bóna, M.: Encyklopédia Slovenských hradov. Bratislava 2007.

Váline-Pogány, J.: Az örökség hagyományozása. Könyöki József műemlékfelmérései 1869-1890. Budapest 2000.