Vzácny akvarel Thomasa Endera zakúpený do zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

3.11.1793 Viedeň – 28.9.1875 Viedeň

Thomas Ender sa narodil v roku 1793 vo Viedni spolu s bratom dvojčaťom. Bol maliar, kresliar, grafik, krajinár a pedagóg. Jeho dvojča - Johann Nepomuk Ender bol tak isto maliar, portrétista, kresliar a ilustrátor.

Obaja študovali na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde Thomas začal s maľovaním krajín a zožal veľký úspech. Jeho krajinomaľby vyhrali ocenenie Akadémie a výhernú maľbu si zakúpil knieža Metternich, ktorý sa stal jeho patrónom. V rokoch 1817 - 1818 sa vďaka Metternichovmu patronátu Thomas Ender stal kresliarom Rakúskej vedeckej expedície do Brazílie, ktorá cestovala spolu s princeznou Leopoldínou, dcérou cisára Františka I. Habsburského. Leopoldína sa vydala za brazílskeho princa Pedra, neskoršieho kráľa Pedra IV. Portugalského. Ender tu namaľoval viac ako 700 kresieb a akvarelov, ktoré sú dodnes v zbierke Akadémie výtvarných umení vo Viedni. Medzi najznámejšie patrí panoramatický pohľad na Rio de Janeiro.

Pohľad na Rio de Janeiro, olej na plátne, 1837. Obrazová galéria Akadémie výtvarných umení vo Viedni, Rakúsko.

(dostupné na: https://picturingtheamericas.org/painting/view-of-rio-de-janeiro/?lang=fr )

Uhorsko Ender spoznal počas cesty po Dunaji, kedy sprevádzal arcivojvodu Jána Rakúsko-Lotrinského na jeho ceste z Viedne do Odesy. Arcivojvoda Ján bol 13. dieťaťom niekdajšieho cisára Leopolda II. a bratom cisára Františka I. Z cesty po Dunaji a pod patronátom arcivojvodu Jána vznikol album s názvom Wundermappe der Donau (1841), pre ktorý Ender vytvoril 36 kresieb rôznych krásnych miest z povodia Dunaja. Jeho kresby do ocele vyryli najznámejší anglickí a nemeckí majstri rytci. Neskôr vznikol aj album Das pittoreske Österreich (1850), zachytávajúci to najkrajšie z Rakúskeho cisárstva.

Neskôr arcivojvodu sprevádzal aj na cestách do Innsbrucku a severného Talianska. Precestoval a zakreslil aj Transylvániu, Gödöllő a jazero Balaton. Akvarely z týchto ciest sú v zbierkach galérie umenia Albertina vo Viedni a v budapeštianskom Múzeu výtvarných umení. Taktiež navštívil Orient, Južné Rusko a Grécko.

Práve vďaka ceste do Odesy sa Thomas Ender zoznámil s grófmi Festetičom, Pongrácom a Draškovičom a nadviazal vzťahy s uhorskou šľachtou. V roku 1863 bol hosťom baróna Medňanského v kaštieli v Strážkach, kde umelecky usmerňoval aj barónovho syna, mladého Ladislava Medňanského. 220 akvarelov z ciest po Hornom Uhorsku sa nachádza v Akadémii vied v Budapešti. Enderove topograficky presné veduty miest a detailné pohľady na krajinu a hradné zrúcaniny sú predchodcami fotografie a aj vďaka nim dnes poznáme dobovú podobu mnohých našich hradov.

Ender si pravdepodobne robil skice a rýchle nákresy priamo na mieste, v plenéri. Podkladová kresba je vyhotovená ceruzkou a doplnená akvarelom. Miesta skicoval z rôznych zaujímavých pohľadov. Zachovalo sa viacero obrázkov toho istého miesta, napríklad aj Beckova, ktoré sú často iba skicového charakteru. Po zvážení výslednej kompozície kresbu akvarelom dopracoval do najmenšieho detailu.

Rôzne pohľady na Beckov na akvarelových skicách T. Endera

(dostupné na: https://www.hrady-zriceniny.cz/s-ender.htm)

Pohľad na Beckov na akvareli od T. Endera zakúpený do zbierok Trenčianskeho múzea.

Trenčianskemu múzeu sa podarilo prostredníctvom aukčnej siene Dorotheum vydražiť akvarel zachytávajúci pohľad na Beckov s dedinou a krajinou v pozadí. Popri umeleckej má dielo aj historicko-dokumentačnú hodnotu. Okrem zobrazenia zaniknutých budov a kúrií môžeme vidieť väčšie množstvo postáv, ktoré dokladujú vtedajší spôsob odievania, práce a pohybu ľudí v krajine.

V typických enderovských tendenciách je tu zachytený široký výsek krajiny, avšak s obrovskou mierou detailov aj napriek menšiemu formátu. Prevláda zelená farba a zemité odtiene hnedej. V prvom pláne sa nachádza krajina s postavami – skupina žien pri práci a tiež pastier so stádom kôz. Dominantu druhého plánu tvorí hradné bralo so zrúcaninou hradu Beckov. Pod hradom sa nachádza dedina ukrytá v zeleni. Tretí plán tvoria hory v jemnom opare za tokom Váhu.

Pod akvarelovou maľbou je možné vidieť základnú kresbu ceruzkou. Nezvyčajne jasné a sýte farby sú aj napriek veku zásluhou najkvalitnejšieho papiera tej doby z dielne Jamesa Whatmana z Anglicka. Na túto skutočnosť poukazuje vodoznak, ktorý sa na papieri nachádza. Vodoznak je viditeľný len pri podsvietení.

Ukážka vodoznaku výrobcu J. Whatmana. Vodoznak s rokom 1867 z Enderovho akvarelu Beckova.

James Whatman bol inovatívnym výrobcom papiera, ktorý vymyslel novú technológiu výroby liatím, pri ktorej nebola štruktúra sít na výslednom liste papiera viditeľná. Papier bol potom ešte namáčaný v želatínovom kúpeli z varených kopýt a kostí, čím sa stal extrémne odolným a menej absorpčným. Takto upravená povrchová vrstva lepšie držala farby bez vpíjania, takže farby spolu s papierom nedegradovali, resp. nebledli. Aj vďaka použitiu Whatmanovho papiera je dnes Enderova akvarelová maľba Beckova stále sýta a papier je takmer nepoškodený. O obrovskej obľube Whatmanovho papiera svedčia aj známe mená, ktoré ho používali. Napoleon naň napísal svoj závet, kráľovná Viktória ho používala pre svoju osobnú korešpondenciu. Na Whatmanov papier maľoval svoje expresívne krajiny aj významný romantický maliar William Turner.