Pripomíname si 90. výročie úmrtie Júliusa Bodnára
Július Bodnár bol významnou osobnosťou slovenského duchovného, kultúrneho a vedeckého života na prelome 19. a 20. storočia. Dňa 4. júla si pripomíname 90. výročie jeho úmrtia. Zomrel v novom Meste nad Váhom, kde je aj pochovaný.
Július Bodnár sa narodil 8. októbra 1870 v Uderinej (dnes súčasť Lovinobane, okres Lučenec). Jeho rodičmi boli Samuel Bodnár a Zuzana Bodnárová, rodená Bertanová. Otec bol od roku 1861 učiteľom a notárom v Uderinej. Matka, dcéra mlynára, pochádzala z Prenčova. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci, potom v Lučenci a i v Prenčove. Dňa 1. septembra 1882 začal študovať na gymnáziu v Lučenci, kde vyštudoval tri triedy. V jeseni roku 1885 prešiel do Banskej Štiavnice, kde v júni roku 1890 maturoval. Následne sa venoval teologickému štúdiu, ktoré začal v Bratislave a pokračoval na univerzitách vo Viedni a nemeckom Erlangene.
V rokoch 1908 – 1918 bol Bodnár zodpovedným redaktorom vnútro misijného cirkevného časopisu Stráž na Sione, v spolupráci so Samuelom Zochom. Ďalej redigoval samostatne Knižnicu školákov, roč. 1912 – 14, Evanjelický kalendár, roč. 1913 – 1915, Slobodný Slovák, roč. 1918 – 1919, Noviny spod Bradla, roč. 1921 – 1923 a knižnicu Slovenskej Ligy. Na Brezovej pod Bradlom založil Národný slovenský spolok podľa vzoru rovnomenného amerického spolku.
Po ukončení štúdií pôsobil ako evanjelický kňaz na viacerých miestach, vrátane Báčskeho Petrovca, Myjavy, Békešskej Čaby, Bukovca a Vrbového. Jeho duchovná činnosť bola úzko prepojená s národno-buditeľskou a kultúrnou prácou. V roku 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1919 – 1920 pôsobil ako profesor histórie a dekan Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, čím sa významne podieľal na formovaní slovenskej evanjelickej inteligencie. Bol členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej.
Bodnár bol zároveň nadšeným folkloristom, historikom a publicistom. Zhromažďoval etnografický materiál najmä z regiónov, kde pôsobil, pričom osobitnú pozornosť venoval Dolnozemskej oblasti, Myjavským kopaniciam a svojmu rodnému kraju. Najvýznamnejším dielom je historicko-etnografická monografia Myjava z roku 1911, v ktorej detailne opísal históriu, architektúru, zvyky, tradície a každodenný život tamojšieho ľudu. Monografia je doplnená o autentické fotografie z Myjavy a okolia.
Písal aj pod pseudonymami „Branko Bradlan“ a „Uderiansky“. Venujúc sa literárnej a odborno-popularizačnej tvorbe, publikoval eseje, štúdie, ako aj životopisy významných osobností. Medzi jeho známe práce patrí aj biografia Milana Rastislava Štefánika, ktorú spracoval do podoby čitateľnej aj pre širšiu verejnosť.
Okrem svojho duchovného a vedeckého pôsobenia sa Július Bodnár aktívne zapájal do spoločenského života – zakladal nedeľné školy, spolky a družstvá, čím prispieval k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju miestnych komunít. Zomrel 4. júla 1935 v Novom Meste nad Váhom, kde je aj pochovaný.
Jeho život a dielo dodnes predstavujú dôležitý príspevok k rozvoju slovenskej kultúry, vedy a duchovného života.
Autor príspevku: Mgr. Kristína Danková, PhD., historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne
Použitá literatúra:
Slovenský biografický slovník I. zväzok, A – D. VALENTOVIČ, Štefan (ed.). Martin : Matica slovenská, 1986, s. 273-274.
Písomná pozostalosť Júliusa Bodnára v Trenčianskom múzeu v Trenčíne
Zdroj fotografií:
Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Dostupné na internete: <https://www.litcentrum.sk/autor/julius-bodnar/zivotopis-autora>.
