145. výročie založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej

Ročenky Prírodovedného spolku župy Trenčianskej.

 

Prírodovedný spolok župy Trenčianskej si počas svoje existencie vybudoval odbornú knižnicu, ktorá sa aj v súčasnosti považuje za jednu z najunikátnejších prírodovedných knižníc na Slovensku a v Čechách. Dr. Karol Brančík, zakladateľ spolku,  prišiel s iniciatívnym návrhom založiť spolkovú knižnicu, ktorá by bola aktívna v propagovaní histórie, kultúry a vedecko-výskumnej činnosti. Daroval knižnici časť svojej osobnej knižnej zbierky a jeho príklad nasledovali ďalší členovia spolku. Knihy sa zhromažďovali aj na základe výzvy v miestnych novinách, kúpou z členských príspevkov a dotácií. Prvými knihami, ktoré Spolok kúpil, bola produkcia Kráľovskej uhorskej prírodovednej spoločnosti z rokov   1872-1874.

Prírodovedný spolok župy Trenčianskej vydával v rokoch 1878 – 1910 svoje vlastné publikácie A Trencsén megyei természettudományi egylet évkönyve – Jahresheft des Naturwissenschaftlichen Vereines des Trencsiner Komitates, neskôr A Trencsén vármegyei természettudományi egylet évkönyve – Jahresheft des Naturwissenschaftlichen Vereines des Trencséner Comitates, ktoré sú dnes súčasťou pôvodného fondu knižnice nášho múzea. Prvé tri ročníky spolkových ročeniek redigoval Dr. Karol Brančík a boli tlačené u Františka X. Skarnitzla v Trenčíne, od roku 1908 do  1910, kedy vyšla posledná ročenka, vychádzali u Leopolda Gansela v Trenčíne.

Prvá ročenka, ktorá vyšla v roku 1878 obsahovala tri pôvodné odborné články od Dr. Karola Brančíka a Jozefa Ľudovíta Holubyho, ktoré  vzbudili oprávnenú pozornosť nielen u domácej odbornej verejnosti, ale aj v zahraničí.  Vzhľadom k úspechu ročenky, nadviazal Spolok kontakty s tuzemskými a zahraničnými inštitúciami, ktorých ciele a úlohy boli podobného zamerania.

Väčšinu odbornej prírodovednej literatúry získal Spolok práve výmenou ročeniek s podobnými prírodovednými spolkami, múzeami alebo akadémiami po celom svete. Výmena ročeniek prebiehala  v rokoch 1878 – 1911 a postupne sa čoraz viac rozširovala aj do mimoeurópskych krajín. Vysokú úroveň ročeniek dokazuje aj skutočnosť, že poslednú ročenku Spolku si vymieňalo za svoje publikácie už 126 tuzemských i európskych vedeckých inštitúcií, z toho 32 mimoeurópskych. Výmena prebiehala napríklad s Britským múzeom v Londýne, Múzeom prírody v New Yorku, Geologickým inštitútom v Mexiku, Cárskou akadémiou vied v Petrohrade, Švédskou kráľovskou univerzitou v Uppsale, s prírodovednými inštitúciami v Paríži, Buenos Aires, Berlíne, Chile, Stockholme, Glasgowe, Halifaxe, Florencii, Záhrebe, Moskve, Adelaide, Bazileji, Melbourne, Santiagu, s lekárskymi a prírodovednými spolkami v Prahe, Brne a Českej Lipe.

Ročenky dokumentujú spolkovú činnosť a výsledky bádania a výskumnej práce členov spolku. Medzi najplodnejších prispievateľov patril Dr. Karol Brančík a Dr. Jozef Ľudovít Holuby. Z tematického hľadiska  najviac príspevkov bolo venovaných botanike, takmer štvrtina prinášala výsledky bádania z oblasti flóry trenčianskej župy. V ročenkách uverejnil Jozef Ľudovít Holuby zoznam prác, ktoré sa týkajú flóry Trenčianskej župy vrátane lokalít, ktoré sa uvádzajú v monografiách a rukopisoch o Trenčianskej župe a aj štyri najdôležitejšie botanické práce o cievnatých rastlinách, ktoré boli dovtedy známe v Trenčianskej župe. V roku 1888 dal tieto príspevky Brančík vytlačiť ako samostatnú publikáciu pod názvom Flora des Trencsiner Comitates. Okrem botaniky bola výraznejšie zastúpená zoológia, vlastivedné práce, ale aj príspevky z oblasti medicíny, matematiky, fyziky, menej z biológie a chémie. Na stránkach ročeniek sa venovala pozornosť aj kúpeľom v Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, v Beluši a viacerým minerálnym prameňom v Púchovskej doline.  Príspevky Dr. Karola Brančíka boli zamerané aj na cestopisné črty, napríklad z cesty po Dalmácii alebo Bosne a často sú sprevádzané aj Brančíkovými kresbami. V príspevku o zrúcanine Lednického hradu A Ledniczi várrom prináša okrem historických faktov aj citácie z rukopisnej práce Mateja Bela o Trenčianskej župe. Príspevok je cenný aj tým, že prináša dve Brančíkove kresby hradu Lednica a jednu kresbu lednického praniera, zaniknutého v 19. storočí. V tomto ročníku uverejnil K. Brančík aj príspevok o náleze mamutieho kla v Trenčíne Mamutzahn-Fund in Trencsin s podrobným popisom nálezových okolností. Rovnako zaujímavý je aj príspevok zameraný na geografický popis Trenčianskej župy Durch das Trencséner Comitat, ktorý dopĺňajú viaceré Brančíkove zmienky a postrehy týkajúce sa napríklad výroby skla v Lednických Rovniach, ovocinárstva v Mednom alebo histórie hradu Vršatec..

Okrem týchto autorov do ročeniek prispievali aj trenčianski gymnaziálni profesori Ladislav Janovský ( Janovszky, 1852-1920 ), Karol Krasňanský ( Krasznyánszky, 1855-1910 ) alebo Artur Petrogalli ( 1850-1894 ), ktorý bol istý čas aj tajomníkom spolku a redaktorom jeho ročeniek.  L. Janovský vo svojom príspevku ako jeden z prvých upriamil pozornosť na slávneho kartografa slovenského pôvodu Jána Lipského zo Sedličnej a K. Krasňanský predstavil v ročenkách viaceré pozoruhodné údaje o Belušských teplých prameňoch. Artur Petrogalli, profesor prírodopisu, matematiky a fyziky publikoval v ročenkách dvanásť príspevkov, medzi nimi aj o výlete do blízkeho okolia Trenčína, v ktorom sa okrem zaujímavých historických údajov nachádza aj kresba Trenčianskeho hradu od Dr. Karola Brančíka. V dvoch ročenkách uverejnil svoje príspevky z archeologických výskumov v Púchove aj nemecký šľachtic a amatérsky archeológ, barón Emil F. J. Hoenning-O´Caroll ( 1834-1894).

Spomedzi lekárov, ktorí na stránkach ročeniek publikovali svoje príspevky patrí k tým najvýznamnejším MUDr. Koloman Martiny ( 1864-1935 ), uznávaný slovenský chirurg a riaditeľ župnej nemocnice v Trenčíne a Ladislav Udránsky ( Udránszky, 1862-1914 ), lekár, fyziológ a vysokoškolský profesor biológie.                        

Posledná ročenka ( 1908-1910 ), ktorá vyšla ako trojčíslie so 190 stranami, neobsahuje žiadnu zmienku, že už nevyjde ďalší ročník a nie je v nej ani žiadna správa o blízkom zániku Spolku.

Ročenky predstavujú unikátnu súčasť knižničného fondu Trenčianskeho múzea a sú výnimočné aj z hľadiska obrazových príloh, ktoré tvorili kresby autorov a litografie ilustrujúce botanické, zoologické alebo lekárske príspevky. Niekoľko členov Spolku pôsobilo obchodne na takých exotických miestach ako  Madagaskar alebo Mozambik a práve tieto príspevky sú doložené najkrajšími farebnými ilustráciami.

Ročenky spolku ostávajú aj v súčasnosti trvalým dokladom vedeckej odbornosti a prírodovedného bádania na strednom Považí.

 

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne 

 

Ukážky obrazových litografických príloh ročeniek.

Ukážky obrazových litografických príloh ročeniek

Ukážky obrazových litografických príloh ročeniek

Ukážky obrazových litografických príloh ročeniek

 

Zoznam členov Spolku, uverejňovaný v ročenkách.

Zoznam členov Spolku, uverejňovaný v ročenkách

Zoznam členov Spolku, uverejňovaný v ročenkách