17. NOVEMBER - POCTA SLOBODE

Od roku 2001 oslavujeme 17. november ako štátny sviatok "DEŇ BOJA ZA SLOBODU A DEMOKRACIU". Tento deň získal svoj titul vďaka udalostiam, ktoré sa konali v novembri 1939 a následne aj od 17. novembra v roku 1989.

Písal sa 17. november 1989 a ako každý rok, aj tento sa mala konať v Prahe demonštrácia pri príležitosti medzinárodného dňa študentstva a ako pripomienka 50. výročia represálií voči českým študentom z roku 1939, ktorí protestovali proti nemeckej okupácii. V predvečer tejto manifestácie sa v Bratislave stretlo asi 300 študentov, ktorí nenásilným spôsobom volali po školských reformách, ale taktiež po slobode.

Dňa 17. novembra 1989 sa v Prahe stretlo okolo 50 000 demonštrantov, ktorí si transparentmi, pokrikmi, sviečkami, kvetmi a spevom uctili pamiatku študentov postihnutých represáliami v roku 1939.  Súčasne však účastníci demonštrácie žiadali slobody, ktoré im boli počas 40-ročného komunistického útlaku odopierané (dodržiavanie ľudských práv, uznanie politických slobôd a pod.). Proti demonštrujúcim zasiahli bezpečnostné zložky a násilným spôsobom sa snažili demonštráciu ukončiť. Výsledkom bolo okolo 600 zranených a asi 120 zatknutých. Tento násilný akt bol rozbuškou pre nové demonštrácie, ktoré sa konali v nasledujúcich dňoch po celej krajine.

Dňa 19. novembra vznikli hnutia Občanské fórum a Verejnosť proti násiliu (v Trenčíne od 26. 11. 1989), ktoré na politickej scéne bojovali za ukončenie monopolu komunistickej strany. K demonštrujúcim študentom sa pridávali herci, umelci, vedci, neskôr aj fabriky a všetci volali po demokracii a slobodných voľbách.

AKO PREBIEHALI DEMONŠTRÁCIE V TRENČÍNE

V Trenčíne sa konala demonštrácia 26. novembra 1989 v predvečer generálneho štrajku, kde na tribúne vystúpili osobnosti ako Š. Skrúcaný, E. Vítek, S. Dančiak, či S. Radič. Zúčastnili sa jej stovky občanov a mládeže, ktorí jednohlasne volali po demokracii a vyzývali aj ďalších zapojiť sa do generálneho štrajku. Z trenčianskych podnikov sa k spomínanému dvojhodinovému štrajku 27. novembra 1989 pripojili podniky ako Trenčianske mäsové závody, Skloobal Nemšová, Merina, či Strojstav v Novom Meste nad Váhom. Zatiaľ čo sa niektoré podniky pripojili len symbolicky niekoľko-minútovou prestávkou, aby nenarušili plynulý chod prevádzky, iné mali vo svojich priestoroch politické besedy, niektoré podniky tiež dovolili svojim zamestnancom pridať sa k masovým demonštráciám na námestiach. Rovnako to bolo aj v prípade závodu Merina, kde presne na poludnie zvuk sirén prerušil prácu a zamestnanci sa zhromaždili v jednotlivých častiach podniku, kde prebiehali diskusie o politickom a hospodárskom napredovaní podniku i štátu. Každý mal možnosť vyjadriť svoj názor a ktokoľvek sa chcel zúčastniť manifestácie na Mierovom námestí, bolo mu to umožnené. Rovnakým alebo podobným spôsobom prebiehal generálny štrajk aj v ostatných väčších mestách našej republiky.

Demonštrácie v Trenčíne, zdroj Trenčianske múzeum v Trenčíne

Demonštrácie v Trenčíne, zdroj Trenčianske múzeum v Trenčíne

POCHOD AKO SYMBOL OTVORENÝCH HRANÍC A PÁDU ŽELEZNEJ OPONY

Následne, po týchto udalostiach bol zrušený monopol jednej komunistickej strany, bola vytvorená federálna i slovenská vláda, na poste prezidenta vystriedal Gustáva Husáka Václav Havel a taktiež boli otvorené hranice. Symbolom práve otvorených hraníc a pádu takzvanej železnej opony u nás sa stal pochod medzi Bratislavou a Hainburgom dňa 10. decembra 1989 s názvom „Ahoj Európa!“.  Napriek nízkym teplotám sa tohto 12 kilometrového pochodu zúčastnilo asi 50 000 ľudí.

 Pochod Bratislava - Hainburg, 10. december 1989, Martin Marenčin,zdroj SNG

Začiatok pochodu bol v Bratislave, v Sade Janka Kráľa a postupovalo sa smerom cez hraničný priechod so susedným Rakúskom, do dedinky Wolfsthal. Tu sa účastníci pochodu zdravili s obyvateľmi zdvihnutými prstami v tvare písmena V „Víťazstva“ a domáci deťom rozdávali cukríky. Za touto dedinkou sa dav rozdelil - časť postupovala na Devín a tá druhá do Hainburgu. Na trikolórou ozdobenom Devíne účastníci pochodu zaspievali národnú hymnu, boli prednesené prejavy priateľstva medzi Rakúšanmi a nami a neodmysliteľnou súčasťou tejto akcie bolo prestrihnutie ostnatého plota, ktorý oddeľoval naše krajiny už po desaťročia.

V týchto miestach sa týčilo veľké kovové srdce vytvorené z ostnatého drôtu a  nastriekané na červeno, symbolizujúce „doteraz uväznené srdce Európy“. Po ukončení prejavov boli autobusmi a policajnými autami prevezení účastníci pochodu naspäť do Bratislavy. Aj tento pochod bol dôležitou súčasťou vstupu do novej éry. Viac informácií o pochode, ale aj o všetkých dôležitých udalostiach z novembra 1989 si môžete prečítať na stránkach Slovenskej národnej galérie TU

Pochod Bratislava – Hainburg, 10. december 1989, Ján Lörincz, zdroj SNG

Článok z novín Trenčianska verejnosť o udalostiach 17. novembra, zdroj TM

Vyvrcholením snáh demokratizačného procesu boli prvé slobodné voľby, ktoré sa konali 8. a 9. júna 1990, kde jednoznačne zvíťazili demokratické politické strany a začali vytvárať novú etapu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.

titulná stránka novín Trenčianska verejnosť, vydané 11.1.1990, zdroj TM

Článok v novinách Trenčianska verejnosť, vydané 11.1.1990,  zdroj TM

autor textu: Mgr. Patrícia Sabová, Trenčianske múzeum v Trenčíne 

zdroje: 

BENDA, Marek a kol. Studenti psali revoluci. Praha: Univerzum, 1990, 192 s. ISBN           80-85207-02-8/>. [cit. 2023-11-11]

Čas-opis. Ahoj Európa! pochod Bratislava – Hainburg. Dostupné na internete: <https://1989.sng.sk/ahoj-europa>. [cit. 2023-11-11]

Bez autora. Dialóg ako východisko z krízy. In Trenčianske noviny, 1989, ročník 3, číslo 48, z dňa 28. novembra 1989, s. 1

Bez autora. Generálny štrajk dal jednoznačnú odpoveď – Obavy, dialóg, nádeje. In Trenčianske noviny, ročník 3, číslo 49, z dňa 5. decembra 1989, s. 1

KOHOUTOVÁ, Klara. Listopad 1989 očima Slováků. In MORÁVKOVÁ, Nadežda (ed.). Memo. 2016, roč. 6, č. 1, s. 5-37. ISSN 1804-753X

Lifka, Róbert. Hainburg – prvý krok do sveta. In Trenčianka verejnosť, 1989, ročník 1, číslo 1, z dňa 12.12.1989, s. 4

MIKLOŠKO, František. Príspevok k diskusii na tému Rok 1989 ve Střední Evropě. In BLAŽEK, Peter – PAŽOUT, Jaroslav (eds.). Dominový efekt. Opoziční hnutí zemích střední Evropy a pád komunistických režimů v roce 1989. Praha: Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd ČR, v.v.i. 2013, 424 s . ISBN 978-80-7285-166-9

SEBESTYEN, Victor. 1989 Pád východního bloku. Brno: Computer Press, a. s. 2011, 432 s. ISBN 978-80-251-3235-7

VALEŠ, Lukáš. Nebyla to jenom Praha – podíl obyvatel českých a slovenským měst a regionů na pádu komunistického režimu. In KOVÁČ, Dušan (ed.). Historický časopis. 2018, roč. 66, č. 1, s. 133 – 159. ISSN 2585-9099

Ústav pamäti národa. 27. november 1989 – Generálny štrajk v ČSSR. [online], 2009 – 2023, Dostupné na internete: <https://www.upn.gov.sk/sk/27-november-1989---generalny-strajk-v-cssr/>. [cit. 2023-11-11]

Ústav pamäti národa. Kalendárium k udalostiam pádu komunistického režimu v roku 1989. In 17. november 1989. [online], 2009 – 2023, Dostupné na internete: <https://www.17november1989.sk/sk/kalendarium/>. [cit. 2023-11-10]

Ústav pamäti národa. 17. november 1939. Nacistické represálie proti štuidentom a zatvorenie českých vysokých škôl. [online], 2009 – 2023, Dostupné na internete:  <https://www.upn.gov.sk/sk/17-november-1939-nacisticke-represalie-proti-studentom-a-zatvorenie-ceskych-vysokych-skol/>. [cit. 2023-11-09]