240. VÝROČIE POSVÄTENIA EVANJELICKÉHO KOSTOLA V NOVOM MESTE NAD VÁHOM

Koncom 16. storočia bola na území dnešného Slovenska najsilnejšou evanjelická, resp. lutherská cirkev aj keď ju za cirkev ešte nemožno označiť. Na rozdiel od výrazne menšinovej rímskokatolíckej či prednedávnom konštituovanej kalvínskej cirkvi, nedisponovala v tejto dobe pevnou cirkevnou organizáciou v celej krajine alebo jej častiach. Počas budovania organizačných foriem evanjelickej cirkvi mali významnú úlohu laici, či už boli z radov magistrátov miest alebo šľachty.

Novomestský evanjelický cirkevný zbor patrí medzi najstaršie zbory na Slovensku. Prvé záznamy o evanjelických kňazoch v meste pochádzajú z roku 1565, kedy sa ako prvý evanjelický farár uvádza Michal Cebáni. Až do roku 1638 sa evanjelici zhromažďovali na služby Božie do pôvodného mestského chrámu (dnes rím. – kat. kostol), z ktorého však boli vyhodení.

Úplnú náboženskú slobodu získali evanjelici v Novom Meste nad Váhom ako i v celom Uhorsku až po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781. Po roku 1782 vznikol v Novom Meste nad Váhom cirkevný zbor a k nemu bola pripojená obec Višňové a obce okolo Váhu. Vznikla komisia, ktorá mala zistiť počet evanjelických rodín v meste a okolí. Spolu bolo 231 evanjelických rodín. Na základe výsledkov bolo vydané povolenie ku stavbe chrámu Božieho s podmienkou, že chrám bude bez veže a bude postavený vonku za mestom.

22. októbra 1783 bol položený základný kameň nového chrámu Božieho, ktorý bol postavený za peniaze členov cirkevného zboru. Stavba bola povolená na území blízko starého námestia, pri potoku, na smetisku, kde bola močaristá pôda.

22. októbra 1784 bol kostol postavený, bez veže ako nariaďoval Tolerančný patent. Vchod do kostola bol z dvoch strán – z južnej a východnej. Areál kostola obmýval zo západnej strany potok, ktorý tiekol mestom zo severu na juh. Presne 24. októbra 1784 bol chrám Boží aj posvätený. V tom istom roku bola pred kostolom postavená fara. Vedľa fary smerom do mesta bola postavená evanjelická škola.

Po vybudovaní novej fary v roku 1923 sa uvoľnil priestor pred kostolom na dobudovanie veže. Stavba veže začala v auguste 1932 a už v tom istom roku v októbri sa konala posviacka novej veže, zvonov a hodín.

  

Listina o príjmoch, ktoré napísal evanjelický farár Ján Kvašaj (Kvašay)

 

Pohľadnica Nového Mesta nad Váhom. V hornej časti je evanjelická škola, v dolnej časti časť ulice s dvomi domami

Prvým evanjelickým kňazom v novom kostole bol Ján Kvašaj, ktorý zomrel v roku 1804. Na jeho miesto prišiel Ondrej Plachý, náboženský spisovateľ a osvietenský učenec. Zomrel v roku 1810 vo veku 55 rokov.

Obnova kostola sa uskutočnila už v roku 1893. Boli vymenené drevené okná za väčšie so železnými rámami. V roku 1922 sa zbúrala stará fara a začalo sa s výstavbou novej. Počas výstavby fary sa do kostola zaviedla elektrina a nainštalovalo sa osvetlenie.

Keďže kostol bol bez veže, začalo sa v roku 1931 s vybavovaním plánov a vypracovaním projektov na vežu7. augusta 1932 bola 35,5 m vysoká veža postavená v štýle funkcionalistického kubizmu podľa projektu architektov J. Merganca a O. Klimeša.  Realizáciu kostolnej veže uskutočnili podnikatelia Pittel & Brausewetter z Trnavy. Cirkev si objednala 3 zvony s váhou 2158 kg a vežové hodiny. O ďalšie úpravy kostola sa postaral Jozef Kmeť, ktorý okrem pastorálnej činnosti zrealizoval opravu kostola, fary, zabezpečil elektrifikáciu veže a plynofikáciu kostola.

Pohľadnica: Evanjelický kostol v Novom Meste nad Váhom, rok 1930 

V rokoch 1991 – 1996 bol generálne opravený celý kostol a v roku 2004 bolo zrekonštruované nádvorie pred kostolom.

Autor príspevku: Mgr. Kristína Danková, PhD., historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Použitá literatúra:

KARLÍK, Jozef a kol. Nové Mesto nad Váhom. Nové Mesto nad Váhom: Vydavateľstvo Tising, 2010, 397 s. ISBN 978- 80- 89501- 03- 08.

KÓNYA, Peter a kol. Konfesinolaizácia na Slovensku v  16. – 18. storočí. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2010, 232 s. ISBN 978-80-555-0288-5.