Aby ich mená nezostali zabudnuté - 2/3
O rok skôr ako Rudolf Gallia pribudol medzi lekárov pôsobiacich v Trenčianskych Tepliciach Dr. Štefan Filipkiewicz (1856 – 1928). Od roku 1881 je doložené jeho pôsobenie v kúpeľnom meste, ktoré sa následne stalo miestom jeho dlhoročnej profesijnej činnosti. Filipkiewicz pochádzal z Poľska a pred pôsobením v Trenčianskych Tepliciach pracoval ako sekundárny lekár v nemocniciach vo Viedni a Krakove. Neskôr zastával funkciu zástupcu úradného kúpeľného lekára a bol členom viacerých vedeckých spoločností. Jeho meno niesla v Trenčianskych Tepliciach aj Vila Filipkiewicz.
Podobne ako Rudolf Gallia našiel aj Štefan Filipkiewicz miesto svojho posledného odpočinku na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach, kde sa jeho hrob zachoval dodnes.
Personál vojenskej nemocnice v Trenčianskych Tepliciach počas 1. svetovej vojny, medzi zachytenými lekármi sú i Dr. Štefan Filipkiewicz a Dr. Rudolf Gallia (v prvom rade v strede), pohľadnica zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Pohľad na Vilu Filipkiewicz v Trenčianskych Tepliciach, foto: Mária Urbasiówna, 1927, sklenená fotografická platňa zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Hrob Dr. Štefana Filipkiewicza (1856 – 1928) na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach – stav náhrobného kameňa pred a po očistení Andrejom Vaškom, foto: zo súkromného archívu Andreja Vaška
K najväčším a zároveň najpozoruhodnejším hrobovým miestam Starého cintorína patrí hrobka stojaca v jeho najvyššej časti. Napriek svojim rozmerom dlho neposkytovala takmer žiadnu odpoveď na otázku, komu patrila. V minulosti ju poškodili a vykradli vandali a chýbalo na nej aj meno pochovaného. Práve táto hrobka sa stala jedným z predmetov Andrejovho pátrania. Štúdiom dostupných prameňov sa mu podarilo zistiť, že miestom posledného odpočinku je pre Maximiliána (Maxa) Göpferta (1838 – 1906), významného sklárskeho priemyselníka a spolumajiteľa firmy J. Schreiber & Neffen.
Göpfert patril k osobnostiam spätým s rozvojom sklárskeho priemyslu v niekdajšom Uhorsku. V roku 1865 prevzal spolu s Josefom Schreiberom ml. a svojím bratom Eduardom Göpfertom vedenie podniku, ktorý postupne vybudoval rozsiahlu sieť sklární vo viacerých krajinách monarchie. Jeho meno sa spája aj so sklárstvom v našom regióne. Uhrovecká skláreň vznikla ako verejná obchodná spoločnosť 28. mája 1874 a práve Maximilián Göpfert riadil uhorské obchodné záležitosti firmy a zároveň pôsobil ako jej technický riaditeľ. Neskôr patrila k významným závodom spoločnosti aj skláreň v Lednických Rovniach, založená v roku 1892.
Stopu však Göpfert nezanechal iba v sklárskom priemysle. Jeho meno bolo späté aj priamo s Trenčianskymi Teplicami, kde si dal v roku 1898 postaviť reprezentatívnu Vilu Göpfert, dnešnú Vilu Tereza. Aj táto väzba pomáha vysvetliť, prečo miesto svojho posledného odpočinku našiel práve v kúpeľnom meste.
Keď Andrej identitu majiteľa hrobky odhalil, pri bádaní nezostal. Hrobku, ktorú postupne pohltil brečtan, kry a náletové dreviny, vyčistil a jej okolie upravil. Keďže na nej chýbalo meno, osadil pri nej aj informačnú tabuľku s menom, základnými údajmi a portrétom Maximiliána Göpferta. Z anonymnej a zarastenej hrobky sa tak opäť stalo miesto, ktoré návštevníkovi pripomína konkrétneho človeka a jeho miesto v dejinách regiónu.
Stav hrobky Maximiliána Göpferta pred zásahom A. Vaška, foto: zo súkromného archívu Andreja Vaška / Stav hrobky Maximiliána Göpferta po zásahu A. Vaška, foto: Lenka Golejová
Pohľad na starú pohľadnicu z fondu múzea na „Villa Baross – Villa Göpfert“ v Trenčianskych Tepliciach zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Ventura, Gallia, Filipkiewicz či Göpfert však nie sú jedinými osobnosťami spätými s dejinami Trenčianskych Teplíc, ktorých mená nájdeme na Starom cintoríne. Pri postupnom odkrývaní a čistení starých náhrobkov Andrej narazil na celý rad ďalších mien, za ktorými sa ukrývajú príbehy niekdajších obyvateľov mesta, predstaviteľov kúpeľného života, podnikateľov či rodín, ktoré boli s Trenčianskymi Teplicami úzko späté.
Medzi ďalšie osobnosti pochované na Starom cintoríne patrí aj Emil Rehák (1870 – 1939), známy trenčianskoteplický obchodník. Prevádzkoval obchod s potravinami a lahôdkami, v ktorom sa predávalo aj víno a pivo. Jeho obchodnú činnosť zachytávajú aj dobové pohľadnice Trenčianskych Teplíc.
Hrob známeho obchodníka Emila Reháka (1870 – 1939) na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach, foto: Lenka Golejová
Obchod Emila Reháka v Trenčianskych Tepliciach, 1904, pohľadnica zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Napísala Bc. Lenka Golejová, dokumentačné oddelenie Trenčianske múzeum v Trenčíne.
Zdroje:
VAŠKO, Andrej. Osobný rozhovor s autorom; informácie, fotografická dokumentácia a ďalšie podkladové materiály k starému cintorínu v Trenčianskych Tepliciach, poskytnuté autorom, 2026.
Vlastný výskum autorky: informácie získané rešeršou a vzájomným porovnávaním digitalizovaných historických prameňov, dobovej tlače, kúpeľných ročeniek a ďalších online dostupných dokumentov, vrátane cudzojazyčných prameňov.
ŠÍPOŠ, Ján – ONDREJKOVIČ, Ivan. Trenčianske Teplice. Trenčianske Teplice: MNV Trenčianske Teplice, 1989. 92 s.
GLAMOŠ, Karol (zost.). Trenčianske Teplice v období rokov 1914 – 1918: Prvá svetová vojna – vznik Československa. Trenčianske Teplice: Mesto Trenčianske Teplice, 2018.
