Aby ich mená nezostali zabudnuté - 3/3
Ďalším z hrobových miest, ktorým sa Andrej venoval, bol aj výrazne zarastený rodinný hrob s pôvodným kovovým oplotením. Náhrobky boli dlhé roky ukryté pod hustým brečtanom a náletovými drevinami. Až po ich odstránení sa odkryl náhrobný kameň s menom Lászlóa Simonfyho, ktorý patril k predstaviteľom verejného a kúpeľného života Trenčianskych Teplíc v 19. storočí.
Z nápisu na náhrobku sa dozvedáme, že Simonfy pôsobil ako správny úradník Trenčianskej župy a kúpeľný komisár v Trenčianskych Tepliciach. Jeho pôsobenie vo funkcii kúpeľného komisára potvrdzujú aj dobové ročenky Trenčianskeho župného prírodovedného spolku, ktoré ho pod označením „Simonffy László, fürdőbiztos, Trencsén-Teplicz“ uvádzajú opakovane v rokoch 1878 až 1882.
Jeho meno sa v nasledujúcom ročníku už medzi členmi nenachádza. Ročenka z roku 1883 ho uvádza v samostatnom zozname členov, ktorí počas daného spolkového roka zomreli, čím možno jeho úmrtie zaradiť do roku 1883.
Hrob Lászlóa Simonfyho, kúpeľného komisára v Trenčianskych Tepliciach, pred a po odstránení náletových drevín a zelene, foto: zo súkromného archívu Andreja Vaška
Popri už spomenutých osobnostiach sa na Starom cintoríne stretávame aj s ďalšími menami úzko spätými s dejinami kúpeľného mesta. Patrí medzi ne Dr. Oskar Krammer (1868 – 1923), jeden z trenčianskoteplických kúpeľných lekárov, ktorého pôsobenie sa spája s obdobím rozvoja miestnych kúpeľov. S Trenčianskymi Teplicami bola výrazne spätá aj rodina Zemányi. Ján Zemányi patril k majetnejším osobnostiam svojej doby a s jeho menom boli v kúpeľnom meste spojené tri vily, ktoré stáli pri potoku Teplička. Meno rodiny sa zachovalo aj na dobových pohľadniciach v označení Vily Zemányi. Aj hroby týchto ľudí dnes pripomínajú, aké pestré spektrum osobností bolo v minulosti späté so životom Trenčianskych Teplíc.
Liečebný ústav a vila Dr. Oscara Krammera v Trenčianskych Tepliciach, pohľadnica z roku 1914 zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Vila Zemányi v Trenčianskych Tepliciach, koniec 19. storočia, foto: Max Stern, sklenená fotografická platňa zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Starý cintorín však neuchováva iba príbehy osobností spätých s rozvojom kúpeľov a spoločenským životom mesta. Miesto posledného odpočinku tu našli aj muži z Trenčianskych Teplíc, do ktorých života výrazne zasiahla prvá svetová vojna. Ako občania Rakúsko-Uhorska museli narukovať a odísť na front, odkiaľ sa niektorí vracali domov zdraví, iní ranení či s podlomeným zdravím. Medzi tých, ktorí vojnu prežili a vrátili sa späť do Trenčianskych Teplíc, patrili aj Štefan Kossuth Ančina (1894 – 1979) a Alojz Tichý (1891 – 1980). Obaja prežili ešte veľkú časť 20. storočia a ich hroby sa na Starom cintoríne zachovali dodnes.
Starý cintorín v Trenčianskych Tepliciach má hodnotu, ktorá ďaleko presahuje jeho pôvodnú funkciu miesta posledného odpočinku. Na jednom mieste sa tu stretávajú mená ľudí, ktorí stáli pri rozvoji kúpeľov, podieľali sa na formovaní mesta a zanechali výraznú stopu v jeho dejinách. Ich náhrobky sú dnes hmotným svedectvom tejto minulosti a spolu vytvárajú jedinečnú súčasť historického dedičstva Trenčianskych Teplíc. Aj vďaka práci Andreja Vaška sa na význam mnohých z nich opäť upozorňuje a viacerým dlhé roky zanedbaným hrobom sa postupne vracia dôstojná podoba. Jeho úsilie zároveň ukazuje, aké dôležité je v starostlivosti o toto miesto pokračovať. Starý cintorín si zaslúži, aby bol chránený a zachovaný ako miesto, ktoré aj ďalším generáciám môže rozprávať príbeh ľudí stojacich za podobou a rozvojom Trenčianskych Teplíc.
Význam Andrejovej práce však nespočíva iba v čistení a úprave hrobových miest. Pri svojom bádaní sa mu podarilo objaviť a zdokumentovať aj náhrobky, ktoré už postupne mizli pod úrovňou terénu. Medzi najcennejšie objavy patrí najstarší doposiaľ identifikovaný hrob na Starom cintoríne v Tepliciach. Keď si ho Andrej všimol prvýkrát, hrobové miesto bolo výrazne zarastené a náhrobný kameň sa už z veľkej časti strácal pod úrovňou okolitého terénu. Nápis na jeho povrchu bol navyše takmer nečitateľný. Postupným odkrytím a opakovaným ošetrením sa mu podarilo náhrobok spod nánosov zeminy vyslobodiť a text na ňom obnoviť natoľko, že je dnes opäť čitateľný. Bez jeho zásahu by pritom mohla byť táto informácia v priebehu ďalších rokov nenávratne stratená.
Mimoriadne zaujímavý je aj samotný dátum uvedený na náhrobku. Hrob je približne o pol roka starší než samotný cintorín. Andrej preto predpokladá, že mohol byť na toto miesto premiestnený zo staršieho cintorína, ktorý bol neskôr zrušený. Aj tento prípad ukazuje, že pri práci na starých cintorínoch môže o zachovaní historickej informácie rozhodovať doslova čas. Podobných zásahov a objavov sa Andrejovi počas jeho práce podarilo viac a každý z nich postupne dopĺňa obraz minulosti Trenčianskych Teplíc.
Ukážky práce Andreja Vaška na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach pred a po zásahu Andreja Vaška. Jeho práca neraz odkrýva náhrobky a nápisy, ktoré boli dlhé roky ukryté pod vegetáciou alebo postupne mizli pod úrovňou terénu, foto: zo súkromného archívu Andreja Vaška
Napísala Bc. Lenka Golejová, dokumentačné oddelenie Trenčianske múzeum v Trenčíne.
Zdroje:
VAŠKO, Andrej. Osobný rozhovor s autorom; informácie, fotografická dokumentácia a ďalšie podkladové materiály k starému cintorínu v Trenčianskych Tepliciach, poskytnuté autorom, 2026.
Vlastný výskum autorky: informácie získané rešeršou a vzájomným porovnávaním digitalizovaných historických prameňov, dobovej tlače, kúpeľných ročeniek a ďalších online dostupných dokumentov, vrátane cudzojazyčných prameňov.
ŠÍPOŠ, Ján – ONDREJKOVIČ, Ivan. Trenčianske Teplice. Trenčianske Teplice: MNV Trenčianske Teplice, 1989. 92 s.
GLAMOŠ, Karol (zost.). Trenčianske Teplice v období rokov 1914 – 1918: Prvá svetová vojna – vznik Československa. Trenčianske Teplice: Mesto Trenčianske Teplice, 2018.
