Aby ich mená nezostali zabudnuté

Andrej Vaško odhaľuje príbehy osobností pochovaných na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach

Pri svojej práci v Trenčianskom múzeu sa pravidelne stretávam s bádateľmi, ktorým sprístupňujem historické fotografie z našich zbierok. Takto som sa stretla aj s Andrejom Vaškom z Trenčianskych Teplíc, ktorý ma oslovil pri pátraní po fotografiách významných osobností kúpeľného mesta zachytených regionálnym fotografom Maxom Sternom. Pôvodne odborná komunikácia o historických fotografiách postupne prerástla do rozhovoru o jeho vlastnom bádaní a práci na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach. To, čo mi o svojej činnosti a postupnom odhaľovaní osudov ľudí pochovaných na tomto mieste porozprával, ma zaujalo natoľko, že som sa rozhodla predstaviť jeho prácu aj širšej verejnosti.

Na prvý pohľad sú to len staré, miestami zarastené náhrobky, okolo ktorých dnes mnohí prejdú bez väčšej pozornosti. Za menami vytesanými do kameňa na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach sa však ukrývajú príbehy ľudí, ktorí svojho času výrazne formovali život a podobu kúpeľného mesta. Kúpeľní lekári, významní predstavitelia mesta, vojaci, šľachtici či osobnosti, ktorých mená niesli niekdajšie teplické vily. Ich príbehy dnes postupne odhaľuje iba 23-ročný Andrej Vaško.

Andrej Vaško, ktorý sa venuje výskumu a zachovávaniu historických hrobov na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach, foto: Mesto Trenčianske Teplice, poskytol Andrej Vaško

Študent Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, kde študuje slovenský jazyk a históriu, sa regionálnym dejinám svojho rodného mesta venuje vo voľnom čase. Pracuje s archívnymi prameňmi a historickými fotografiami, vyhľadáva informácie o niekdajších obyvateľoch Trenčianskych Teplíc a postupne skladá ich často zabudnuté životné osudy. Jeho záujem o minulosť mesta ho napokon priviedol aj na Starý cintorín, ktorý bol požehnaný 2. novembra 1825 a v minulom roku tak dovŕšil 200 rokov svojej existencie.

Práve tu si Andrej všimol hrobové miesta označené upozorneniami súvisiacimi s dlhodobo neuhradeným nájmom. Zistil, že takéto hrobové miesta môžu po uplynutí stanovenej doby prejsť do správy mesta a následne byť prenajaté novým nájomcom, pričom v niektorých prípadoch môže dôjsť aj k odstráneniu pôvodného náhrobku. Práve vedomie, že spolu so starým náhrobkom by sa mohla postupne vytratiť aj pamiatka na človeka, ktorý je pod ním pochovaný, ho podnietilo začať sa o tieto miesta intenzívnejšie zaujímať. Mená na starých náhrobkoch začal preverovať a pátrať po životných osudoch ich nositeľov, aby dokázal doložiť, prečo by mali byť niektoré z hrobov zachované.

Andrej Vaško pri čistení jedného zo zanedbaných hrobových miest na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach, foto: Mesto Trenčianske Teplice, poskytol Andrej Vaško

Pri bádaní však nezostalo. Zarastené hroby začal čistiť a postupne z nich odstraňovať mohutné nánosy brečtanu, kríky, náletové dreviny a ďalšie porasty, ktoré mnohé náhrobky celé roky zakrývali. Práve pri tejto práci sa spod vrstiev zelene začali objavovať dovtedy ukryté nápisy a mená pochovaných, ktoré sa následne stali ďalšími stopami v jeho pátraní. Andrej sa venuje aj obnove poškodených krížov a reštaurovaniu nápisov na náhrobkoch, aby zostali čitateľné a zachované aj do budúcnosti. Popri fyzickej starostlivosti o hroby dohľadáva informácie o pochovaných a upozorňuje na ich historický význam. Postupne nadviazal spoluprácu aj s mestom Trenčianske Teplice a jeho cieľom je nielen zachovať tieto hroby, ale predovšetkým vrátiť mená a príbehy ich majiteľov späť do povedomia verejnosti.

Pohľad na fotografie dokumentujúce stav pred a po úprave, foto: zo súkromného archívu Andreja Vaška

Dejiny Starého cintorína sú neoddeliteľne späté s vývojom samotných Trenčianskych Teplíc. Osada, ktorá vyrástla pri liečivých termálnych prameňoch, prešla najmä v priebehu 19. storočia výraznou premenou. Po tom, čo kúpele v roku 1835 získal viedenský finančník Juraj Sina, nasledovala ich modernizácia a ďalší stavebný rozvoj. Koncom 19. storočia postupne pribúdali sanatóriá, hotely, vily, letohrádky a Trenčianske Teplice sa menili na významné kúpeľné a spoločenské centrum. S rozvojom kúpeľov boli spätí lekári, predstavitelia kúpeľnej správy a mesta, podnikatelia i ďalšie osobnosti, ktorých životné osudy sa zapísali do histórie Trenčianskych Teplíc. Mnohí z nich napokon našli miesto svojho posledného odpočinku práve na Starom cintoríne.

Jedným z impulzov, ktoré Andreja priviedli k snahe zachrániť staré náhrobky, bol aj osud hrobu Sebastiana Venturu, jednej z významných osobností dejín trenčianskoteplického kúpeľníctva. Kúpeľní lekári patrili v 19. storočí k váženým predstaviteľom miestnej spoločnosti a Ventura medzi nimi zastával mimoriadne postavenie. V Trenčianskych Tepliciach sa natrvalo usadil v roku 1850, za panstva Juraja Sinu, a stal sa prvým stálym kúpeľným lekárom. Liečivým prameňom a kúpeľom venoval aj svoje odborné práce, ktoré vyšli v niekoľkých vydaniach a pomáhali šíriť dobré meno Trenčianskych Teplíc aj za hranicami Uhorska.

Ventura bol pochovaný na Starom cintoríne, jeho hrob sa však do dnešných dní nezachoval. V priebehu rokov zanikol a jeho miesto bolo pravdepodobne využité na ďalšie pochovávanie. Aj jeho príbeh Andrejovi ukázal, ako ľahko môže spolu so starým náhrobkom zmiznúť posledná viditeľná pripomienka človeka, ktorý bol kedysi významnou súčasťou života mesta.

Podľa Ročenky Uhorského karpatského spolku (Jahrbuch des Ungarischen Karpathen-Vereines) z roku 1895 vieme doložiť, že Sebastian Ventura pôsobil ako lekár v Trenčianskych Tepliciach ešte v tomto období. Spolu s ním ročenka medzi miestnymi lekármi uvádza aj Dr. Rudolfa Galliu a Dr. S. Filipkiewicza, ktorí sú rovnako pochovaní na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach.

Kým Venturov hrob sa do dnešných dní nezachoval, miesto posledného odpočinku jeho lekárskeho kolegu Rudolfa Galliu (1856 – 1944) môžeme na Starom cintoríne nájsť dodnes. Gallia pôsobil v Trenčianskych Tepliciach od roku 1882 a patril k významným predstaviteľom tunajšieho kúpeľného lekárstva. Bol spoluzakladateľom Uhorského balneologického spolku a svoje poznatky o kúpeľoch zúročil aj publikačne. S jeho menom bola spätá aj jedna z trenčianskoteplických víl, ktorú dobové pohľadnice z medzivojnového obdobia označujú ako vilu Dr. Galliu.

Pohľad na hrob Dr. Rudolfa Galliu (1856 – 1944) na Starom cintoríne v Trenčianskych Tepliciach, foto: Lenka Golejová

Kúpeľný lekár Dr. Rudolf Gallia (1856 – 1944) v spoločnosti rehoľnej sestry v Trenčianskych Tepliciach, pohľadnica zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Pohľad na Vilu Dr. Galliu v Trenčianskych Tepliciach, 30. roky 20. storočia, pohľadnica zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Napísala Bc. Lenka Golejová, dokumentačné oddelenie Trenčianske múzeum v Trenčíne.

Zdroje:

VAŠKO, Andrej. Osobný rozhovor s autorom; informácie, fotografická dokumentácia a ďalšie podkladové materiály k starému cintorínu v Trenčianskych Tepliciach, poskytnuté autorom, 2026.

Vlastný výskum autorky: informácie získané rešeršou a vzájomným porovnávaním digitalizovaných historických prameňov, dobovej tlače, kúpeľných ročeniek a ďalších online dostupných dokumentov, vrátane cudzojazyčných prameňov.

ŠÍPOŠ, Ján – ONDREJKOVIČ, Ivan. Trenčianske Teplice. Trenčianske Teplice: MNV Trenčianske Teplice, 1989. 92 s.

GLAMOŠ, Karol (zost.). Trenčianske Teplice v období rokov 1914 – 1918: Prvá svetová vojna – vznik Československa. Trenčianske Teplice: Mesto Trenčianske Teplice, 2018.