AKÉ SYMBOLY SKRÝVAJÚ PORTRÉTNE MAĽBY
V minulosti sa na obrazoch hodnotila najmä forma, resp. umelecké spracovanie. Námety obrazov nehrali veľkú rolu. To v 30. rokoch 20. storočia zmenil nemecký historik umenia Aby Warburg. Ten ovplyvnil veľkú skupinu vtedajších bádateľov, na čele s Erwinom Panofskym, ktorí v námetoch stredovekých a renesančných diel začali odhaľovať skryté významové vrstvy.
Aby sme dnes dokázali tieto symboly nájsť a interpretovať, museli by sme poznať diela, ktoré hrali v minulosti významnú rolu pri utváraní svetonázoru. Medzi ne patria diela klasickej gréckej a rímskej literatúry, napr. Plínius Starší – Naturalis historia, Ovídius – Metamorfózy, ďalšími dôležitými textami boli popri Biblii evanjeliá, žalmy, Zlatá legenda od Jakuba de Voragine, Iconologia od Cesareho Ripu, a mnoho ďalších.
Keďže bežný človek dnes už tieto diela pozná skôr z hodín dejepisu, ako z autopsie, začali na tému symboliky vznikať výkladové slovníky. Mnoho symbolov má korene v antickej mytológii (napr. Asklépiova palica – dnes zaužívaný symbol lekární a zdravotníckych zariadení). V stredoveku malo symbolický významu aj samotné architektonické rozloženie katedrály s presnými orientáciami na svetové strany. Renesančné maľby, či už mytologické alebo náboženské výjavy, sú plné skrytých symbolov (ovocia, kvetov, zvierat, farieb – z ktorých každý má svoj význam). (viď obr.)
obr.: Vittore Carpaccio – Mladý rytier v krajine, okolo 1505, spravuje: Museo Nacional Thyssen-Bornemisza, Madrid
Prostredníctvom týchto symbolov sa nám odkrývajú významy a príbehy, ktoré statická maľba nedokázala zachytiť. Dodnes nás rôzne symboly navigujú po cestách, označujú dôležité budovy, náboženskú a etnickú príslušnosť atď (symbol ryby na aute označuje kresťanov). Mnoho symbolov dokážeme rozlúštiť intuitívne, iné sa spájajú s mentalitou daného obdobia, spoločenskými a náboženskými konvenciami a normami. Pomocou rôznych lexikónov a slovníkov symbolov ich vieme interpretovať.
Charakteristika portrétu
Od portrétov sa očakáva, že poskytnú jednak podobu a tiež určitým spôsobom odhalia charakter a osobnosť spodobenej osoby, jej spoločenské postavenie alebo verejnú funkciu. Vďaka symbolom vieme aj stáročia neskôr čo to zistiť o osobe zachytenej na portréte.
Niekedy však predmety, ktoré chceme symbolicky interpretovať, sú len luxusným tovarom, ktorý mal dokladovať status a postavenie portrétovaného, prípadne zručnosť a predstavivosť maliara. (viď obr.)
obr.: Gabriël Metsu – Portrét Lucie Wijbrants, 1667, spravuje Minneapolis Institute of Art
Ženský portrét
Za ideálnu ženu sa počas dlhých storočí považovala zbožná, cnostná a pracovitá žena, ktorá bola pokornou a poslušnou družkou manžela, nebolo na škodu ak bola majetná. Kým v stredoveku bola ženským ideálom svätica žijúca panenským životom, renesančná žena už mohla mať vzor aj v antických hrdinkách.
Očakávania voči ženám sa menili v závislosti od jej stavu, spoločenského postavenia, ale aj od politickej situácie. V novoveku už ženy začali v neprítomnosti manžela preberať povinnosti pri vedení a spravovaní majetku a podobne.
V prípade portrétu sa vždy autor snažil poukázať na tú ktorú význačnú vlastnosť. Ak žena spravovala majetok, bola vzdelaná a vedela písať mohli sa na portréte objaviť predmety, ktoré na tieto činnosti odkazujú – napr. listina, kniha, brko, kalamár a ďalšie.
Dôležitým aspektom na ženskom aj mužskom portréte boli aj šperky a oblečenie, ktoré dokladovali postavenie a bohatstvo rodu.
Pekným príkladom je Portrét Žofie Bošňiakovej, kde na jej zbožnosť odkazujú modlitebná kniha a ruženec, ktoré drží v ruke. Prst má založený v knihe, akoby ju iba narýchlo zavrela, kým bude zvečnená na portréte. Drobným detailom je aj náušnica v tvare kríža. Oblečenie je jednoduché aj napriek Žofiinmu postaveniu, čo tiež vypovedá o jej povahe.
obr.: Nezn. autor - Portrét Žofie Bošňákovej, 18. stor., spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Dôležitým poslaním ženy bolo vždy aj materstvo. Občas sa mená detí písali na obraz, niekedy autor zvolil inú cestu. Na portréte má napríklad Anna Mária Stančičová v ruke halúzku s listami, na ktorých sú napísané mená detí. Na jednom lístku je kríž, označujúci mŕtve dieťa.
obr.: Ján Gottlieb Kramer – Anna Mária Stančičová, rodená barónka Hellenbach ako 35-ročná, 1740, spravuje: SNG
Kľúče symbolizovali dôležitosť postavenia manželky. Zväzok kľúčov domáca pani bežne nosievala zavesený na opasku. Dostala ho obvykle pri príchode do nového domova od svokry, čím získala prístup do všetkých truhlíc a skríň. (viď obr.)
obr.: Nezn. autor: Róza Rebeka Schrattenbach, manželka Františka Nádašdyho, 1715, spravuje: Maďarské národné múzeum
Na portréte Rózy Rebeky Schrattenbach môžeme vidieť kľúče spolu s ďalšími predmetmi položené na stole.
Mužský portrét
Mužský ideál bol veľmi úzko spätý s politickou situáciou. Napríklad počas osmanských vojen bol ideálom šľachtica bojovník a vlastenec. Na portrétoch sú šľachtici zobrazení s mečom a palcátom v ruke, prípadne môžeme nájsť na stole položenú helmu, mapu, alebo iný odkaz na vojenskú angažovanosť.
Keďže viera bola silnou súčasťou vtedajšieho života, obrana vlasti pred turkami sa chápala aj ako obrana kresťanstva pred pohanmi. Mnoho barónskych titulov udelených v 16. storočí bolo práve za vojenské zásluhy.
obr: Nezn. autor - Portrét Gašpara Ilešháziho, 1. tretina 17. stor., spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Palcát bola úderná ručná zbraň, ktorá sa používala do 17. storočia. Bol znakom moci, alebo vojenskej hodnosti, plnil funkciu tzv. „železného dopisu“, ktorý držiteľovi zaručoval voľný priechod a nedotknuteľnosť.
obr.: Nezn. autor – Ladislav Esterházi, 17. stor., spravuje: Magyar Nemzeti Múzeum, Budapešť
Ladislav Esterházi bol účastný v bitke pri Vozokanoch, kde boli turecké vojská porazené. Na portréte je zachytený s hlavou Turka pri nohách, výjav z bitky je viditeľný v pozadí.
V druhej polovici 17. storočia s koncom protitureckých bojov tento ideál stráca na atraktívnosti. Vojenstvo si aj naďalej zachovávalo prestíž, avšak hlavnou mužskou doménou sa stala politika. Nebola to ako pri vojenčine „práca na plný úväzok“, pretože zasadnutia snemu sa nekonali často, napr. v 17. storočí zasadal snem iba dvakrát. Šľachtici sa teda zdržiavali striedavo na dvore a na svojich majetkoch. Venovali sa správe majetkov, ktoré boli častokrát roztrúsené po celej krajine, často teda cestovali tieto majetky kontrolovať. Iniciovali prestavby svojich sídel, ale aj stavby pre verejné blaho, ako napríklad knižnice, kostoly, kaplnky, školy, a iné. Na mecénsku činnosť sa kládol veľký dôraz, preto mnoho šľachticov podporovalo rôznych učencov, prípadne vydanie kníh. Niekedy tieto konkrétne knihy alebo stavby vybudované s ich podporou nájdeme aj na ich portrétoch.
Na mužských aj ženských portrétoch je častý aj vysvetľujúci nápis, ktorý dokáže obsiahnuť viac zo života portrétovaného.
Symbolika predmetov
HODINY
Presýpacie hodiny majú človeku pripomínať, aby si neskracoval čas vymedzený na zemi výstrednosťami.
Symbolizujú neustály odpočet pozemského času, akési Memento Mori. Memento mori je latinské príslovie, ktoré znamená Pamätaj, že zomrieš. Používalo sa aj vo variante Memento mortis - Pamätaj na smrť. Bolo inšpiráciou pre mnohé umelecké diela, ktoré mali divákovi pripomínať jeho smrteľnosť.
obr.: Hans Baldung Grien: Tri veky ženy a smrť, 1510, spravuje: Kunsthistorisches museum, Viedeň
obr.: Ján Gottlieb Kramer – Barbora Berzeviczyová, rodená Horvát-Stančičová ako 23 ročná, 1759, spravuje: SNG
obr.: Nezn. autor - Portrét Františka Ilešháziho, okolo 1660, spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
KNIHA
Kniha je symbol učenosti a spisovateľstva. Ak je portrétovaný autorom knihy, často v ruke drží brko. Niekedy je čitateľný názov knihy, prípadne sa v nej dá prečítať citát.
obr.: Nezn. autor - Portrét mladej šľachtičnej, okolo 1750, spravuje: Galéria mesta Bratislavy
obr.: Ján Gottlieb Kramer – Portrét Antona Zmeškala, 1751-1771, spravuje: Oravská galéria
CITRÓN a POMARANČ
Citrón symbolizuje vernosť v láske. Pomarančové kvety boli symbolom cudnosti a čistoty, často sa vyšívali na svadobné šaty.
obr.: Ján Gottlieb Kramer - Johanna Zuzana Horvát Stančičová ako 7-ročná, okolo 1750, spravuje: SNG
obr. (detail): Ján Gašpar Hoffstädter - Portrét Alžbety Ilešháziovej, rodenej Balašovej, 1693, spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
obr.: Umelec z okruhu Edwarda Bowera - Portrét dámy s citrónom, 1640, ponúkané na: Titan fine art
Na Portréte dámy s citrónom môžeme na základe ďalších atribútov, ako sú čierne vdovské šaty a väčšia (mužská) obrúčka na zlatom náramku interpretovať posolstvo lásky a vernosti až za hrob.
KVETY
Kvety sú symbol krásy a mladosti. Rezané kvety dlho nevydržia, preto sa zvyknú interpretovať aj ako alúzia na krátke trvanie – aj krása raz pominie. Kvety rastúce vo voľnej prírode sú naopak symbolom životnej sily, konca zimy a víťazstva života nad smrťou.
Ruža je symbolom lásky. Klinček symbolizuje manželské zasľúbenie, resp. záloh lásky.
obr.: Ján Gottlieb Kramer – Johana Zuzana Horvát Stančičová, okolo 1750, spravuje: Slovenská národná galéria
obr.: Portrét Evy Ilešháziovej, rod. Séčiovej, okolo 1640, spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Na portréte drží Eva Ilešháziová v pravej ruke červený klinček, symbol manželskej lásky.
obr.: Nezn. autor - Plukovník Ladislav Szent-Istványi, snúbenec Barbory Horvát Stančičovej, pol. 18. stor., spravuje: SNG
obr.: Ephraim Hochhauser - Anna Zmeškalová-Meerwaldtová, 1744, spravuje: Oravská galéria
obr.: Nezn. autor – Život a smrť, 18. storočie
Na obraze symbolizujú život práve kvety, smrť je reprezentovaná kostrou, ktorá drží kosu. Symbolom smrti je aj zatvorená kniha a zlomená sviečka.
obr.: P. M. Bohúň – Podobizeň fyzikusa Jozefa Hammerschmiedta,1867, spravuje: Liptovská galéria P. M. Bohúňa
Na portrét J. Hammerschmiedta sú kvety rozložené na stole. Pri bližšom pohľade zistíme že sa jedná o liečivé rastliny a tie poukazujú na povolanie portrétovaného. Nájdeme tam napríklad nátržník husí, púpavu, jahodové listy a záružlie močiarne. Záružlie močiarne sa dnes už ako liečivá rastlina bežne nevyužíva, v minulosti sa však používalo ako preháňadlo a močopudný prostriedok.
ROZMARÍN
Vyskytuje sa najmä na posmrtných portrétoch. Ako vždyzelená rastlina sa spája s nesmrteľnosťou, resp. pokračovaním života aj po smrti. Používal sa pri pohrebných rituáloch - jeho vôňa vraj prinavracia spomienky, symbolicky sa teda vysádzal na hroby vo viere že spomienky na zosnulého zostanú navždy v pamäti živých.
obr.: Pohrebná zástava Ernesta Botha zu Eulenburg, 17. storočie, spravuje: Múzeum Wojciecha Kętrzyńského, Kętrzyn
Jedna z mála dochovaných pohrebných zástav dieťaťa zachytáva asi štvorročného kľačiaceho Ernesta, ktorý v zopnutých rukách drží rozmarínovú vetvičku.
obr.: Nezn. autor - Posmrtný portrét Baltazára Horváta Stančiča, 1678, spravuje: Slovenská národná galéria
obr.: Nezn. autor - Posmrtný portrét dieťaťa z rodiny Dobai, po 1737, spravuje: Galéria mesta Bratislavy
SLNEČNICA
Slnečnica je symbolom oddanosti a vernosti.
obr.: Anthony Van Dyck: Autoportrét so slnečnicou, 1632, v zbierke Eaton hall, Anglicko
Van Dyck prišiel do Londýna v roku 1630, kde pôsobil ako dvorný maliar kráľa Karola I. Autoportrét so slnečnicou namaľoval ako prejav vďaky a oddanosti kráľovi. Reťaz, ktorú drží v ruke mu bola darovaná samotným kráľom. Takéto zlaté reťaze dostávali význačné osobnosti od kráľa a nosili sa pri špeciálnych príležitostiach ako reprezentácia kráľovej priazne a postavenia na dvore. Dielo Van Dyck vytvoril na vrchole kariéry, kedy sídlil priamo na dvore kráľa. V geste ruky držiacej reťaz, ale aj poukázaním na slnečnicu V. Dyck jasne vyjadril svoju vernosť a oddanosť kráľovi.
JAZMÍN
Jazmín je vďaka svojej bielej farbe symbolom nevinnosti a čistoty, tiež grácie a elegancie. V náboženskej symbolike je symbolom Panny Márie.
obr.: Cornelis Schut III. – Portrét španielskej šľachtičnej, 1682, predané v Christie´s
PERLA
Perla má v rôznych rovinách rôzne významy. Šnúra perál je symbolom pozemskej Venuše, resp. krásnej ženy.
obr.: Hans Ulrich Schellenberg – Portrét dámy s perlami, 1745
Najmä v renesancii boli perly symbol čistoty a panenskosti. Do „módy“ ich zaviedla anglická kráľovná Alžbeta I., ktorá nimi poukazovala na svoju panenskosť. Na portréte v ruke drží aj jazmínové kvety, ktoré dopĺňajú symboliku čistoty a panenskosti.
PRAMEŇ – FONTÁNA S TEČÚCOU VODOU
Symbol mladosti, vitality a čistoty. Vyskytuje sa najmä na portrétoch detí, prípadne mladých
žien.
obr.: Andreas Moller - Terézia Traun von Abensberg ako snúbenica Jozefa Ilešháziho, 1729, spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
obr.: Ján Gašpar Hoffstädter - Portrét Alžbety Ilešháziovej, rodenej Balašovej, 1693, spravuje:Trenčianske múzeum v Trenčíne
PES
Často sa vyskytuje na portrétoch, symbolizuje oddanosť a vernosť. Najsilnejší význam má na spoločnom manželskom portréte.
obr.: Nezn. autor - Mária Ilešháziová, rodená Forgáčová, okolo 1660, spravuje: Trenčianske múzeum v Trenčíne
obr.: Nezn.autor - Katarína Tekéliová, manželka Františka Esterháziho, okolo 1700, Spravuje: Magyar Nemzeti Múzeum
obr.: Nezn. autor - Kristína Ňáriová, manželka Mikuláša Esterháziho, 17. stor.Spravuje: Magyar Nemezeti Múzeum
obr.: Jan Van Eyck – Portrét manželov Arnolfiniovcov, 1434, spravuje: Národná galéria, Londýn
PAPAGÁJ
Papagáj je symbolom vnútorného rozjímania. Vďaka tomu, že papagáj dokáže napodobňovať ľudskú reč, považoval sa za výnimočné zviera.
V náboženskej symbolike je atribútom Panny Márie. Konrát z Wurzburgu tvrdil, že perie papagája nepremočí dážď, preto je symbolom Panny Márie nepoškvrnenej dedičným hriechom.
obr.: Ján Gottlieb Kramer – Marek Horvát-Stančič ako šesťročný, okolo 1750, spravuje: SNG
obr.: Pieter de Hooch – Pár s papagájom, 1668, spravuje Wallraf Richartz Museum, Kolín nad Rýnom
V severnej Európe sa v 15.-17. stor. papagáj často vyskytoval ako symbol nevesty – resp. symbol čistoty a nevinnosti na novomanželských portrétoch.
Príbeh rozpovedaný prostredníctvom symbolov:
obr.: Lorenzo Lotto – Manželský portrét Niccola Bonghi a jeho manželky, 1525, spravuje: Ermitáž, Petrohrad
Príbeh manželstva
Uprostred obrazu je spiaca veverička. V minulosti sa mužskému partnerovi veveričky pripisovali negatívne vlastnosti, vzhľadom k jeho správaniu pred príchodom zimy. Po nazhromaždení jedla sa uloží do hniezda a zimu prespí. O svoju partnerku sa nezaujíma a nechá ju nech si pred zimou poradí sama. Muž na portréte na veveričku ukazuje prstom, v druhej ruke drží papier s textom na ktorom je latinský nápis „HOMMO NUNQVAM“. Text poukazuje na to, že človek, resp. muž by sa takto nemal nikdy zachovať. Dáva tým najavo, že o svoju manželku sa postará. Tá v jednej ruke drží psa, druhou sa opiera o manžela. Vieme že pes je symbolom vernosti, preto teda môžeme z obrazu odvodiť akýsi manželský dialóg, kde muž sľubuje ochranu a zaopatrenie, a žena vernosť.
text: Mgr. Veronika Ďurejová, Trenčianske múzeum v Trenčíne
zdroje:
BECKER, Udo. 2007. Slovník symbolů. Praha : Nakladateství Portál. 354 s. ISBN 8073672843
BIEDERMANN, Hans. 1992. Lexikón symbolov. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor. 373 s. ISBN 80-215-0217-7
FIORE, Julia. 2019. The secret language of jewelry in women´s portraits. Dostupné na: https://www.artsy.net/article/artsy-editorial-secret-language-jewelry-womens-portraits
HALL, James. 1991. Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha : Mladá fronta. 517 s. ISBN 80-204-0205-5
IMPELLUSO, Lucia. 2004. Nature and Its Symbols. Los Angeles : The J. Paul Getty Museum. 382 s. ISBN 978-0-89236-772-6
LENGYELOVÁ, Tünde. 2016. Život na šľachtickom dvore. Bratislava : Slovart. 247 s. ISBN 978-80-556-1287-4
ROYT, Jan – ŠEDINOVÁ, Hana. 2001. Slovník symbolů. Praha : Mladá fronta. 208 s. ISBN 8020407405
