Ateliér ako svedok doby: život a dielo Maxa Sterna

Trenčín: pohľad na hlavné námestie okolo roku 1896

(Fotograf: Max Stern, sklenená fotografická platňa)

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal kultúrnym centrom Považia, čo vytvorilo ideálne podmienky pre rozvoj fotografie. V tomto období sa stal známym Max Stern, narodený v roku 1836 v Drietome. Najskôr pracoval u otca, ktorý obchodoval so sklom, no čoskoro sa začal venovať fotografii a vďaka remeselným skúsenostiam sa stal jedným z najvýznamnejších fotografov Trenčianskej župy. V 60. rokoch 19. storočia sa presťahoval do Trenčína a už okolo roku 1864 si otvoril na Váhovej ulici (dnes Palackého ulica) svoj prvý ateliér. Tu vznikali jeho najstaršie vizitkové fotografie, ktorých kvalitu však obmedzovalo slabé osvetlenie prízemných priestorov. Aby tieto nedostatky odstránil, v roku 1879 prestaval dvorovú časť domu a vybudoval ateliér s čiastočne presklenou strechou.

Neskôr si obľúbil kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice, kde po kúpe vily Edit v roku 1871 zriadil ďalší významný ateliér. Nachádzal sa vedľa známej vily Bartl. S narastajúcim počtom kúpeľných hostí sa zvyšoval aj dopyt po jeho fotografiách, ktoré si návštevníci radi odnášali ako suvenír. Fotografoval nielen prominentov, ale aj bežných obyvateľov, čo z jeho zbierky robí sociálny prierez obyvateľstva z konca 19. storočia. V jeho ateliéri sa vystriedali mnohí, ktorí zohrali dôležitú úlohu v rozvoji kúpeľov – napríklad riaditeľ Fridolín Krepler, ktorý nastúpil do funkcie v roku 1890, či lekári Štefan Filipkiewicz, Oskar Krammer a Rudolf Gallia. V roku 1879 navštívil Sternov ateliér aj maďarský spisovateľ Móric Jókai, ktorý jeho fotografie označil za najlepšie, aké mu doteraz vytvorili.

Trenčianske Teplice: pohľad na vilu Bartl, v popredí ateliér Maxa Sterna, rok 1894

(fotograf: Max Stern, sklenená fotografická platňa)

Dobová fotografia: rodina trenčianskeho advokáta Dr. Heinricha Frankla, 80. roky 19. storočia

(fotograf: Max Stern, kabinetná ateliérová fotografia)

Koncom 19. storočia sa Max Stern, jediný profesionálny župný fotograf, venoval okrem ateliéru aj fotografovaniu v exteriéri, kde sa jeho technické zručnosti naplno prejavili pri práci s prirodzeným svetlom a pri prispôsobovaní fotoaparátu rôznym podmienkam. Jeho zbierka sklenených platní zachytáva architektúru kúpeľov, promenády, pavilóny, hotely aj spoločenský život a poskytuje historikom cenný pohľad na vývoj kúpeľného mesta pred modernizačnými prestavbami 20. storočia.

Trenčín: zo série stavby Považskej železnice v roku 1883, stavba mostu cez Váh v Trenčíne

(Fotograf: Max Stern, dobová fotografia na tvrdom kartóne)

Medzi ďalšie Sternove významné úspechy patrila aj jeho účasť na fotografickej výstave v Budapešti v roku 1890, odkiaľ si odniesol striebornú medailu a dokonca zaujal samotného panovníka. V nasledujúcom desaťročí dosiahol jeden z vrcholov svojej kariéry, fotografoval členov panovníckeho rodu, za čo ho cisár František Jozef poctil titulom cisársko-kráľovského dvorného fotografa s doživotným užívaním. Práve tieto ocenenia a medaily napokon zdobia zadné strany jeho kabinetných fotografií, ktorých grafickú úpravu vytvárala renomovaná viedenská litografická dielňa Bernharda Wachtla.

Zadná strana kabinetnej fotografie s vyznamenaniami a medailami, ktoré získal ateliér Maxa Sterna

Na začiatku 90. rokov pokračoval Stern v dokumentovaní Trenčína a Trenčianskych Teplíc spolu so svojím synom Jozefom, ktorý sa stal jeho spoločníkom (Stern & syn). Koncom 19. storočia firma rozšírila pôsobenie o ateliéry v Piešťanoch a v Nitre. Max Stern zomrel v roku 1901 v kúpeľoch, kde trávil veľkú časť svojho života aj práce. Zomrel, obrazne aj doslova, pri tom, čo miloval. V jeho tvorbe pokračoval syn Jozef, absolvent umeleckej akadémie v Paríži. V roku 1912 si Jozef Stern zmenil priezvisko na Selle, no meno otcovej firmy používal až do roku 1941.

Jeho práca bola presná, trpezlivá a miestami až detektívna. Osvetlenie nevyčarovala žiadna moderná technika, len Sternova skúsenosť. Jeho albumínové fotografie, vizitkové portréty, kabinetné fotografie či sklenené fotografické platne dnes tvoria významnú súčasť zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Postupne prešli digitalizáciou a pracovníci múzea neustále pracujú na zlepšení podmienok ich uchovávania. Niektoré kusy sú momentálne v procese reštaurovania, vďaka ktorému sa im vráti ich pôvodná estetická hodnota a kvalita zachytených detailov. Tento materiál nám dnes umožňuje nielen uchovať minulosť, ale aj porovnávať historický stav s tým súčasným.

Text: Bc. Lenka Golejová, Dokumentačné oddelenie Trenčianskeho múzea v Trenčíne