BITKA PRI MOHÁČI

Zobrazenie bitky pri Moháči v kronike Ehrenspiegel des Hauses Österreich z roku 1555, zhotovenie pre Johanna Jakoba Fuggera.

Zdroj: wikimedia.org

 29. augusta 2026 si pripomíname 500. výročie bitky pri Moháči, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila ďalší vývoj Uhorska i celej strednej Európy. Bitka pri Moháči, najväčšia a rozhodujúca stredoveká bitka medzi vojskom osmanského sultána Sulejmana I. (Nádherného) a kresťanským vojskom uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, sa odohrala 29. augusta 1526. Jej následky pocítila celá stredná Európa a vo svojich politických dôsledkoch predstavuje významný medzník, ktorý uzatvára jednu z dôležitých etáp vývoja Uhorského kráľovstva.

Vojská pri bitke pri Moháči

Kresťanské vojsko, vedené kaločským arcibiskupom Pavlom Tomorim, malo približne 25 000 mužov. Okrem uhorských oddielov ho tvorili aj menšie kontingenty českých, moravských, poľských a sliezskych žoldnierov. Proti nim stálo početne výrazne silnejšie osmanské vojsko sultána Sulejmana I., ktoré malo približne 60 000 až 70 000 mužov.

Situáciu uhorského vojska navyše oslabila skutočnosť, že k Moháču nestihli včas doraziť ďalšie posily. Uhorský vojenský zbor Jána Zápoľského, ktorý mal približne 10 000 mužov, čakal pri Segedíne a do bitky nezasiahol. Chýbali tiež ozbrojené sily z Chorvátska pod vedením Krištofa Frankopana. Kresťanské vojsko tak vstupovalo do rozhodujúceho stretnutia v početnej nevýhode, čo spolu s ďalšími okolnosťami významne prispelo k jeho tragickej porážke.

Samotná bitka trvala približne hodinu a pol. Zahynulo v nej 28 veľmožov, 7 prelátov (obidvaja arcibiskupi a 5 biskupov) a okolo 15 000 mužov (10 000 pešiakov, asi 4 000 jazdcov, celá obsluha diel). Tesne po bitke zomrel na úteku aj kráľ  Ľudovít II., utopil sa v rozvodnenej riečke Csele, prítoku Dunaja. Z jej priebehu podal podrobnú správu priamy účastník Štefan Brodarič a slovenský preklad latinského opisu predstavuje azda najdôležitejší prameň pre dôkladnejšie oboznámenie sa s priebehom boja a tým, čo mu predchádzalo a čo po ňom nasledovalo. Správa o likvidácii takmer celej politickej elity a väčšej časti uhorských ozbrojených síl dorazila do Budína o polnoci 30. augusta 1526, čiže za 30 hodín.

Uhorský a český kráľ Ľudovít II. Jagelovský

Zdroj: wikimedia.org.

Bitka pri Moháči bola iba prvým krvavým dejstvom drámy, ktorá mala katastrofálne pokračovanie. Hoci sa odohrala mimo hraníc dnešného Slovenska, v zásadnej miere ovplyvnila ďalší vývoj na našom území. Otvorila cestu osmanským nájazdníkom aj do slovenských oblastí a v podstatnej miere poznačila vývoj našich dejín. Už po víťazstve pri Moháči sultán Sulejman, nenarážajúc na významnejší odpor, postúpil pozdĺž Dunaja k Budínu, kde pobudol dva týždne. Vyraboval kostoly a pred odchodom zapálil mesto. Zanechal posádky v pevnostiach na juhovýchodnej hranici. Počas jeho pobytu v Budíne turecké oddiely ľahkého jazdectva pustošili okolie mesta a niektoré z nich sa dostali až k rieke Ipeľ. To vyvolalo zdesenie aj v stredoslovenských banských mestách. Turci sa však tentoraz ešte stiahli. Časť vojsk odišla na zimné ubytovanie, časť sa zúčastnila na potlačení nepokojov, ktoré vypukli v Malej Ázii. Nebezpečenstvo ďalších vojenských zásahov sa však stalo akútnym. V nemalej miere k tomu prispela i nejednotnosť a rozbíjačská politika uhorských magnátov a šľachty, ako aj vnútorné boje o moc. 

Porážka uhorského vojska a smrť mladého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského mali ďalekosiahle politické a vojenské dôsledky. V nasledujúcich desaťročiach sa Uhorsko dostalo do zápasu o kráľovský trón a zároveň čelilo ďalšej osmanskej expanzii. Po obsadení Budína Osmanmi v roku 1541 sa územie bývalého Uhorského kráľovstva postupne rozdelilo na tri časti. Centrálna časť krajiny sa dostala pod osmanskú nadvládu, západné a severné územia, známe ako Kráľovské Uhorsko, ovládali Habsburgovci a na východe sa sformovalo Sedmohradské kniežatstvo.

Sultán Sulejman I. sprevádzaný osmanským vojakom, litografia od Jana Swarta van Groningena z roku 1526.

Zdroj: wikimedia.org

Autor príspevku: Mgr. Kristína Danková, PhD., historik, Trenčianke múzeum v Trenčíne

Zdroj:

BADA, Michal. Slovenské dejiny II. 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum. 2017, 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9.

DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. Bratislava : Perfekt. 2017, 787 s. ISBN 978-80-8046-864-4.

GRÓFOVÁ, M. (ed.) a kol. Bitka pri Moháči – historický medzník v dejinách strednej Európy. Bratislava : VEDA. 2016, 308 s. ISBN 978-80-224-1579-8.