Čo sa pre vtáky mení s príchodom zimy a ako ich správne a zodpovedne prikrmovať
Zimné obdobie predstavuje pre vtáctvo v našich zemepisných šírkach najkritickejšiu fázu roka. S príchodom chladných mesiacov sa dramaticky menia podmienky v prírode. Klesajúce vonkajšie teploty, snehová pokrývka, zamrznutá pôda a výrazné skracovanie denného svetla spôsobujú zvýšené nároky na termoreguláciu a energetický výdaj vtákov. Kým sťahovavé druhy pred týmito nepriaznivými podmienkami unikajú migráciou do teplejších oblastí, stále druhy, ktoré u nás zimujú, musia zvládnuť náročné podmienky prostredia a nedostatok prirodzenej potravy.
Vtáky majú v porovnaní s cicavcami vyššiu telesnú teplotu (bežne okolo 40 až 42 °C) a extrémne rýchly metabolizmus. Na udržanie tejto teploty počas mrazivých dní a najmä dlhých zimných nocí potrebujú obrovský prísun energie. Drobné spevavce, ako sú napríklad sýkorky, dokážu počas mrazivej noci spáliť až desať percent svojej telesnej hmotnosti. Deň je pritom v zime veľmi krátky, čo znamená, že na získanie dostatočného množstva energetických zásob majú len niekoľko hodín.
Semenožravé a plodožravé druhy sú na tieto podmienky evolučne prispôsobené. Počas jesene a zimy vyhľadávajú plody drevín a semená bylín bohaté na tuky, oleje a cukry. Z týchto živín si v tele vytvárajú podkožné tukové zásoby, ktoré slúžia nielen ako pohotový zdroj energie na noc, ale aj ako dôležitá tepelná izolácia.
Keď sa v určitej oblasti prirodzené zdroje potravy vyčerpajú, vtáky sa začínajú po krajine potulovať, vtedy hovoríme o tzv. zimnej potulke. Pri tomto hľadaní potravy sa jednotlivé vtáky často združujú do menších či väčších zmiešaných kŕdlikov. Takéto združovanie prináša hneď dve zásadné výhody – efektívnejšie vyhľadávanie potravy (viac jedincov preskúma väčšie územie za kratší čas) a vyššiu bezpečnosť pred predátormi (v kŕdli vždy niekto stráži okolie, čo ostatným umožňuje venovať viac času samotnému kŕmeniu). Počas týchto zimných potuliek sa vtáky čoraz častejšie sťahujú z lesov a polí do intravilánov obcí a miest. Ľudské sídla im ponúkajú nielen miernejšiu mikroklímu, ale predovšetkým ľahko dostupnú potravu na vtáčích kŕmidlách.

Sýkorka veľká (Parus major) odchytená na kŕmidle, 14.10.2025, Trenčiansky hra (Foto: M.Dolinský)
Význam prikrmovania a jeho základné pravidlá
Prikrmovanie vtákov v zimnom období je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako im pomôcť prekonať energeticky najnáročnejšie obdobie roka. Okrem priamej pomoci prírode plní kŕmidlo aj významnú environmentálno-výchovnú funkciu. Umožňuje nám pozorovať správanie jednotlivých druhov z bezprostrednej blízkosti, učiť sa ich rozoznávať a lepšie pochopiť ich ekologické nároky.
Aby však naša pomoc bola skutočne prínosná, je nevyhnutné dodržiavať niekoľko základných ornitologických zásad!
1. Bezpečné umiestnenie kŕmidla:
Kŕmidlo by malo byť umiestnené na prehľadnom mieste v dostatočnej výške a v primeranej vzdialenosti od hustých kríkov či múrikov. Vtáky tak získajú dobrý rozhľad do okolia a dokážu včas spozorovať blížiaceho sa predátora. V záhradách a parkoch sú najčastejšími lovcami domáce mačky, z vtáčích predátorov je to najmä jastrab krahulec. Zároveň je dobré mať v blízkosti kŕmidla (vo vzdialenosti niekoľkých metrov) strom alebo ker, kam sa vtáky môžu v prípade ohrozenia ukryť, no odkiaľ na ne mačka nedoskočí. Dôležité je tiež neumiestňovať kŕmidlo tesne k veľkým skleneným plochám, aby nedochádzalo k smrteľným nárazom vtákov.
2. Ochrana krmiva pred vlhkosťou:
Kŕmidlo musí byť skonštruované tak, aby potrava zostala za každých okolností suchá. Kŕmidlo by preto malo mať dostatočne presahujúcu striešku, ktorá ochráni nasypané semená pred dažďom alebo snehom. Zvlhnuté krmivo začína veľmi rýchlo plesnivieť. Konzumácia plesnivých semien vedie u vtákov k tráviacim ťažkostiam, otravám mykotoxínmi a v konečnom dôsledku môže viesť až k úhynu.
3. Dôsledná hygiena a prevencia chorôb
Kŕmidlo je miestom, kde sa na malom priestore stretáva veľké množstvo jedincov rôznych druhov. Ak sa v kŕmidle hromadí vtáčí trus spolu so zvyškami potravy, vzniká
ideálne prostredie pre prenos nebezpečných infekčných ochorení, ako sú trichomonóza, či salmonelóza. Kŕmidlo je preto potrebné pravidelne čistiť od šupiek a trusu a minimálne raz za dva až tri týždne ho dôkladne vydezinfikovať. V prípade, že v okolí kŕmidla spozorujete našuchorené, malátne alebo uhynuté vtáky, je nutné prikrmovanie okamžite prerušiť aspoň na dva týždne a kŕmidlo vydezinfikovať.
4. Kvalitné krmivo namiesto kuchynských zvyškov
Zásadným pravidlom je nikdy nedávať vtákom zvyšky ľudskej stravy. Pečivo (suchý chlieb, rožky, vianočka), cestoviny či zvyšky koláčov do kŕmidla nepatria. Tieto potraviny neobsahujú pre vtáky potrebné živiny, v tráviacom trakte kysnú a môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Absolútne nevhodné sú pre vtáky aj solené, korenené, údené alebo pražené potraviny.

Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus) odchytená na kŕmidle, 24.11.2024, Trenčín – Centrum (Foto: M.Dolinský)
Čím správne naplniť vtáčie kŕmidlo?
Základným a najuniverzálnejším krmivom, ktoré priláka najširšie spektrum druhov, sú slnečnicové semená. Na slnečnici si pochutia sýkorky, brhlíky, stehlíky, glezgy aj vrabce.
Kŕmnu zmes však môžeme obohatiť pridaním ďalších energeticky bohatých zložiek –
Olejnaté semená a orechy: Lúpané vlašské a lieskové orechy, nesolené a nepražené arašidy, tekvicové semená, konopné semienko, ľan či mak.
Obilniny: Ovsené vločky, proso, pšenica, jačmeň alebo drvená kukurica (ocenia ich najmä vrabce, strnádky, či hrdličky).
Živočíšne tuky: Lojové gule alebo čistý hovädzí loj zavesený na konári v blízkosti kŕmidla sú neoceniteľným zdrojom energie pre sýkorky, ďatle, brhlíky. Pri kúpe lojových gulí je však dôležité dať pozor na plastové sieťky v ktorých sú balené, do ktorých sa vtákom môžu zachytiť pazúriky. Vhodnejšie je preto použitie špeciálnych zásobníkov na lojové gule.
Ovocie: Rozkrojené jablká alebo hrušky položené na zemi pod kŕmidlom či napichnuté na konáre prilákajú najmä drozdy čierne, či drozdy čvikotavé

slnečnicové semená (Foto: M.Dolinský)
Kto k nám priletí na návštevu?
Druhové zloženie návštevníkov kŕmidla nie je náhodné a závisí od viacerých ekologických faktorov. Rozhodujúca je predovšetkým lokalita a okolitý biotop. Na kŕmidle v husto zastavanom centre mesta budeme najčastejšie pozorovať synantropné druhy, ako sú vrabec domový (Passer domesticus), sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus), drozd čierny (Turdus merula) či hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto). Naopak, ak sa záhrada s kŕmidlom nachádza na okraji dediny, v blízkosti lesa, parku alebo vodného toku, druhové spektrum býva pestrejšie. Zavítať k nám môžu: glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes), hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), stehlík čížavý (Carduelis spinus), brhlík lesný (Sitta europaea), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), ale aj rôzne druhy ďatľov. Čím pestrejšiu a kvalitnejšiu potravu vtákom ponúkneme a čím bezpečnejšie prostredie im vytvoríme, tým bohatšie druhové spektrum budeme môcť na našom kŕmidle pozorovať.

Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes), 7.4.2023, ornitologický stacionár Drienovec
Autor: Mgr. Martin Dolinský, zoológ Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Zdroje:
Hudec K., Balát F., Beklová M., Černý V., Černý W., Folk. Č., Formánek J., Hachler E., Hájek V., Havlín J., Chalupský J., Klůz Z., Kožená I., Kux Z., Matoušek B., Mošanský A., Pikula J., Ryšavý B., Svoboda S., Šťastný K. & Toufar J. 1983. Fauna ČSSR. Ptáci 3/I. Academia, Praha. 1234 pp.
Veľký M. & Krištín A. 2010. Zmeny v aktivite sýkoriek na kŕmidlách počas zimy. Tichodroma 22: 25 – 33
Renner SC, Baur S, Possler A, Winkler J, Kalko EKV, et al. (2012) Food Preferences of Winter Bird Communities in Different Forest Types. PLoS ONE 7(12):
e53121. doi:10.1371/journal.p