Devocionálie z cintorína Trenčianskeho hradu

Obr. 1 - krížik typu Caravaca, materiál: bronz, 17.-18. stor. vyrábaný podľa predlôh zo španielskeho mesta Caravaca de La Cruz, symbolizoval ochranu držiteľa pred morom. 

Latinský výraz „devotio“ znamená „zasľúbenie, alebo obetovanie“. Samotné devocionálie sú predmety spojené s osobnou zbožnosťou, rozšírili sa hlavne v období baroka. Pripisovala sa im aj ochranná funkcia a nadprirodzené účinky, často hraničiace s mágiou. Ide prevažne o drobné predmety ako medailóny, krížiky, súčasti ružencov. Boli často získavané pri náboženskej púti, všeobecne sa dá povedať, že išlo o prejav tzv. ľudovej zbožnosti.

Obr. 2 - medailón, materiál: bronz, 17.-18. storočie, vyobrazenie: motív poslednej večere.

Práve v období baroka, teda v 17. až 18. storočí sa v hroboch po dlhých predchádzajúcich obdobia vrcholného až neskorého stredoveku začínajú vo veľkom objavovať zámerne prikladané predmety. Tieto sú osobnej profánnej povahy, ale aj čisto symbolické predmety, v terminológii ich označujeme výrazom „pohrebná výbava“ (Omelka/Řebounová/Šlancarová 2009).

Obr. 3 - medailón, materiál: bronz, 17.-18. storočie, vyobrazenie: Sedembolestná Panna Mária.

V južnom opevnení Trenčianskeho hradu bol v r. 1974, pri archeologickom výskume zachytený včasnonovoveký cintorín. Celkove tu bolo zistených okolo 100 hrobov, boli uložené v priečnych radoch husto vedľa seba. Nad hrobmi bola takmer rovnomerná vrstvička vápenného zásypu (Nešporová 1994). Okrem súčastí odevu posmrtnú výbavu tvorili devocionálie, ako: kostené ružence s prívesnými medailónmi, dvojramenné krížiky a medailóny (obr. 1 až 5). Opísaný cintorín, ktorý je situovaný v dolnej priekope južného opevnenia hradu sa dá interpretovať ako tzv. „morový cintorín“, teda miesto kde pochovávali ľudí počas epidémií ktoré postihli mesto a hrad v období 17. až 18. storočia.

Obr. 4 - medailón, materiál: bronz, 17.-18. storočie, vyobrazenie: pieta, Panna Mária a Ježiš Kristusa.

Morové epidémie na území mesta Trenčín zo 17. storočia máme zaznamenané v rokoch 1656, za obeť moru padlo vyše 300 ľudí (Horváht 1993). Ďalej v rokoch 1679, 1680, 1681, kedy „morové epidémie prerušovali vyučovanie v jezuitskom gymnáziu“ (Bernát 2018). Na začiatku 18. storočia vypukla veľká morová epidémia, zomrelo takmer 1000 ľudí (Horváht 1993).

Obr. 5 - prsteň s dvoma holubicami, materiál: biely kov 17.-18. storočie.

Vyššie opísané predmety – devocionálie sú vystavené na Trenčianskom hrade, v objekte Rotundy, expozícia archeológie.

Schreiber Peter, archeológ

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Použitá literatúra:

Bernát, L.: 2018 – Jezuiti v Trenčíne. In: Historická revue, 4, 2018.

Horváht, P.: 1993 – Trenčín v období novoveku (1526-1948). In: Šišmiš (eds.) In: Trenčín. Vlastivedná monografia 1, 1993.

Nešporová, T.: 1994 – Príspevok k drobnému barokovému medailérstvu. In: Slovenská numizmatika, XIII, 1994.

Omelka, M. – Řebounová, O. – Šlancarová, V.: Poznámky k pohřební výbavě a její symbolický význam pro obyvatele barokních Čech a Moravy. In: Archaeologia historica. 2009, vol. 34, 591-602.