Donačná listina pre trenčianskeho župana Bohumíra

Roku Pána tisíceho dvestého štyridsiateho štvrtého na tretie decembrové ídy, v deviatom roku panovania  kráľa Bela „anno Domini M°CC°XLIV° tercio idus decembris“, teda presne pred 779 rokmi, bola vo Zvolene vydaná donačná listina kráľa Bela IV. pre trenčianskeho župana Bohumíra.

Takéto donačné listiny nám dnes pomáhajú sledovať skutky, zaslúžilé činy, ale i útrapy a majetkové domény uhorských šľachticov, ktorí žili pred mnohými storočiami. Výnimkou nie je ani listina kráľa Bela pre trenčianskeho župana Bohumíra, veď vďaka nej dnes môžeme pozorovať príbeh jedného z popredných šľachticov svojej doby. Bohumír, ako nás listina informuje, stál verne na strane kráľa vo viacerých vojenských konfliktoch, hrdinsky bojoval proti rôznym strašným nepriateľom a dokonca mu kráľ zveroval dôležité úlohy vyslanca.

Bohumír, syn Sebeslava, pochádzal z rodu Ludanovcov. Mal dvoch bratov, Vítka a Sebeslava, ktorí sa taktiež v listinách kráľa Bela objavujú ako odvážni bojovníci. Bohumírove cesty však neboli jednoduché a ako sa o tom z listiny môžeme presvedčiť, v živote musel zápoliť s viacerými obávanými nepriateľmi. Na úvod si môžeme spomenúť jeho účasť na výprave kráľa proti Bulharom, kde bránil samotného panovníka a to až do momentu, kým Bohumír nepadol do zajatia. V bulharskom zajatí následne strávil istý čas, no podarilo sa mu prežiť a vrátiť sa do Uhorska.  

Bohumír ako trenčiansky župan v období tatárskeho vpádu

Bohumír sa zapísal do histórie predovšetkým ako trenčiansky župan, ním sa stal pravdepodobne niekedy okolo roku 1241, keďže ešte vo februári tohto roku, teda, ako je známe, len pár mesiacov pred útokom Tatárov, sa ako trenčiansky župan spomína župan Vladimír. Okrem toho vieme na základe inej listiny z roku 1242, že Bohumír istý čas súčasne pôsobil aj vo funkcii nitrianskeho župana.

Trenčansky hrad v 13.storočí, autor vizualizácie Mgr. Lukáš Trnkóci, PhD.

Vráťme sa však do obdobia, keď bolo Uhorské kráľovstvo  z východu ohrozované novým mocným nepriateľom, ktorým boli vnuci obávaného Džingischána. Celý priebeh týchto udalostí je spätý so zložitejším politicko-historickým vývojom, v čase, keď sa rozpínavosť Mongolskej ríše približovala až do strednej Európy, k hraniciam Uhorského kráľovstva. Pre Uhorsko to malo naozaj neblahé následky, po prekročení uhorských hraníc tatárskymi oddielmi, ktorým velil Batu chán, zhromaždil vojsko aj kráľ Belo IV. a postupoval so svojimi oddielmi, aby odrazil nepriateľský útok. V rozhodujúcej bitke sa ich vojská stretli pri rieke Slaná (Muhi). Uhorské vojsko tu bolo na hlavu porazené a ako je známe, dôsledky tejto prehry muselo skoro rok trpko znášať všetko obyvateľstvo kráľovstva, lebo len málokto sa dokázal pred zúrivosťou Tatárov ukryť.

Práve v tejto neprajnej dobe sa ako jeden z mnohých účastníkov tejto bitky, opäť na scéne dejín objavuje Bohumír, syn Sebeslava. V boji sa udatne prebíjal cez šíky nepriateľov, počas toho však utrpel vážne zranenia, no aj napriek tomu mal dostatok šťastia a podarilo sa mu o vlások uniknúť smrti. V bitke pri rieke Slaná musela napokon celá uhorská nobilita bojovať o prežitie, mnohí šľachtici, medzi nimi aj kráľ, ušli pred Tatármi do vzdialených krajín. Bohumír však ostal brániť vlasť, vybudoval rôzne zátarasy, aby postup Tatárov spomalil a ochránil ľudí. Údajne práve on viedol obranu Trenčianskeho hradu, ktorý sa o niečo neskôr musel vysporiadať s druhým útokom Tatárov, tí pod velením Ordu chána prechádzali z Poľska cez Moravu práve k Trenčianskemu hradu. Tu pustošili okolie skoro deväť mesiacov, no hrad sa im dobyť nepodarilo. Tatárske oddiely napokon z Uhorska odišli kvôli dynastickým záležitostiam v Mongolskej ríši po úmrtí chána Ogotaja.

Bohumír a útok Fridricha Bojovného

Bohumír bránil Uhorské kráľovstvo aj po odchode Tatárov, keď na územie dnešného západného Slovenska vtrhli oddiely rakúskeho vojvodu Fridricha II. Bojovného. Bohumír proti nemu postavil svoje vojenské oddiely, ktoré spadali pod hradnú štruktúru Trenčianskeho a Nitrianskeho hradu. Bohumír bol pri obrane kráľovstva úspešný a podarilo sa mu útok nepriateľa odraziť.

Trenčianskym županom bol podľa inej ďalšej listiny asi do roku 1245, keď sa spomína, že bol preložený do inej župy, na tomto mieste je žiaľ listina poškodená, preto miesto jeho preloženia dnes identifikovať nevieme. „Cum idem Bogomelius comes per graciam regis de comitatu Trinchiniensi fuisset in comitatum de [_ _ _] translatus.“  Pre nedostatočné zachovanie diplomatického materiálu nepoznáme ani jeho presný dátum úmrtia. Historici odhadujú, že sa tak najpravdepodobnejšie udialo v polovici 13. storočia, bez toho, aby po sebe zanechal legitímneho potomka.

Donácia ako odmena za priazeň, vernosť a statočné činy

Skutky Bohumíra neunikli pozornosti ani kráľovi Belovi IV., ktorý mu touto donáciou z 11. decembra 1244 udelil do dedičnej držby dva neobývané majetky Súča a Kysuce. Oba majetky boli situované na hraniciach kráľovstva a Bohumírovou úlohou bolo okrem vyberania úžitkov z majetku zabezpečiť aj jeho obranu. V Súči bol neskôr následne vybudovaný hrad na kopci Krasín. Tento kopec, kde kedysi tento hrad stál, je pozorovateľný aj z Trenčianskeho hradu.

Listina nám prináša zaujímavý pohľad na Bohumírove skutky a rôzne udalosti, ktorými si musel ako stredoveký šľachtic prejsť a zároveň poukazuje na strastiplné obdobie tatárskeho vpádu, ktoré v rámci Uhorska postihlo aj stredné Považie. To, že Tatári predstavovali veľkú pohromu aj pre Trenčiansky región, svedčí aj viacero zachovaných listín, informujúcich o udatnosti alebo o úmrtí zemanov vlastniacich svoje majetkové domény v okolí Trenčína.

Donačná listina kráľa Bela IV. pre župana Bohumíra sa nám žiaľ nedochovala v origináli, no jej text sa nachádzal v listine Nitrianskej kapituly datovanej do roku 1390, ktorej znenie sa zachovalo vo forme neskoršieho novovekého odpisu približne z 18. storočia.

 autor textu:   Mgr. Miroslav Kotrha, historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne

zdroje:

HAVRAN. Ján. Hlavní župani Trenčianskej župy. In ŠIŠMIŠ, Milan. Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Bratislava: Slavín, 1971, 208 s.

LUKAČKA, Ján. Najstaršie Nitrianske šľachtické rody. In  Najstaršie rody na Slovensku. Martin: Slovenská genealogicko- heraldická spoločnosť pri Matici Slovenskej, 1994, s. 106.

LUKAČKA, Ján. Formovanie vyššej šľachty na západnom Slovensku. Minor: Bratislava, 2002, 154 s. ISBN 80-901407-8-5.

Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára, Diplomatikai Levéltár. 56 756.

Magyar Nemzeti Levéltára, Országos Levéltár, Diplomatikai Fényképgyűjtemény.  273 134.

MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava: Obzor,1987, 608 s.

MARSINA, Richard- MAREK, Miloš. Tatársky vpád. Budmerice: RAK, 2008, 168 s. ISBN 978- 80-8550-14-07.

NAGY, Antal, Fekete. Trencsén vármegye, Budapešť: Magyar Tudományos Akadémia, 1941, 429 s.

NOVÁKOVÁ, Veronika. Písomnosti Trenčianskej stolice do roku 1526. In Studia historica Tyrnaviensa III. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2003, 152 s. ISBN 80-8082-007-4.

SEGEŠ, Vladimír et al. Kniha kráľov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003, s. 303, ISBN 80-10-00324-7.

ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí. Bratislava: Veda, 2013, 568 s. ISBN 978-80-224-1292-6.

VARSIK, Branislav. Otázky vzniku a vývinu slovenského zemianstva. Bratislava: Veda, 1988, 298 s.

zdroj obrazka:  www.archives.hungaricana.hu