ZO ZBIEROK TRENČIANSKEHO MÚZEA V TRENČÍNE - Erbové pečatidlo Medňanských

Rod Medňanských má svoje korene už v období vlády Arpádovcov. Jeho predkovia prišli do Uhorska začiatkom 13. storočia z Haliče. V roku 1227 ich kráľ Ondrej II. povýšil do zemianskeho stavu. Za prvého známeho člena rodu sa považuje vojak Ján z Mezného, ktorý sa v historických prameňoch spomína v roku 1312. Jeho syn Jakub získal v roku 1356 od Ľudovíta Veľkého za svoju účasť v neapolských vojnách darovaciu listinu na obec Medné, ktorá je dnes miestnou časťou obce Lednické Rovne. Od názvu tejto obce si rod odvodzuje svoj predikát. Vlastníctvo tohto majetku bolo neskôr potvrdené ďalšími donáciami, ktoré rod získal v roku 1437 od kráľa Žigmunda Luxemburského a v roku 1560 od Ferdinanda I.

Ďalšie majetky získavali Medňanskí prostredníctvom sobášov a rodinných väzieb, najmä v Hôrke, Dubkovej a Nimnici. Vďaka príbuzenským vzťahom s rodom Révaiovcov nadobudli majetky aj v Beckove, Čachticiach, Bratislave a na Spiši. Počas 17. storočia sa rod rozdelil na viacero vetiev, konkrétne medniansku, šišovskú, beckovskú a sološnickú. Zo sološnickej vetvy sa v roku 1688 vyčlenila staršia barónska línia, zatiaľ čo z beckovskej vetvy vznikla v roku 1750 mladšia barónska línia. Staršia barónska vetva zanikla v roku 1833 smrťou Jána Medňanského, ktorý pôsobil ako cisársky radca a komorník. Mladšia barónska vetva vymrela v prvej polovici 20. storočia. Príslušníci zemianskych línií žijú dodnes. Medňanskí v Beckove vlastnili opevnenú kúriu a zároveň patrili medzi spoluvlastníkov panstva Beckov.

Príslušníci rodu zastávali významné posty v rámci župy. Karol a Juraj Medňanskí napríklad pôsobili v rokoch 1729 až 1853 ako župní perceptori. Medzi najvýznamnejšie osobnosti rodu patril barón Alojz Medňanský, ktorý sa preslávil ako verejný činiteľ a publicista. S Beckovom je spojený aj život významného maliara Ladislava Medňanského, predstaviteľa výtvarného umenia druhej polovice 19. storočia. V tejto obci sa narodil a prežil prvých desať rokov svojho života.

  
Erb rodu Medňanských prešiel počas stáročí zaujímavým vývojom. Rodu bolo vydaných päť armálesov, a to v rokoch 1561, 1586, 1600, 1688 a 1750. Jednotlivé erbové listiny však vždy nezodpovedali podobám erbov, ktoré rod skutočne používal.

Najstaršou známou zmienkou je pečať Jána Palota z roku 1555, nachádzajú sa na nej štyri skrížené šípy smerujúce striedavo nahor a nadol. Tento erb bol Jánovi udelený aj v armálese z roku 1561. Tvorí ho červene-strieborne delený štít na ktorom sú položené štyri zlaté šípy smerujúce striedavo nahor a nadol. Na štíte sa nachádza heraldicky vpravo hladiaca kolčia prilba, ktorá má na temene položený zelený vavrínový veniec. Klenot tvoria dve rozkrídlené orlie krídla medzi ktorými je nahor smerujúci zlatý šíp. Pravé krídlo je zlato-modro delené a ľavé je strieborno-červeno delené. Z prilby odletujú prikrývadlá, pravé je modro-zlaté a ľavé je červeno-strieborné

Významným míľnikom bol rok 1600, keď Mikuláš Medňanský a jeho deti získali nový erb. V roku 1750 bol Antonovi Medňanskému udelený barónsky erb, ktorý zachoval tradičné rodové motívy a zároveň ich obohatil o dvojicu jednorožcov a barónsku korunku.

Autor príspevku: Mgr. Kristína Danková, PhD., historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Zoznam použitej literatúry:

FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5.

KARLÍK, Jozef a kol. : Beckov 1. Nové Mesto nad Váhom: Vydavateľstvo WillArt, 2006, 204 s. ISBN 80- 969589- 1- 7

ŠPROCHOVÁ, Božena. Rod Medňanský 1324 – 1892: inventár [online]. Bytča: Štátny oblastný archív v Bytči, 1977, [cit. 2024-10-14]. Dostupné online.

Erbové pečatidlo Medňanských, 19. storočie (Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne)

Erb Medňanských na obale rodinného fotoalbumu (Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne)