Heraldický rébus z Trenčianskeho hradu: Komu v skutočnosti patrí fragment erbu s vlkom?

Fragment erbu (Zápoľský / Magdaléna Sékeliová z Ormosdu), 15. – 16. storočie, Trenčiansky hrad 

V stredoveku a rannom novoveku bolo pre politické ciele a sebaprezentáciu nevyhnutné používať jednoduché a ľahko pochopiteľné symboly. Erb tak mohol hrať dôležitú úlohu ako nástroj politickej reprezentácie a jasného vyjadrenia moci. Pomocou svojho erbu rod Zápoľských dokázal komunikovať svoje ambície a získať si podporu širokých spoločenských vrstiev aj politických spojencov.

Rodový erb Zápoľských prešiel v priebehu rokov fascinujúcou premenou, ktorá verne odrážala ich rastúcu moc a ctižiadostivosť. V najstaršej známej podobe z 15. storočia dominuje erbu obrnená ruka držiaca meč, vyrastajúca z pol kolesa s piatimi alebo šiestimi lúčmi. Avšak s nástupom 15. storočia a strmým vzostupom Zápoľských na spoločenskom rebríčku sa mení aj ich erb. Základ erbového štítu tvorí útočiaci vlk na modrom poli, vyrastajúci zo zeleného trojvršia. Po stranách ho strážia strieborný polmesiac a zlatá hviezda. V 70. rokoch 16. storočia sa erb ďalej delí a pribúda doň strieborný jednorožec vztýčený na zadných nohách, umiestnený na červenom poli. Erby rodu Zápoľských často niesli motív anjela ako nosiča štítu.

Drevený štít s erbom rodu Zápoľských – koniec 15. storočia, Spišská Kapitula. Foto: wikipédia

V uhorskej heraldike sa už v skorších obdobiach bežne používali zvieracie symboly na erboch a pečatiach. Tento zvyk bol ovplyvnený charakteristickým uhorským heraldickým vkusom, ktorý inklinoval k naturalizmu a preferoval reálne zvieratá pred mýtickými bytosťami. Medzi najčastejšie zobrazované zvieratá patrili tie, ktoré mali pôvod v prirodzenom prostredí krajiny. Mýtické bytosti sa na erboch objavovali zriedkavo.

Vlk bol jeden z obľúbených symbolov, čo odrážalo jeho častý výskyt v každodennom živote. Pre stredovekých šľachticov bol nielen symbolom, ale aj reálnym protivníkom, s ktorým sa stretávali pri lovoch, cestách či na svojich majetkoch. V erbe Zápoľských je vlk zobrazený v útočnej pozícii, čo naznačuje bojovnosť, odvahu a dravosť. Vzhľadom na vzostup rodu v 15. storočí, postavený na vojenských úspechoch Imricha a Štefana Zápoľského, je táto symbolika veľmi priliehavá.

Pridanie jednorožca do erbu v II. polovici 15. storočia reflektuje zmenu v heraldickej prezentácii rodu a nástup nového, populárneho heraldického prvku. Jednorožec bol symbolom čistoty, morálnej bezúhonnosti a sily. Zatiaľ čo vlk bol dominantným symbolom na rodových zástavách, jednorožec sa stal reprezentantom rodovej elegancie a nového heraldického prístupu. Tento vývoj erbu Zápoľských odráža nielen ich politické a spoločenské ambície, ale aj širšie trendy v stredoeurópskej heraldike a kultúre. Popularita erbových jednorožcov v 15. storočí naznačuje, že výber tohto zvieraťa pre rod Zápoľských nebol náhodným rozhodnutím, ale vedomým krokom s cieľom zvýšiť prestíž rodu. Rýchly vzostup Zápoľských ich pravdepodobne priviedol k tomu, že svojho starého, možno trochu provinčného vlka doplnili novým, v západnej heraldike obľúbeným a v uhorskej heraldike čoraz bežnejším imaginárnym zvieraťom, ktoré bolo spojené s viacerými legendami a symbolmi tej doby.

Rod Zápoľských svojím rozhodnutím zaradiť jednorožca do svojho erbu zjavne nasledoval dobové trendy a stal sa akýmsi "arbiter elegantiarum" vo svojej ére, čím sa jeho erb stal vzorom pre iné rodiny a jeho prestíž bola ďalej posilnená.

Epitaf Alexeja Turza a Magdalény Sékeliovej z Ormosdu s dcérami v Bazilike sv. Jakuba
v Levoči. V spodnej časti sa nachádzajú aliančné erby manželov s iniciálami. Foto: V. Pinďák.  

I keď by sa fragment erbu s vlkom dal pripísať rodu Zápoľským, z heraldického hľadiska ho možno rovnako dobre spojiť s Magdalénou Sékeliovou z Ormosdu (*?-†1556). Zhodné heraldické figúry (vlk a polmesiac) totiž využívali oba rody. Svetlo do presnejšej identifikácie by mohli vniesť zachované iniciály po stranách zvieraťa – zreteľné písmeno A a torzo písmena T. Tie odkazujú na meno jej manžela, Alexeja Turza (Alexius Thurzo) (*1490 - †1543). Nemožno vylúčiť, že v chýbajúcej hornej časti kameňa boli vysekané aj iniciály samotnej Magdalény, podobne, ako to môžeme vidieť na ich spoločnom aliančnom erbe v Bazilike sv. Jakuba v Levoči, ale tie sú skôr samostatne pridelené k samotným erbom ich predstaviteľov a nie spoločne nad jeden erb. Fragment tak vďaka chýbajúcim častiam dodnes predstavuje fascinujúci heraldický rébus.    

__________________________________________________________________________________________

Kucharská, V. Ducissa, Bratislava, Post Scriptum, 2014, s. 33.; Gyulai, E. Farkas vagy egyszarvú?(Politika és presztízs megjelenése a Szapolyaicímer változataiban). In: Tanulmányok Szapolyai Jánosról és a kora újkori Erdélyrol. Studia Miskolcinensia 5. ... Miskolci Egyetem, 2004, s. 91-124.; Neumann Tibor: A Szapolyai család legrégebbi címere, Budapest, 2011, s. 123-131.; Ludíková, Z. Epitaf miestodržiteľa Alexeja Thurza od sochára Loya Heringa v Levoči.in Novotná, M. Acta musaei scepusiensis 2006. Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči. Levoča, 2006; Ludíková, Z. S kým sa stretneme v nebi, - pohreby troch manželov Magdalény Székely ab Ormosd v polovici 16. storočia. s. 89-102. in: Lengyelová, T. Pálffy, G. Korunovácie a pohreby. Mocenské rituály v ceremónie v rannom novoveku. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku,  Budapest, 2016

Autor článku: Mgr. Vladimír Pinďák, historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne