Hotel Zlatý baran

Hotel Zlatý baran bol v 19. storočí miestom stretávania sa trenčianskej mestskej elity, posádková hudba 71. pešieho pluku v ňom usporadúvala honosné bály a vychýrené koncerty a pri večerných posedeniach sa riešila župná politika. V jeho priestoroch sa v decembri 1891 konala aj veľkolepá slávnosť na počesť vymenovania grófa Jozefa Zichyho do funkcie trenčianskeho hlavného župana.

Pohľad na hotel „Zlatý baran“ na Hlavnom námestí, rok 1899.
Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Trenčiansky hotel Zlatý baran ( Arany barány szálló alebo Lamm-Hotel ) bol koncom 19. storočia najluxusnejším trenčianskym hotelom a srdcom spoločenského a kultúrneho života Trenčanov. Svoje miestnosti mal v hoteli prenajaté aj spolok pánskeho Kasína, oficiálne Trenčiansky spoločenský kruh, ktorého iniciátorom a zakladateľom bol barón Dionýz Medňanský ( Mednyánszky ), v rokoch 1866 – 67 trenčiansky hlavný župan. Kasíno bolo uzavretou spoločnosťou, bol to exkluzívny spolok vyšších úradníkov, dôstojníkov, veľkostatkárov a zámožných mešťanov, ktorí sa v hoteli Zlatý baran schádzali pri kartách a večerných posedeniach, pri ktorých sa často riešila práve mestská a župná politika. Kasíno v priestoroch hotela Zlatý baran organizovalo bály, ktoré boli vyvrcholením spoločenskej sezóny a na ktoré prichádzali aj predstavitelia šľachtických rodín zo susedných žúp. Veľké honosné bály, na ktorých nikdy nechýbali významní predstavitelia mesta a župy,  usporadúval v hoteli aj 71. peší pluk za sprievodu sláčikového orchestra posádkovej hudby. Kapela 71. pešieho pluku výrazne obohatila hudobný život mesta, jej koncerty, ktoré boli vždy zárukou kvalitnej hudby a zábavy, sa tešili enormnému záujmu nielen trenčianskej verejnosti. V tom čase pôsobil v posádkovej hudbe pluku aj významný dirigent a hudobný skladateľ Karol Gašpar Richter, ktorý ako kapelník účinkoval v Trenčíne od roku 1879 až do svoje smrti v roku 1902.

Dirigent posádkovej hudby 71. pešieho pluku Karol Gašpar Richter (1848 – 1902).
Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Pozvania na hudobné predstavenia do hotela Zlatý baran pravidelne uverejňovali regionálne noviny Vágvölgyi Lap, ktoré zároveň na svojich stránkach prinášali aj zhodnotenia tejto spoločenskej udalosti a vďaka ktorým si dnes môžeme priblížiť atmosféru tých čias. Tak napríklad 8. februára 1882 usporiadal dôstojnícky zbor 71. pešieho pluku honosný bál, ktorý otvoril plukovník a vtedajší veliteľ regimentu rytier von Fabrici. Zúčastnila sa na ňom celá elita Trenčianskej župy, medzi ktorou nechýbal vtedajší župan Pavol Kubica, prezident trenčianskeho súdu Eugen Maršovský, podžupan Žambokréty či barón von Hoenning. V októbri 1882 sa vo veľkej sále hotela Zlatý baran za bohatej účasti trenčianskeho obecenstva uskutočnil večerný koncert sláčikového orchestra 71. pešieho pluku, na ktorom odzneli najnovšie hudobné skladby, ktoré publikum náležite ocenilo.

O mesiac neskôr sa vo veľkej sále hotela konalo hudobné soirée, ktorého organizátorom bol opäť 71. peší pluk a ktoré sa stretlo s veľkým záujmom trenčianskej verejnosti. 27. januára 1883 sa v hoteli Zlatý baran konal dôstojnícky bál 71. pešieho pluku a 56. honvédskeho bataliónu, opäť za účasti významných členov župy.

Pohľad na hotel z Palackého ulice (predtým Maršovského), koniec 19. storočia.
Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

27.2.1891 informovali noviny o rekonštrukcii hotela Zlatý baran, v rámci ktorej mesto rozhodlo o otvorení uličky medzi Hlavným námestím a Maršovského ulicou (dnešnou Palackého ulicou ) cez budovu hotela. Dôvodom pre toto rozhodnutie bol veľký požiar mesta v roku 1886, po ktorom sa vedenie mesta z požiarno-bezpečnostných dôvodov rozhodlo vybudovať ďalší prístup na Hlavné námestie a zároveň sa mal urýchliť prejazd hasičov z neďalekej hasičskej zbrojnice (terajšia Hasičská ulica). Rozhodnutie predstaviteľov mesta o rozšírení hotela s otvorením pasáže odsúhlasilo aj Ministerstvo vnútra, ktoré v predloženom pláne spravilo len niekoľko úprav, súvisiacich so zabezpečením plynulej dopravy (priechodu), ktoré však navýšili finančné náklady z pôvodných 36 700 na 41 396 florénov. Cenové ponuky mali byť predložené do 16. marca 1891 a lehota výstavby bola stanovená na 6 mesiacov s podmienkou, že zhotoviteľ musí všetky práce ukončiť k 1. októbru 1891. V marci 1891 obdržalo mesto tri cenové ponuky a to od Mórica Marmorsteina z Trenčína, Karola Grüna z Rašova a bratov Grünwaldovcov zo Štúrova. Následne zasadla komisia, ktorá spomedzi návrhov vybrala bratov Grünwaldovcov (27 hlasov bolo za a tri hlasy proti ) a na základe rozhodnutia komisie bola uzavretá dohoda o výstavbe. 26.4.1891 informujú noviny o tom, že „búranie starej budovy pokračuje s plným nasadením a nepotrvá dlho, kým starú budovu, ktorá je z väčšej časti už prehnitá, nahradí nová v podobe dvojposchodovej stavby, ktorá bude vyhovovať moderným požiadavkám a zároveň umožní prepojenie vnútorného mesta s mohutne sa rozvíjajúcou Maršovského ulicou. Podnikatelia bratia Grünwaldovci vymenovali miestneho stavebného inžiniera Dietera, ktorý sa teší skvelej povesti ako výborný odborník a je zárukou kvality, za vedúceho stavby, aby sa zabezpečilo, že stavba bude vykonaná solídne a dokončená podľa plánu. Zároveň sa prijali opatrenia, aby bola stavba hotela dokončená v stanovenom termíne do konca októbra 1891“.

Minister vnútra schválil jednak dodatočný rozpočet vo výške 4 000 zlatých (florénov), jednak navýšenú ponuku stavebných podnikateľov, bratov Grünwaldovcov vo výške 2 000 florénov. Zároveň povolil predaj mestských dlhopisov až do sumy 45 000 florénov.

Ako ďalej uvádzali noviny, osobitné poďakovanie patrilo  županovi Eugenovi Maršovskému (trenčiansky župan v r. 1890 – 1891) a pánovi poslancovi Gejzovi Rakovskému za všestrannú podporu a angažovanosť v záležitosti rekonštrukcie hotela.

Po rekonštrukcii mal hotel 10 izieb, päť miestností pre Kasíno, jedáleň, kaviareň a tanečnú sálu s galériou, vhodnú aj na divadelné predstavenia. Novým nájomcom sa stal hoteliér Eugen Szárka, ktorý si hotel prenajal na šesť rokov za ročný nájom vo výške 3500 florénov. Mesto však bolo povinné vybaviť hotel potrebným nábytkom, nájomca mal na vlastné náklady zabezpečiť posteľnú bielizeň a stolový servis.

Po dokončení rekonštrukcie sa hotel Zlatý Baran v Trenčíne stal významným miestom spoločenského života mesta. V decembri 1891 sa nové priestory hotela stali dejiskom významnej spoločenskej udalosti. Pri príležitosti slávnostnej inštalácie Jeho Excelencie grófa Jozefa Zichyho do úradu trenčianskeho župana usporiadal gróf v hoteli slávnostnú večeru pre pozvaných hostí. Dňa 21. januára 1892 zorganizoval v jeho priestoroch spolok Kasína veľkolepý spoločenský večer, na ktorom sa zišlo množstvo hostí. Hudobný program zabezpečila kapela 71. pešieho pluku, ktorej skladby zožali búrlivý potlesk prítomných. Večer bol hodnotený ako veľmi vydarený; jediným nedostatkom zostalo nedostatočné vykurovanie koncertnej sály, ktoré však neznížilo jeho celkový úspech.

Rekonštrukcia však nepriniesla očakávaný úspech. Postupne sa priestory ukázali ako nevyhovujúce pre väčšie spoločenské podujatia, a preto sa Kasíno už v roku 1895 presťahovalo do zrekonštruovanej Mestskej kaviarne (budova bývalej Slovenskej sporiteľne).

Eugen Szárka následne zrušil nájomnú zmluvu s mestom a objekt prevzal 71. peší pluk. Bývalý hotel sa zmenil na vojenské byty a kancelárie, sídlila tu aj pluková hudba. Po každom nácviku organizoval pluk plesy, ktoré patrili medzi najvýznamnejšie spoločenské udalosti v meste. Po požiari v roku 1899, spôsobenom skratom elektrického vedenia, usporiadal 71. trenčiansky peší pluk v budove ešte posledný koncert na privítanie nového storočia.

Pohľad na obchod Leopolda Gansela, okolo roku 1920.
Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Veľký význam pre život mesta mala aj novovybudovaná pasáž (dnešná Zlatá Fatima), ktorá sa stala hlavným priechodom z Palackého ulice na Mierové námestie. Nachádzali sa v nej obchody so zlatníckym tovarom, porcelánom, módnou konfekciou či hodinárstvom. Jeden z najkrajších výkladov malo kníhkupectvo Leopolda Gansela. Pasáž bola natoľko široká, že ňou mohli prechádzať aj konské povozy.

Práve táto pasáž sa dostala do centra pozornosti aj v roku 1919. Dňa 26. októbra 1919 uverejnili Trenčanské noviny na prvej strane článok Mestské neriady, v ktorom redaktor Michal Dukát ostro kritizoval výstavbu schodiska vedúceho do dvorany mestského bioskopu. Namietal, že schody zužujú Ganselov priechod (od r. 1919 Priechodná ulica), ktorý predstavoval hlavné pešie prepojenie medzi Palackého ulicou a námestím, a žiadal zastavenie stavby. To sa nepodarilo, pretože mesto už od 1. októbra prenajalo na desať rokov novo upravené priestory bývalého hotela „Baran“ pre bioskop, bufet a šatňu. Ďalšie premeny tejto budovy a jej osudy v 20. storočí však už patria do iného príbehu. 

Vráťme sa však ešte k hotelu Zlatý baran. Jeho zlatú éru ukončilo v roku 1902 otvorenie nového hotela Alžbeta, ktorý dal postaviť barón Armin Popper. Odvtedy začal hotel Zlatý baran postupne strácať svoje výsadné postavenie medzi trenčianskymi hotelmi a dnes jeho niekdajšiu slávu pripomínajú už len stránky dobovej tlače.

Text: Alica Krištofová, knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Zdroje: Noviny Vágvölgyi Lap, 1882 – 1891
             Trenčanské noviny, roky 1919 – 1924
             Šišmiš, Milan. Trenčín. Vlastivedná monografia 1. Bratislava, 1993
             Šišmiš, Milan. Trenčín. Vlastivedná monografia 2. Bratislava, 1997