I. Mária Holoubková-Urbasiówna a jej nezabudnuteľný príbeh

Pohľadnica – kroj z Trenčianskej Teplej, foto: Mária Holoubková, rok 1928

Ešte v Trenčianskych Tepliciach požiadala Mária Holoubková o licenciu na výrobu pohľadníc. Hoci sa spočiatku venovala najmä portrétnej fotografii, kúpeľní hostia prejavovali veľký záujem práve o pohľadnice. Najskôr išlo predovšetkým o národopisné motívy, ktoré mali medzi návštevníkmi kúpeľov mimoriadny úspech. Jej pohľadnice boli výnimočné, nevznikali tlačou, ale fotografickou cestou. V tom čase išlo o pomerne novátorský prístup. Svojimi výrobkami zásobovala viaceré mestá, napríklad Banskú Bystricu, Bratislavu či Piešťany. Mária bola mimoriadne zdatná v chémii a dokonale ovládala chemicko-technologické postupy. Vývojky si pripravovala sama, čo jej dávalo nielen tvorivú slobodu, ale aj finančnú nezávislosť, pretože veľkú časť procesu mala doslova vo vlastných rukách. V pokročilom veku spomínala, že plátno, ktoré používala na výrobu pohľadníc, si uchovala celé desaťročia. Z neho potom šila utierky, ktoré používala až do konca života, akoby si tak uchovávala hmatateľnú spomienku na svoje začiatky.

Neskôr sa rozhodla z Trenčianskych Teplíc odísť a otvoriť si fotoateliér v Trenčíne. V tom jej pomohol verejný notár Dr. Karol Štúr, ktorý jej ponúkol byt na vtedajšej Farskej ulici č. 51. Spočiatku pracovala striedavo, počas zimy v Trenčíne a v lete sa vracala do Trenčianskych Teplíc. Po trvalom usadení v Trenčíne prevzal jej pobočku v Tepliciach Jozef Žalčík, ktorému aj naďalej dodávala svoje fotografie. Priestory na Farskej ulici si postupne upravila podľa vlastných potrieb. Zriadila si tu laboratóriá, dielne, pracovne i ateliér. Ako sama spomínala, práve tu sa naplno sústredila najmä na výrobu pohľadníc. V týchto priestoroch sa jej tvorbe mimoriadne darilo a nastalo obdobie, ktoré možno označiť za zlatú éru jej tvorby. V ateliéri nielen pracovala, ale aj bývala.

Svoj príbeh rozprávala aj pracovníčke múzea Jane Karlíkovej, ktorá ju pravidelne navštevovala a ako dlhoročná kurátorka fotografických zbierok s ňou viedla rozhovory o jej živote a tvorbe. Počas týchto spomienok s úsmevom rozprávala napríklad aj o tom, že si musela zriadiť telefón nielen na poschodí, ale aj na prízemí. Keď ho mala iba na poschodí, často nestihla z ateliéru prísť k telefónu včas a hovor zostal neprijatý, pričom nechcela zakaždým otvárať ateliér, aby sa priestor neosvietil, keďže slúžil ako fotokomora.

Holoubková zachytila, ako sa Trenčianske Teplice menili od skorých 20. rokov 20. storočia, sledovala premenu známych vil a iných architektonických objektov. Podobne dokumentovala aj Trenčín, no neostávala len pri svojom okolí. Cestovala a fotografovala aj iné slovenské mestá, ako napríklad Kremnicu, Banskú Štiavnicu, Nové Mesto nad Váhom či Púchov. Jej tvorba nepoznala hranice a jej objektív sa dostal aj do moravských miest, medzi ktoré patrili Olomouc, Štramberk či Luhačovice.

Sklenená fotografická platňa – Olomouc, pohľad na Masarykovo námestie (dnešné Horné námestie), foto: Mária Holoubková,
rok 1926

Na prízemí domu na Farskej ulici si spolu s Cyrilom Kašparom, s ktorým spolupracovala od roku 1919, vybudovali okrem fotografického štúdia aj kinematografický podnik. Značka FOTO TATRA sa tak postupne rozšírila na TATRAFILM Trenčín, jeden z prvých filmových podnikov na Slovensku. Zaobstarali si nové technické vybavenie, vrátane vtedy modernej kamery značky Ernemann. Kašpar absolvoval kameramanský kurz a následne sa spolu s Máriou venovali nakrúcaniu filmových snímok. V tomto období sa sústreďovala na krajinnú fotografiu.

Reklama na fotografickú firmu „FOTO TATRA“ a kinematografický podnik „TATRAFILM“, zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Jedným z ich prvých filmov bol už v roku 1920 filmový portrét básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Mária si na nakrúcanie spomínala aj v staršom veku a rozprávala, ako sedeli na terase u Hviezdoslava doma. Básnik bol už veľmi chorý a len niekoľko dní po nakrúcaní zomrel. Ich film tak zachytil jednu z posledných vizuálnych spomienok na významnú osobnosť slovenskej literatúry. Tento filmový portrét bol premietaný už v roku 1921 v trenčianskom kine Bio Zora, ktoré sa zároveň stalo jedným z prvých pravidelných odberateľov filmových snímok TATRAFILMU a výrazne pomohlo mladému podniku etablovať sa na domácej scéne. Bohužiaľ, vzácne zábery nášho národného básnika spolu s manželkou Ilonou, ktorá ho presvedčila zúčastniť sa filmovania, sa nepodarilo zachovať. Osud tohto jedinečného filmu, pôvodne uchovaného v Matici slovenskej v Martine, zostáva dnes nejasný.

Ďalším výrazným spoločným projektom Márie Holoubkovej a Cyrila Kašpara bol vlastivedný dokumentárny cestopis Od Tatier k Dunaju z roku 1924. Už samotná realizácia filmu bola na svoju dobu výnimočná. Automobilka Tatra Kopřivnice, ktorá si film objednala, im zapožičala automobil aj so šoférom, čo bolo v 20. rokoch skôr raritou než samozrejmosťou. Cesta naprieč krajinou sa tak stala nielen filmárskym podujatím, ale aj malým technickým dobrodružstvom. Počas putovania zaznamenávali prírodné krásy, krajinné osobitosti i kultúrne dominanty Slovenska, od majestátnych štítov Vysokých Tatier až po sútok Dunaja pod hradom Devín. Mimoriadne cenné sú najmä zábery z oblasti Tatier, napríklad Popradského plesa či Tatranskej Lomnice, kde kamera zachytila horské scenérie v ich prirodzenej podobe.

Sklenená fotografická platňa – Popradské Pleso vo Vysokých Tatrách, foto: Mária Holoubková, 20. roky 20. storočia

Odtiaľ sa filmová výprava presúvala dolu Považím. Na sklenených fotografických platniach, ktoré sa z filmu zachovali a dnes sú súčasťou zbierkového fondu Trenčianskeho múzea v Trenčíne, vidíme postupne Oravský hrad týčiaci sa nad Oravskou dolinou, ďalej Považský hrad s podhradím, romantickú siluetu hradu Hričov i Strečno strážiace tok Váhu. Putovanie vrcholí zábermi Bratislavského hradu a napokon hradu Devín, kde sa symbolicky uzatvára cesta od Tatier k  Dunaju.

Autor príspevku: Bc. Lenka Golejová, dokumentačné oddelenie, Trenčianske múzeum v Trenčíne

ZDROJE:

KARLÍKOVA, Jana: Mária Urbasiówna – Holoubková FOTOGRAFIE. Bratislava: Poľský klub, 2002.
KARLÍKOVÁ, Jana: Zrástla so slovenským ľudom – Mária Urbasiówna – Holoubková. In Trenčianske rozhľady, 1983, roč. 4, č. 4, s. 9 – 11.
KARLÍKOVÁ, Jana: Z dejín trenčianskeho Tatrafilmu. In Trenčianske rozhľady, 1983, roč. 4, č. 1, s. 14 – 16.
KARLÍKOVÁ, Jana: Životné jubileum fotografky Márie Holoubkovej. Tvorkyňa nezabudnuteľných hodnôt. In Trenčianske rozhľady, 1988, roč. 9, č. 6, s. 13 – 15.
KARLÍKOVÁ, Jana: Fotografka Mária Holoubková-Urbasiówna storočná. In Považie, 1998,  roč. 8, č. 4, s. 1, 9.
KARLÍKOVÁ, Jana: Mária Urbasiówna-Holoubková jubiluje. In Vlastivedný časopis, 1983, roč. 32, č. 4, s. 185-186. 
KARLÍKOVÁ, Jana: Dáma, ktorá maľovala svetlom a srdcom. In Trenčianske noviny, roč. 39, č. 14 (31.3.1998), s. 1, 12.