I. Múdrosť ukrytá v hradbách: Aristokratické knižnice Trenčianskeho hradu

Trenčiansky hrad nebol v ranom novoveku iba pevnosťou a sídlom moci, ale aj miestom, kde sa formovali významné prejavy šľachtickej vzdelanosti. V našom novom dvojdielnom seriáli, ktorý pre vás pripravila a odborne spracovala Alica Krištofová z Knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne, nahliadneme za múry dvoch pozoruhodných aristokratických knižníc.

V priebehu 16. a 17. storočia tu vznikli zbierky, ktoré svojím rozsahom i obsahom presahovali bežný rámec vtedajšej doby. Prvú z nich založil Imrich Forgáč, príslušník vzdelanej humanistickej elity, vznik druhej neskôr podnietil Štefan I. Ilešházi. Obaja patrili medzi výrazné osobnosti politického a kultúrneho života a zároveň vystupovali ako štedrí mecéni literatúry, ktorí knihy považovali za nevyhnutnú súčasť svojho spoločenského postavenia. Ich osobné intelektuálne záujmy a kontakty s humanistickými a vzdelaneckými kruhmi výrazne formovali podobu knižných zbierok, ktoré sa v prostredí Trenčianskeho hradu vyprofilovali ako výnimočné knižné celky.

Na začiatok sa prenesieme do roku 1583, keď Trenčiansky hrad spolu s funkciou trenčianskeho župana získal stoličný hodnostár, humanistický vzdelanec a podporovateľ reformácie Imrich Forgáč. Študoval na zahraničných univerzitách, pôsobil na kráľovskom dvore i v stoličnej správe a neskôr hospodáril na svojich rozsiahlych majetkoch. V roku 1588 daroval zo svojej súkromnej knižnice, uloženej na Trenčianskom hrade, 157 svetských a cirkevných kníh trenčianskemu evanjelickému gymnáziu. Túto skutočnosť potvrdzuje zachovaný súpis o darovaní kníh, ktorý sa nachádza v Štátnom archíve v Trenčíne. Darca tejto cennej zbierky stanovil povinnosť rektora školy každoročne predkladať zoznam kníh hradnému vzdelancovi – arcensi literato, ktorý na hrade dohliadal na správu knižnice a plnil aj funkciu knihovníka. Súčasne bol povinný hlásiť každú stratu niektorej z darovaných položiek, pričom stratená kniha mala byť bezodkladne nahradená. Podľa katalógu, takisto uloženého v trenčianskom archíve, boli knihy rozdelené do skupín podľa formátu a celkový počet evidovaných tlačí dosahoval 157 zväzkov. Zápis je jednoduchý a obsahuje skrátený názov diela, meno autora, miesto a rok vydania. Na svoju dobu išlo o dar mimoriadnej hodnoty – knižnica s takýmto rozsahom predstavovala v 16. storočí nielen značný majetok, ale predovšetkým výnimočný zdroj vzdelania. Dar Imricha Forgáča tvoril najcennejšiu časť knižnice trenčianskeho mestského gymnázia. Len máloktorá dobová školská knižnica disponovala takou ucelenou zbierkou Aristotelových diel s komentármi Tomáša Akvinského, aká sa nachádzala práve v tomto fonde. Väčšina kníh bola vydaná v rozpätí rokov 1550 – 1580, najstaršie tlače pochádzajú z rokov 1498 a 1499, najmladšia z roku 1588. Rozbor zachovaného zoznamu ukazuje, že medzi darovanými knihami sa nachádzala rozsiahla zbierka diel antických autorov, Aristotelove spisy, náboženská a teologická literatúra – česká a latinská Biblia, grécke lexikóny či Lutherova postila. Zastúpené boli aj prírodné vedy, lekárske spisy a historické diela, ako napríklad Historia naturalis od Plínia Staršieho, Homérove eposy či práce významných učencov 15. a 16. storočia – Erazma Rotterdamského, Filipa Melanchtona, Martina Luthera, Petra Ransana a ďalších.

Mestská škola však nebola jedinou inštitúciou, ktorej Imrich Forgáč venoval knihy zo svojej súkromnej zbierky. V rokoch 1586 – 1588 daroval „ako prejav priateľstva a otcovskej lásky“ niekoľko titulov uhorskému palatínovi Jurajovi Turzovi, ktorého matka Katarína Zrínska bola druhou manželkou Imricha Forgáča. Medzi darovanými knihami boli napríklad dejiny Poľska Chronica Poloniae od poľského kartografa a historika Marcina Kromera z roku 1586, Historia romana od rímsko-gréckeho autora Alexandra Appiana z roku 1587 a biografická práca neapolského spisovateľa Paola Giova z roku 1588.

   

  

  

Viacero kníh zo svojej súkromnej zbierky na Trenčianskom hrade venoval Imrich Forgáč aj humanistickému vzdelancovi, milovníkovi umenia a bibliofilovi Zachariášovi Mošovskému, čo potvrdzujú zachované provenienčné záznamy v darovaných knihách, ktoré sa stali súčasťou Mošovského vzácnej knižnice. Medzi týmito knihami by sme našli aj niekoľko filozofických a teologických diel od talianskeho učenca Tomáša Akvinského.

Osudy tejto výnimočnej knižnice po závere 16. storočia dnes už nedokážeme sledovať v úplnosti. Napriek tomu zostáva dar Imricha Forgáča jedným z najvýznamnejších dokladov humanistickej učenosti spätých s Trenčianskym hradom. Jeho knižná zbierka nielen dokumentuje osobné intelektuálne zázemie svojho majiteľa, ale zároveň vypovedá o kultúrnych ambíciách uhorskej šľachty, ktorá v knihách videla nástroj vzdelanosti, moci i reprezentácie.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Pramene:

Forgách Imre 1588. Trencsén. In Bessenyei, József: Magyarországi magánkönyvtárak II. 1588-1721. Szeged, 1992, s. 3-9.

SZABÓ, Károly – HELLEBRANT, Árpád. Régi magyar könyvtár. 3. kötet. Budapest: A. m. Tud. Akadémia könyvkiadó hivatala, 1896.

WATZKA, Jozef. Inventár Trenčianskeho hradu. In Historické štúdie III. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1957, s. 389-423.

Strelka, Vojtech. Tlače 16. storočia v piaristickej knižnici v Trenčíne. Martin: MS, 1996.

Saktorová, Helena-Komorová, Klára-Petrenková, Emília. Tlače 16. storočia v piaristických knižniciach. Martin: MS, 1997