Inštalácia hlavného rabína v Trenčíne

Inštalácia hlavného rabína v Trenčíne

Začiatkom septembra si pripomíname európsky deň židovskej kultúry, v rámci ktorého sa prezentuje židovské kultúrne dedičstvo, ktoré zanechali židia na európskom kontinente počas svojej dlhej histórie. Prvý krát sa tento deň oslavoval v roku 1996 v Paríži a jeho myšlienkou bolo poznanie a priblíženie židovského kultúrneho dedičstva verejnosti a zdôraznenie potreby ochrániť a zachovať toto dedičstvo pred zničením a zabudnutím.

Pri tejto príležitosti by sme Vám chceli priblížiť udalosť, ktorou žil Trenčín v prvých septembrových dňoch roku 1928.

2. september 1928 bol pre Trenčín slávnostným dňom, kedy bol do úradu nového hlavného rabína uvedený Dr. Pinchas Keller. Pozornosť tejto udalosti venoval aj ľudový týždenník Trenčan, ktorý na svojich stránkach 8.9.1928 opísal priebeh slávnosti, ktorá sa tešila veľkému záujmu obyvateľov Trenčína. Podľa  zverejnenej správy, nový rabín pricestoval na železničnú stanicu v Trenčíne o 10 hodine dopoludnia, kde ho už čakali zástupcovia židovskej náboženskej obce a čestná čata židovských skautov za sprievodu hasičskej hudby. O tretej hodine popoludní  sa konala v trenčianskej synagóge inštalácia nového rabína do úradu a ako uvádzajú noviny, synagóga bol zaplnená do posledného miesta. Rabína do úradu uviedol predseda židovskej náboženskej obce Dr. Alexander Weisz, ktorý stál na čele náboženskej obce v rokoch 1928-1929 a podpredseda Dr. Móric Fränkl. Po úvodných formalitách predniesol nový rabín príhovor a s predstaviteľmi židovskej obce sa odobral do veľkej siene židovskej školy, kde prijal pozdravy pozvaných úradov a inštitúcií a na pozdravy odpovedal aj chorvátsky, nemecky a hebrejsky. Ako sa uvádza v závere článku „ židovská náboženská obec v Trenčíne je presvedčená, že dostala osobnosť, ktorá si jej dôveru plne zaslúži“.

Rabín Dr. Pinchas Keller (1883 – 1943) bol zároveň aj posledným hlavným trenčianskym rabínom, ktorý nastúpil na miesto rabína Dr. Benjamína Vojtecha Fischera. Rodák z maďarskej obce Karad, pochádzal z okruhu poslucháčov bratislavskej ješivy. Po štúdiach v Bratislave a Nemecku, pôsobil v mestách Banja Luka ( Bosna a Hercegovina ), Požega a Báčska Topola.  Preslávil sa rozsiahlou literárnou činnosťou a teologickými spismi a pod umeleckým menom Marthef prispieval do viacerých židovských časopisov. Autorsky sa podieľal sa na zostavovaní Židovskej ročenky pre Slovensko 5700-1940, v ktorej uverejnil príspevok, venovaný bratislavskej ješive Chatama Sófera. Ročenka je súčasťou fondu judaík našej muzeálnej knižnice.  V slovenskom rabínskom zväze (Ješurun) pôsobil ako predseda halachistickej komisie a člen prezídia spolkového zväzu židovských náboženských obcí.

Byt trenčianskeho rabína sa nachádzal na Hviezdovej ulici 378 v budove bývalej židovskej školy vedľa synagógy. V čase pôsobenia hlavného rabína Dr. Pinchasa Kellera žilo v Trenčíne 1539 obyvateľov židovského vierovyznania a toto obdobie je charakterizované intenzívnym spoločenským a kultúrnym životom trenčianskej židovskej komunity až do vypuknutia 2. svetovej vojny.

 

Text: Alica Krištofová, knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

rabín