Jozef Ilešházi (1700-1766)
Jozef sa narodil do rodiny Mikuláša Ilešháziho a Alžbety Balášovovej. Jeho prvé roky života sprevádzalo búrlivé obdobie protihabsburského povstania Františka II. Rákociho (1703-11). V roku 1704 sa jeho otec Mikuláš, trenčiansky župan, so svojou rodinou a malým troj-štvorročným Jozefom Ilešházim uchýlili pred kuruckými povstalcami na Trenčiansky hrad. Ďalšou pohromou v jeho živote bola morová epidémia, ktorá v meste Trenčín vypukla v roku 1710.
Za jeho života dosiahli panstvá Ilešháziovcov najväčší rozkvet. Podporoval budovanie sakrálnych stavieb. V roku 1754 dal postaviť nový kostol v Dubnici a veľkú záhradu pri Dubnickom kaštieli zmenil na nádherný honosný park. V roku 1733 vznikla v parku známa Dubnická oranžéria, ktorá bola botanickým unikátom v strednej Európe - teplomilné rastliny chránila pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi pohyblivá strecha. Záhradu pri Dubnickom kaštieli rozšíril a pretvoril na francúzsky park s dvomi pravidelnými alejami s jazierkom uprostred. Podľa zachovaných záznamov v parku vybudoval aj súkromnú zoologickú záhradu, kde choval medveďa, orla a iné dravé vtáky. Okolie kaštieľa nechal okrášliť figurálnou výzdobou.
Jozef Illešházi zastával významné funkcie. Bol trenčianskym a liptovským županom. Cisárom a kráľom Karolom VI. Habsburgským bol zaradený medzi barónov kráľovstva. Následne ho Karol vymenoval za hlavného stolníka a zaradil ho medzi pokladníkov. Zastával funkciu cisárskeho a kráľovského komorníka a radcu Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady. Od roku 1760 zastával významnú funkciu hlavného krajinského sudcu - iudex curie.
Jozef Ilešházi sa vo veku 23 rokov stal jediným pozemkovým vlastníkom ilešháziovských rodových majetkov. Patrili k nim rozdrobené majetky brumovského panstva na Morave. Ďalšie moravské panstvo bolo vsetínske. V Uhorsku zdedil trenčianske, dubnické a skúpil aj bánovské panstvo. Bol veľmi štedrý k svojim poddaným.
Veľkú pozornosť venoval aj zveľaďovaniu kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. Okolie zaopatril parkami, zaviedol nový kúpeľný poriadok a vylepšil celkové vybavenie kúpeľov. V 40. rokoch 18. storočia nechal Jozef pri termálnych prameňoch vybudovať tzv. castellum, čiže kaštieľ. Využívanie kúpeľov bolo pre všetkých hostí bezplatné.
Jozef myslel aj na miesto posledného odpočinku svojho rodu. Rodinnú hrobku rodu Ilešházi vo Farskom kostole v Trenčíne v rokoch 1750 - 1752 prestaval a barokovo upravil. Na prestavbu si povolal významného staviteľa a Donnerovho žiaka Ľudovíta Godeho, ktorý v kaplnke vyhotovil aj Jozefov cínový portrét. Suma za prestavbu vyšla na 3514 zlatých. K inováciám patrilo tiež súsošie ukrižovania a prepychovo zdobená tepaná pozlátená mreža.
Epitaf farského kostola, venovaný Jozefovi Ilešházimu hovorí: „Okoloidúci postoj... pri tomto majestátnom mauzóleu s mnohými v ňom pochovanými, čo živého samovoľne nutká pozamýšľať sa nad nekonečnosťou a pri pomyslení na svoju i na smrť svojich príbuzných urobiť si predstavu, čo nutného má zabezpečiť pre seba samého i pre svojich najbližších. Túto votívnu tabuľu na oslavu tu pochovaných: najvznešenejší gróf Jozef Ilešházi, pochádzajúci z rodiska tohože mena, pán trenčianskeho a liptovského dedičného panstva i jeho manželka, rod. Čákiová".
Jozef ku koncu svojho života zanechal po sebe naozaj veľké dielo, ku ktorému patrilo zveľadenie všetkých rodových majetkov. Na svoju dobu mu bol dopriaty aj relatívne dlhý vek. Na druhý svet sa pobral 8. februára 1766. Zomrel vo veku 66 rokov. Smútočná reč bola údajne prednesená 20. februára 1766.
Spracovala: Ing. Radovana Keliarová; podklady dodal Mgr. Vladimír Pinďák
Autor obrazu: Daniel Schmidelli - Jozef Ilešházi